Zákonná úprava konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky

Autor: JUDr. Ľudmila Gajdošíková CSc.
Zdroj: UPJŠ Košice

Abstrakt

Príspevok sa zaoberá/ reaguje na prijatie nového zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon") v novembri 2018. Osobitne sa venuje procesným ustanoveniam zákona. Vychádzajúc z krátkeho časového úseku aplikácie nového zákona v praxi sú v ňom obsiahnuté hodnotiace prvky smerujúce k naplneniu účelu prijatia nového zákona, a venuje sa tiež spôsobu legislatívneho a legislatívno- technického spracovania novej právnej úpravy.

 

Inšpiráciou pre zvolenie témy môjho príspevku bolo prijatie nového zákona o ústavnom súde 24. októbra 2018 s účinnosťou v zásade od 1. marca 2019, a to zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „nový zákon o ústavnom súde“ alebo aj „zákon č. 314/2018). Nový zákon o ústavnom súde nahradil zákon Slovenskej národnej rady č. 38/1993 Zb. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „starý zákon o ústavnom súde“ alebo „predchádzajúci zákon“ alebo aj „zákon č. 38/1993 Z. z.“). Podnetom pre vystúpenie s týmto príspevkom na konferencii boli/sú moje cca 20- ročné skúsenosti z legislatívnej praxe a takmer 20- ročná participácia na rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) v pozícii jeho sudkyne.

Novú právnu úpravu o ústavnom súde dostal ústavný súd od vlády ako navrhovateľa a parlamentu ako zákonodarcu ako darček k 25. výročiu svojho vzniku/zriadenia[1] (podľa dôvodovej správy Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky pri vypracovaní návrhu spolupracovalo s Kanceláriou Ústavného súdu Slovenskej republiky).

Podstata konaní pred ústavným súdom má svoj základ v Ústave Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“). Za dôvod prijatia novej zákonnej úpravy o ústavnom súde považujem kvalitatívne rozsiahle hmotnoprávne a procesnoprávne zmeny v ústave, akými boli napr. zmeny nastolené ústavným zákonom č. 90/2001 Z. z. z 23. februára 2001, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej aj „veľká novela ústavy“), avšak vtedy k takejto zmene nedošlo, „stačila“ len rozsiahla novelizácia zákona č. 38/1993 Z. z. A to išlo o kľúčové zmeny týkajúce sa „klasických/štandardných“ konaní a otázok ústavného súdnictva. Prax ukázala, že veľká novela ústavy mala/má nedokonalosti (napr. časové nezosúladenie zrušenia podnetu a zavedenia klasickej ústavnej sťažnosti, ale aj ďalšie, ), ktoré sa však pri troche dobrej vôle dajú/dali preklenúť „za pomoci“ čl. 124 ústavy. Aj keď od prijatia veľkej novely ústavy bolo prijatých ďalších 15 noviel ústavy, právomoci ústavného súdu sa priamo týkalo len šesť z nich, a to tých, ktoré sa predovšetkým týkali právomoci ústavného súdu vo vzťahu k iným ústavným orgánom [prezidentovi Slovenskej republiky (ďalej len „prezident“), Najvyššiemu kontrolnému úradu, verejnej ochrankyni práv, Národnej rade Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“), Súdnej rade Slovenskej republiky (ďalej len „súdna rada“)]. Z vecného hľadiska išlo o preskúmavanie ústavnosti a zákonnosti volieb, rozhodovanie o spore o právomoc, rozšírenie aktívnej procesnej legitimácie na podávanie návrhov na začatie konania o súlade právnych predpisov, rozšírenie právomoci ústavného súdu o konanie o obnove, ako aj o konanie vo veciach amnestií a milostí. Rozsah zákonných zmien neprekročil potreby bežnej novelizácie, v danom prípade zákona č. 38/1993 Z. z., pretože k nejakým zásadným inštitucionálnym a procedurálnym zmenám ústavného súdu nedošlo.

Na jeseň roku 2018 s končiacim sa funkčným obdobím deviatich sudcov ústavného súdu začali aktivity smerujúce k ustanoveniu pravidiel výberu kandidátov na sudcov ústavného súdu.

Myšlienka inštitucionálnych zmien, najmä čo sa týka personálneho výberu kandidátov na sudcov ústavného súdu nebola celkom cudzia ani v minulom období2, ale sa intenzívnejšie zviditeľnila na jeseň 2018, keď už národná rada, a nielen ona, zaregistrovala, že sa blíži veľká obmena sudcov ústavného súdu (deväť z trinástich, ktorých treba hľadať na miesta s funkčným obdobím na 12 rokov). Aj keď spočiatku nie tak výrazne, ale nakoniec počas 25- ročného pôsobenia sa ústavný súd dostal do povedomia verejnosti vrátane politikov a začal sa vnímať ako ústavný orgán s rozsiahlymi právomocami, a teda s veľkým vplyvom na v spoločnosť/štát. Začalo vznikať množstvo iniciatív, ktoré sa snažili optimalizovať a z politického hľadiska neutralizovať výber a voľbu kandidátov na sudcov ústavného súdu a nakoniec aj na menovanie sudcov ústavného súdu. Koncovkou týchto snáh na jeseň 2018 nakoniec bol vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (ČPT 1060), ktorý podporu v pléne nezískal.[2] Jeho prerokovanie a hlasovanie o ňom v parlamente predchádzalo druhému a tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ČPT 1061), ktorý na rozdiel od vládneho návrhu ústavného zákona podporu získal.4 Výsledkom celého snaženia, čo sa týka výberu kandidátov na sudcov ústavného súdu bolo zviditeľnenie schôdze ústavnoprávneho výboru, na ktorom boli kandidáti na sudcov ústavného súdu vypočúvaní. Aplikácia relevantných zákonných ustanovení nastavila reálne zrkadlo ich „odolnosti“ voči „politickým hrám“.

V tejto atmosfére bol prijatý zákon č. 314/2018 Z. z. V dôvodovej správe k vládnemu návrhu zákona o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa konštatuje, že „Predložený návrh zákona vychádza z textu zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.38/1993Z.z. o Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov............................................................. Zachovanie pôvodného textu je dôležité vzhľadom na ustálenú prax jeho aplikácie. Navrhovaná právna úprava vo väčšej či menšej miere zasahuje do väčšiny ustanovení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.38/1993Z.z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov a mení i jeho systematiku. Systematika návrhu nového zákona nadväzuje na znenie ústavy a rešpektuje ho. Účelom navrhovanej právnej úpravy je posilniť ochranu základných práv zefektívnením práce ústavného súdu. K tomu má prispieť väčšia prehľadnosť a jednoznačnosť normatívneho textu a niektoré obsahové zmeny reagujúce na doterajšie skúsenosti ústavného súdu.“. Tento text všeobecnej časti dôvodovej správy zhrnutý na jej prvej strane spolu s konštatovaním, že „sa koncepčne osvedčil“ a že „Na jeho základe ...vyše 24 rokov pôsobí ústavný súd“, že „bol viackrát novelizovaný a že „nevyhnutným dôsledkom je zníženie prehľadnosti normatívneho textu a následne aj interpretačná náročnosť, ktorú iba čiastočne mohla odstrániť judikatúra a zaužívané postupy ústavného súdu“.

Takáto argumentácia ma nepresvedčila o nevyhnutnosti prijatia novej právnej úpravy, napr. už len preto, že navrhovateľ sa „priznáva“,že ponechal v novom zákone o ústavnom súde pôvodnú právnu úpravu. Nemyslím si, že bolo nevyhnutné zasiahnuť do väčšiny ustanovení zákona č. 38/1993 Zb. a už vôbec nepovažujem za pravdivé tvrdenie, že prehľadnosť a jednoznačnosť normatívneho textu posilní ochranu základných práv.

Čo sa týka množstva novelizácií zákona č. 38/1993 Zb. mal by platiť úzus, že takéto úpravy sa nemajú nahrádzať novými, keď sa účel a podstata zákona zachováva/nemení. Keby dôvodom nahrádzania starých právnych úprav novými bol limit maximálneho počtu novelizácií, to by bolo iné. Ale zákon č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 400/2015 Z. z.) takéto ustanovenie nemá.5

Na druhej strane podľa § 6 ods.3 zákona č. 400/2015 Z. z. návrh zákona nemôže obsahovať novelizáciu iného zákona, ktorá obsahovo nesúvisí s návrhom zákona. V nadväznosti na uvedené je otázne, „čo robí“ čl. V zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č.185/2002 Z. z., zákona č. 670/2002 Z. z., zákona č. 426/2003 Z. z., zákona č. 458/2003 Z. z., zákona č. ...

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia
MENU