NIEKOĽKO ÚVAH O ZÁKONE O OBETIACH TRESNÝCH ČINOV[1]

1 ÚVOD

Zákon č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o obetiach trestných činov“ alebo „zákon o obetiach“) s účinnosťou od 1. januára 2018 zakotvil do právneho poriadku Slovenskej republiky nový právny rámec ochrany obetí trestných činov. Úvodom považujem za vhodné upozorniť na skutočnosť, že v danom prípade ide o vykonanie, resp. dokončenie transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov (ďalej len „smernica 2012/29/EÚ“).

Predmetom zákona o obetiach trestných činov v zmysle dôvodovej správy je vymedzenie práv obetí trestných činov, rozsah pomoci a podpory, resp. služieb, na ktorých poskytnutie majú obete právny nárok. Ďalej sa vymedzuje vzťah medzi štátom a subjektmi poskytujúci pomoc obetiam a upravuje sa poskytovanie peňažnej pomoci, t. j. finančného odškodnenia obetí násilných trestných činov. Systematicky sa právna úprava ochrany obetí trestných činov nachádza v čl. 1 zákona o obetiach deliacom sa do 5 častí. Prvou časťou sú všeobecné ustanovenia, v ktorej sú vymedzené základné pojmy a zásady uplatňovania ochrany a podpory obetí trestných činov vzťahujúce sa na celý návrh zákona. Druhá časť upravuje práva obetí trestných činov. Tretia časť sa týka odškodňovania obetí násilných trestných činov. Štvrtá časť upravuje podporu subjektov poskytujúcich pomoc obetiam trestných činov. V piatej časti sú obsiahnuté spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia.

Zákon o obetiach trestných činov bezpochyby predstavuje v rámci Slovenskej republiky dôležitý míľnik v kontexte ochrany obetí s ušľachtilým cieľom vyjadreným aj v čl. 1 bod 1 smernice 2012/29/EÚ, ktorým je zaistiť, aby sa obetiam trestných činov poskytli náležité informácie, podpora a ochrana a aby sa im umožnilo zúčastniť sa na trestnom konaní. Domnievame sa, že na naplnenie daného cieľa samo o sebe nepostačí len prijatie zákonne úpravy ochrany obetí, ale bude potrebná vôľa všetkých zúčastnených strán, ktoré by mali hájiť práva obetí.

Cieľom predkladaného článku je analýza zákona o obetiach a aplikácia vybraných ustanovení pri špecifickom druhu obetí, ktorými sú potenciálne aj samotní odsúdení vo výkone trestu odňatia slobody (ďalej len „VTOS“) spĺňajúci zákonné definičné kritériá obete.

2 ODSÚDENÝ AKO OBEŤ

Odsúdeným vo výkone trestu odňatia slobody bude spravidla fyzická osoba, ktorá nastúpila výkon trestu odňatia slobody v niektorom z ústavov na výkon trestu odňatia slobody (ďalej len „ústav“), keďže jej bol súdom právoplatne uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, prípadne jej bol iný trest premenený na nepodmienečný trest odňatia slobody alebo súd rozhodol, že sa trest odňatia slobody, ktorý bol podmienečne odložený vykoná.

Napriek tomu, že daná osoba spáchala trestný čin, ktorého právnym dôsledkom jej bola obmedzená osobná sloboda a rovnako aj niektoré ďalšie práva a slobody, nemožno podľa nášho názoru takejto osobe bezprecedentne brániť vo využívaní práv garantovaných zákonom o obetiach trestných činov, ak sa daná osoba sama stane obeťou trestného činu. Samozrejme, uvedomujeme si, že odsúdený vo VTOS nie je primárnym adresátom zákona o obetiach trestných činov, ale poukazujeme na skutočnosť, že sa môže za určitých okolností vzťahovať aj na neho.

Samotný zákon o obetiach trestných činov však neupravuje akým spôsobom by sa mali práva obete trestného činu vykonávať v ústavoch, preto v rámci analýzy možnej realizácie predmetných práv obete je potrebné skúmať aj príslušné ustanovenia zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ZVJS“), zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o výkone trestu“) a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 368/2008 Z. z., ktorou sa vydáva poriadok výkonu trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov (ďalej len „poriadok výkonu trestu“).

2.1 Odsúdený vo VTOS ako obeť trestného činu

Zákon o obetiach trestných činov definuje pojem obeť v § 2 ods. 1 a pôjde jednak o:
1. fyzickú osoba, ktorej bolo alebo malo byť trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková škoda, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené, či ohrozené jej zákonom chránené práva alebo slobody, alebo
2. príbuzného v priamom rade, osvojiteľa, osvojenca, súrodenca, manžela a osobu, ktorá žila v čase smrti v spoločnej domácnosti s osobou, ktorej bola trestným činom spôsobená smrť, ako aj osobu závislá od osoby, ktorej bola trestným činom spôsobená smrť.

Ani v jednej z uvádzaných definícií obete sa nenachádza negatívne definičné vymedzenie, ktoré by vymedzovalo okruh osôb na ktoré sa nebude aplikovať zákon o obetiach trestných činov a pod ktoré by spadali odsúdení vo VTOS, možno preto konštatovať, že predmetná úprava sa vzťahuje aj na samotných odsúdených vo VTOS.

Z praktického hľadiska možno poukázať na skutočnosť, že v rámci prvej časti definície sú odsúdení vo výkone trestu vystavovaní rovnako ako osoby z externého prostredia nebezpečenstvu, že sa stanú obeťou trestného činu s následkom ublíženia na zdraví, majetkovou škodou alebo inými spomínanými následkami. Naviac, možno dokonca uvažovať o zvýšenom riziku výskytu potenciálnych obetí vo VTOS, keďže ide o prostredie, v ktorom sú práve osoby, ktoré už v minulosti páchali trestnú činnosť. Jedným dychom je však potrebné dodať, že odsúdení sú pod neustálym dohľadom príslušníkov ZVJS, čo na druhú strany riziko kriminality v ústavoch zásadne znižuje.

Ani pri druhej časti definície nemožno vylúčiť skutočnosť, že by sme pod danú kategóriu obetí nemohli subsumovať odsúdených vo VTOS, aj keď spravidla pôjde o prípady, kedy by bola osobe v požadovanom vzťahu k odsúdenému spôsobená smrť ešte predtým ako nastúpil na VTOS. Takúto situáciu by sme mohli ilustrovať na prípade domáceho násilia kedy by manžel zavraždil manželku a následne by sa syn rozhodol pomstiť otcovi za smrť matky a taktiež by otca zavraždil, za čo by bol neskôr odsúdený a nastúpil by na VTOS.

Zákon o obetiach trestných činov naviac špecificky kategorizuje obete trestných činov, keď vymedzuje pojmy obzvlášť zraniteľná obeť a obeť násilného trestného činu, pri ktorých je podľa dôvodovej správy príznačné vyššie riziko spôsobenia druhotnej a opakovanej viktimizácie, náročnejšie a citlivejšie prežívanie jednotlivých štádií trestného konania ako aj výsluchov vedených policajtmi alebo súdom a preto majú tieto špecifické obete väčší rozsah podpory a pomoci, resp. služieb, ako aj právo na špecifický prístup zo strany orgánov činných v trestnom konaní a subjektov poskytujúcich pomoc obetiam.

Pojem obzvlášť zraniteľná obeť je vymedzená taxatívnym spôsobom v § 2 ods. 1 písm. c) zákona o obetiach trestných činov, pričom zákonná dikcia vymedzuje 6 okruhov, pri ktorých je eventualita subsumovania odsúdeného vo VTOS pod každý z nich (dieťa, osoba staršia ako 75 rokov, osoba so zdravotným postihnutím, obeť trestného činu obchodovania s ľuďmi, trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby, trestného činu spáchaného organizovanou skupinou, niektorého z trestných činov proti ľudskej dôstojnosti, niektorého z trestných činov terorizmu alebo trestného činu domáceho násilia, obeť trestného činu spáchaného násilím alebo hrozbou násilia z dôvodu jej pohlavia, sexuálnej orientácie, národnosti, rasovej alebo etnickej príslušnosti, náboženského vyznania alebo viery a obeť iného trestného činu, ktorá je vystavená vyššiemu riziku opakovanej viktimizácie zistenému na základe individuálneho posúdenia ...