Slnečný štát

Autor: Mgr. Tomáš Hubinák
Zdroj: UPJŠ Košice

Abstrakt

Príspevok oslovuje milovníkov utopistickej teórie ideálneho spôsobu voľby kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky. Popri popise právneho stavu de lege lata článok ponúka o to utopistickejšie návrhy de lege ferenda. Venovaný je všetkým kandidátom na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky.

 

Dialóg medzi veľmajstrom rytierov Johanitov a janovským moreplavcom. Moreplavec predstavuje a opisuje veľmajstrovi spoločenské zriadenie - Slnečný štát. V roku 1623 publikoval Tommaso Campanella svoje dielo Civitas Solis. Ide o utopistické filozofické dielo predstavujúce ideálny model spoločnosti[1]. Slovné spojenie „slnečný štát“ sa stalo synonymom pre utopický idealizmus, kde v rovine dišputy o štátnom (spoločenskom) zriadení sa akcentuje ideálna, spravodlivá (až rovnostárska) a harmonická spoločnosť a forma vlády bez výskytu negatívnych či pre spoločnosť neprijateľných prejavov spravovania spoločnosti. Pre účely nášho textu si dovolíme prepožičať výhradne názov Campanellovho diela a obsahovo zamerať príspevok na z nášho pohľadu utopistickú teóriu ideálneho spôsobu voľby kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR. Začať sa však patrí od Adama.

„Na svete sú isté len dve veci: smrť a dane.“ Pomáhajúc si citovaným výrokom Benjamina Franklina a zohľadniac názov konferencie „Tretie funkčné obdobie Ústavného súdu Slovenskej republiky“, mohli by sme sa pokúsiť s istou dávkou naivity predniesť, že je takmer isté, že tretie funkčné obdobie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Ústavný súd SR“) sa vo februári 2019 skončí.

Na uvoľnené funkcie 9 sudcov Ústavného súdu SR bude potrebné vymenovať 9 nových sudcov. Ku dňu konania tejto konferencie je platný právny stav voľby kandidátov za sudcov Ústavného súdu SR a menovania sudcov Ústavného súdu SR nasledovný[2]: Sudcov Ústavného súdu SR vymenúva na návrh Národnej rady Slovenskej republiky na dvanásť rokov prezident Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky navrhuje dvojnásobný počet kandidátov na sudcov, ktorých má prezident Slovenskej republiky (ďalej aj „prezident“) vymenovať. Za sudcu Ústavného súdu SR môže byť vymenovaný občan Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný do Národnej rady Slovenskej republiky, dosiahol vek 40 rokov, má vysokoškolské právnické vzdelanie a je najmenej 15 rokov činný v právnickom povolaní. Tá istá osoba nemôže byť opakovane vymenovaná za sudcu Ústavného súdu SR.

Práve v treťom funkčnom období zaujal Ústavný súd SR vo svojej rozhodovacej činnosti viacero stanovísk[3] k problematike voľby kandidátov a menovania sudcov Ústavného súdu SR. Podkladom pre tieto stanoviská boli predovšetkým individuálne sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „Ústava SR“) kandidátov na funkciu sudcu Ústavného súdu SR nevymenovaných prezidentom, ale aj návrh prezidenta na začatie konania podľa čl. 128 Ústavy SR o výklad o výklad čl. 2 ods. 2 Ústavy SR v spojení s čl. 128 Ústavy SR, ako aj výklad čl. 134 ods. 2 Ústavy SR v spojení s čl. 101 ods. 1 a čl. 102 ods. 1 písm. s) Ústavy SR. Do diskusie o voľbe kandidátov a menovaní sudcov Ústavného súdu SR sa zapojila na podnet prezidenta aj Európska komisia pre demokraciu prostredníctvom práva („Benátska komisia“), ktorá zaujala k otázkam menovania sudcov Ústavného súdu SR svoje stanovisko[4].

Odborná i politická obec sa následne začali zaoberať otázkou zmeny spôsobu voľby kandidátov a menovania sudcov Ústavného súdu SR. Autori príspevku ponúkajú na platforme konferenčného príspevku svoj utopistický pohľad na problematiku voľby kandidátov a menovania sudcov Ústavného súdu SR a prejavujú vôľu nekonvenčne prispieť svojím dielikom do odbornej diskusie na danú tému.

Reforma systému vs. reforma mysle

Ak je predmetom rozpravy reforma spôsobu voľby (kandidátov na) sudcov súdneho orgánu ochrany ústavnosti (napr. ústavného súdu) vo všeobecnosti, z pohľadu právnej teórie môžeme zovšeobecniť, že k reforme najčastejšie dochádza buď

(i)   z dôvodu tektonických pohybov v spoločnosti, resp. esenciálnych spoločenských zmien a následnej potreby prispôsobenia spôsobu voľby novému režimu alebo dobe, alebo

(ii)  z dôvodu nefunkčnosti (v akomkoľvek slova zmysle) doterajšieho spôsobu voľby.

Terajší spôsob voľby sudcov Ústavného súdu SR je (s niekoľkými zmenami) v praxi 25 rokov, pričom v spoločnosti neprebehli kruciálne spoločenské zmeny ani sme neboli svedkami zmeny štátneho režimu. Nemožno tak dospieť k jednoznačnému záveru, že by doterajší spôsob voľby kandidátov a menovania sudcov Ústavného súdu SR bol prekonaný dobou. Vyvstáva otázka nefunkčnosti platného spôsobu voľby.

Pri úvahách o zmene spôsobu voľby kandidátov a menovania sudcov Ústavného súdu SR je potrebné hľadať príčiny, pre ktoré spoločnosti (odbornej či laickej) doterajší spôsob voľby zdá sa byť nefunkčný, poťažne nevyhovujúci či nedostatočný.

Jadro problematiky sa podľa nášho názoru nenachádza tak v subjektoch oprávnených navrhovať kandidátov alebo menovať sudcov z týchto kandidátov, ale ani v systéme voľby (matematickom rozdelení „kto a koľko“). Kľúčové defekty autori tohto príspevku identifikujú v

(i)  politickej kultúre nepribližujúcej sa štandardom západných demokracií v otázke ctenia si dôležitosti, nezávislosti a odbornosti funkcie sudcu Ústavného súdu SR a v

(ii)  nedostatočnej otvorenosti procesu voľby kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR verejnosti.

Zásadnou zmenou pre dosiahnutie cieľa navrhovať kandidátov a následne menovať takých sudcov Ústavného súdu SR, ktorí by spĺňali prísne kritériá odbornosti, morálnosti a etickosti, je systematická práca na zvyšovaní politickej kultúry. Úroveň politickej kultúry však nemožno posudzovať izolovane a nezávisle od ostatných spoločenských vzťahov. Úroveň verejného diskurzu a politickej kultúry určuje celý rad spoločenských procesov a vzťahov od individuálnej výchovy v rodine cez školský systém a kvalitu vzdelania až po súbor jednotlivých prvkov ovplyvňujúcich každodenný život jednotlivca v štáte regulujúcom spoločenské vzťahy právnymi normami. Atribútmi slušnosti, morálky, etiky a spravodlivosti by mali byť prestúpené jednotlivé roky vývoja tak jednotlivca, ako aj občianskej spoločnosti a štátu.

S opísaným názorom súvisí i presvedčenie autorov tohto článku, že nemožno vpísať do Ústavy SR alebo zákona, že za sudcu Ústavného súdu SR možno vymenovať morálne cnostného a eticky vybaveného kandidáta, ktorého integrita je overená a tak aj vnímaná občianskou i odbornou spoločnosťou. Opísané kategórie sú kategóriami vnútornej integrity a morálky jednak tých subjektov, ktorí kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR navrhujú, ďalej tých, ktorí sa o funkciu sudcu Ústavného súdu SR mienia uchádzať, ako aj tých, ktorí majú právo voliť kandidátov a vymenúvať sudcov Ústavného súdu SR.

Byť morálnym a eticky vybaveným človekom, svojím životom a správaním vzbudzovať celospoločenský rešpekt a úctu, nadobudnúť presvedčenie, že len cnostný, morálny a eticky vybavený uchádzač o funkciu sudcu Ústavného súdu SR môže byť zvolený za kandidáta a menovaný za sudcu Ústavného súdu SR - opísané premenné nemožno ako podmienky pre kandidatúru na sudcu Ústavného súdu SR prikazovať právnom normou, inkorporovať ich do textu právnej normy. Jednak ide o neexaktné podmienky, splnenie ktorých by sa u kandidátov na sudcu Ústavného súdu SR ťažko overovalo a rovnako z ľudského i politického hľadiska by šlo o absurdnú až smiešnu právnu úpravu v krajine, ktorá sa v samotnej Ústave SR hlási k demokratickému právnemu štátu západného strihu. Uvedené kategórie musia jednoducho byť všeobecne uznanými a nepísanými kategóriami civilizovanej modernej spoločnosti, ktorých dôležitosť ako kategorický ...

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia
MENU