OBETE PEDOFÍLIE[1]

Autor: Doc. JUDr. Margita Prokeinová PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum

Abstrakt

Autorka sa v článku zaoberá pojmovým vymedzením obete, pedofílie, pedofila a problematikou dopadu pedofílie nielen na jej obete, ale i na samotného páchateľa, jednak z právneho hľadiska a jednak zo psychologického hľadiska.

1 ÚVOD

Obeťou trestného činu sa môže stať z globálneho pohľadu ktokoľvek bez ohľadu na vek, pohlavie, vzdelanie, národnosť, politickú príslušnosť, náboženské vyznanie atď. Ak sa však na to pozrieme z hľadiska konkrétnych trestných činov, narazíme na určité obmedzenie vyplývajúce z povahy a charakteru toho ktorého trestného činu. Týka sa to napríklad týchto trestných činov:
• vražda novonarodeného dieťaťa matkou (§ 146 TZ) ‒ predmetom útoku je novonarodené dieťa,
• podávanie alkoholických nápojov mládeži (§ 175 TZ) ‒ predmetom útoku je osoba mladšia ako osemnásť rokov,
• zverenie dieťaťa do moci iného (§ 180 TZ a § 181 TZ) ‒ predmetom útoku je dieťa,[2]
• znásilnenie (§ 199 TZ) ‒ predmetom útoku je z hľadiska pohlavia iba žena,
• sexuálne zneužívanie (§ 201 TZ, § 201a TZ, § 201b TZ, § 202 TZ) ‒ predmetom útoku je osoba, resp. dieťa mladšie ako pätnásť rokov a v prípade § 202 TZ ide o dieťa v zmysle definície uvedenej v § 127 ods. 1 TZ,
• odloženie dieťaťa (§ 205 TZ) a opustenie dieťaťa (§ 206 TZ) ‒ predmetom útoku je dieťa,
• týranie blízkej osoby a zverenej osoby (§ 208 TZ) ‒ predmetom útoku je blízka osoba alebo zverená osoba,[3]
• únos (§ 209 TZ a § 210 TZ) ‒ predmetom útoku je dieťa alebo osoba postihnutá duševnou poruchou alebo duševne nedostatočne vyvinutá,
• ohrozovanie mravnej výchovy mládeže (§ 211 TZ) ‒ predmetom útoku je osoba mladšia ako osemnásť rokov.

V článku sa zameriame na tematiku, ktorá sa vzťahuje na obete pedofílie spadajúce pod trestný čin sexuálneho zneužívania. Názov článku má možno bulvárny charakter, ale treba si uvedomiť, že je potrebné hovoriť aj o takýchto smutných veciach a nesmieme si zakrývať oči pred takýmito témami alebo ich obchádzať, v opačnom prípade to môže vzbudzovať dojem imúnnosti, resp. ľahostajnosti zo strany spoločnosti. Aj keď tomu tak reálne nemusí byť a pravý dôvod zväčša tkvie v tom, že ide o nepríjemnú a bolestivú tému, nakoľko ide o deti, ktoré sú sexuálne zneužívané, či už blízkou osobou alebo cudzou osobou. Rodičia i samotné deti by mali byť obozretní, pretože žiaľ sú aj takí ľudia, ktorí trpia sexuálnou deviáciou – pedofíliou. Ich protiprávna činnosť je zameraná na deti, či už chlapcov alebo dievčatá. Tieto ľudské bytosti sú veľmi „krehké“, zväčša poddajné, keď sú nalákané na nejakú odmenu. Osoby trpiace pedofíliou zneužívajú detskú naivitu, bezbrannosť, keď nechápu, čo je s nimi robené. Aby sa predchádzalo takýmto prípadom, treba deti varovať a primerane ich veku im vysvetľovať a dávať rady[4] , ako sa treba zachovať a správať, aby sa nestali obeťou pedofílie. Toto je úloha predovšetkým rodičov a, samozrejme, aj učiteľov. 

2 VYMEDZENIE POJMOV OBEŤ, PEDOFÍLIA A PEDOFIL

Obeť je definovaná v zákone č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o obetiach trestných činov“), ktorý je účinný od 1. januára 2018. Ide o veľmi aktuálnu právnu úpravu, ktorá upravuje definíciu obete v § 2 ods. 1 písm. b) a to v dvoch bodoch:
1.„fyzická osoba, ktorej bolo alebo malo byť trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková škoda, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené, či ohrozené jej zákonom chránené práva alebo slobody,
2. príbuzný v priamom rade, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec, manžel a osoba, ktorá žila v čase smrti v spoločnej domácnosti s osobou, ktorej bola trestným činom spôsobená smrť, ako aj osoba závislá od osoby, ktorej bola trestným činom spôsobená smrť, ak utrpeli v dôsledku smrti tejto osoby škodu a ak odsek 2 neustanovuje inak; ak je týchto osôb viac, považuje sa za obeť každá z nich.“

V § 2 ods. 1 písm. c) zákona o obetiach trestných činov je upravený pojem obzvlášť zraniteľnej obete, kde výpočet tohto druhu obete je uvedený taxatívne. V súvislosti s témou tohto článku môžeme z tohto výpočtu uviesť ako obzvlášť zraniteľné obete:
1. dieťa ‒ osoba mladšia ako osemnásť rokov, a ak nie je vek osoby známy a existuje dôvod domnievať sa, že je dieťaťom, považuje sa za dieťa, až kým sa nepreukáže opak,
2. obeť trestného činu niektorého z trestných činov proti ľudskej dôstojnosti, ako aj ďalších vybraných trestných činov.

V § 2 ods. 1 písm. d) zákona o obetiach trestných činov je vymedzený pojem obete násilného trestného činu, kde opäť v súvislosti s témou tohto článku spadá pod tento pojem fyzická osoba, ktorej bola spôsobená morálna škoda trestným činom sexuálneho zneužívania[5] , ako aj ďalších trestných činov (obchodovania s ľuďmi, znásilnenia alebo sexuálneho násilia).

Pedofília je deviácia, pre ktorú je typická sexuálna orientácia na nezrelé objekty. Definovaná je ako fantazírovanie alebo napĺňanie činov sexuálnej aktivity s predpubertálnym dieťaťom. [6] Takže podľa tejto definície je i chorobne fantazírujúci jedinec deviantom, pričom z medicínskeho hľadiska nie je ani podstatné, či vôbec došlo k jeho kontaktu s dieťaťom. Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH 10) patrí pedofília pod poruchy voľby sexuálneho objektu. Jej medicínsky názov je parafília (abnormálna alebo neprirodzená príťažlivosť) a v staršom diagnostickom manuáli mala všeobecnejšie označenie ako sexuálna úchylka. Pedofíliu je potrebné odlišovať od hebephilie a ephebophilie, ktoré zahŕňajú sexuálnu posadnutosť postpubescentami, alebo deťmi v neskorej fáze dospievania.[7]

Na klinické diagnostikovanie pedofílie sa vyžaduje, aby boli prítomné pedofilné myšlienky alebo správanie jedinca po dobu najmenej šiestich mesiacov a musí dôjsť k rozrušeniu v podobe strachu, úzkosti, možno paniky a pod. postihnutého jedinca alebo ku zhoršeniu jeho schopnosti fungovať spoločensky, či pracovne. Klinická diagnóza pedofílie tiež vyžaduje, aby postihnutá osoba mala aspoň 16 rokov a dieťa (obeť záujmu) bolo najmenej o 5 rokov mladšie od páchateľa.[8]

Pedofil je človek (väčšinou muž), u ktorého sú objektom sexuálneho záujmu deti. Jeho orientácia môže byť zameraná na dieťa rovnakého pohlavia alebo na dieťa opačného pohlavia. V prvom prípade hovoríme o homosexuálnej pedofílii a v druhom prípade hovoríme o heterosexuálnej pedofílii. Sexuálna orientácia však často nie je prioritným aspektom pre pedofila, dôležitejší je pre neho vek sexuálneho objektu. Pedofila vzrušujú a priťahujú deti v predpubertálnom veku, u ktorých sa ešte nevyvinuli sekundárne pohlavné znaky. Ide predovšetkým o deti vo veku do 13 rokov.[9] Pedofila však eroticky nezaujímajú jeho vlastné deti, a to hlavne vtedy, ak bol s nimi v blízkom kontakte od narodenia do zhruba 30 mesiaca ich života.[10] Pedofili často seba samých vnímajú ako výnimočných učiteľov lásky, pre dané vyhliadnuté dieťa. Môžu tvrdiť, že ich aktivita je pre dieťa užitočná, pretože prispievajú k rozvoju dieťaťa. Dokonca môžu tvrdiť aj to, že dieťa sa na akt maznania, či rovno sexuálneho kontaktu teší, čím istú dávku osobnej zodpovednosti prenášajú na dieťa „to ono ma potrebuje“.[11] „Typický pedofil nemôže a nedokáže nájsť uspokojenie v sexuálnom vzťahu s dospelým človekom a môže mať nízke sebavedomie, preto vidí sexuálnu aktivitu s dieťaťom, ako menej ohrozujúcu, v porovnaní s aktivitou, ktorú by mohol mať s dospelým jedincom.“[12]

Viacerí odborníci sú názoru, že na pedofílii by sa mohla podieľať hormonálna nerovnováha, avšak jestvuje aj veľa prípadov, keď samotní pedofili boli v detstve sexuálne zneužití. Výskumy naznačujú, že chlapci, ktorí sa stali v detstve obeťami sexuálneho zneužívania, majú vyšší predpoklad stať sa pedofilmi. Je to len predpoklad, nemusia sa nimi stať v skutočnosti. V prípade dievčat, ktoré boli v detstve sexuálne zneužívané, reagujú skôr sebadeštruktívnym správaním, anorexiou či vykonávaním prostitúcie.[13]

3 PEDOFILNÉ SPRÁVANIE

Sexuológ a klinický psychológ Mathé uvádza, že existujú praví a nepraví pedofili. Rozdiel medzi nimi tkvie v tom, že pravý pedofil sa počas života obvykle nedopustí žiadneho trestného činu. Svoju úchylku dokáže kontrolovať natoľko, aby dieťaťu neublížil. Jeho správanie je sprevádzané predstavami a väčšinou mu postačia bežné pohladenia či dotyky, na čo má príležitosť, keď pracuje v školstve, mládežníckych organizáciách, kde je v blízkom kontakte s deťmi. 

Náklonnosť pravého pedofila je k deťom skutočná, a preto im nemá záujem ublížiť. Avšak nemusí to platiť stopercentne a ...

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia
MENU