OCHRANA OBETÍ V KONTEXTE TRESTNÝCH ČINOV EXTRÉMIZMU1

1 ÚVOD

Extrémizmus je v uplynulých rokoch jedným z najvýraznejších problémov nie len jednotlivých krajín, ale spoločnosti ako takej, ktorý naberá na svojej intenzite. Dnešná bezpečnostná situácia vo svete a globálne problémy sú živnou pôdou pre rozmach extrémizmu a radikalizmu. 

Extrémizmus a radikalizácia sú pojmy, ktoré sú v dnešnej spoločnosti skloňované na rôznych úrovniach, predovšetkým v politickej sfére. Ide o multidisciplinárny problém, ktorý je potrebný riešiť na rôznych úrovniach a v rámci spolupráce štátneho a neštátneho sektora. 

Zákaz diskriminácie a princíp v rovnosti práv je zakotvený tak na vnútroštátnej úrovni, predovšetkým v Ústave SR, ako aj v medzinárodných dokumentoch, ktorými je Slovenská republika viazaná. K otázke rovnosti sa vyjadroval napr. aj ESĽP, ako príklad môžeme spomenúť rozsudok ESĽP vo veci Goodwin proti Spojenému kráľovstvu zo dňa 27. marca 1996, v ktorom ESĽP povedal, že tolerancia a rešpekt k rovnakej dôstojnosti všetkých ľudských bytostí predstavujú základy demokratickej pluralitnej spoločnosti. Je preto nevyhnutné sankcionovať všetky formy prejavov, ktoré rozširujú, podnecujú, podporujú či ospravedlňujú nenávisť založenú na intolerancii. 2

Potreba zvýšeného boja proti extrémizmu je vyjadrená aj v Koncepcii boja proti extrémizmu na roky 2015 – 20193 . V odbornej a politickej rozprave o tejto téme sa poukazuje predovšetkým na nutnosť prevencie pred extrémizmom, na osvetu medzi najzraniteľnejšími skupinami osôb, ktoré by mohli byť ľahko ovplyvniteľné extrémistickými názormi a na dôkladnejšie odhaľovanie a sankcionovanie trestných činov extrémizmu. Prostredníctvom tohto príspevku poukazujeme na rovnakú dôležitosť ďalšej parciálnej otázky týkajúcej sa extrémizmu a to ochrany obetí extrémizmu, pričom zdôrazňujeme, že vzhľadom na charakter danej trestnej činnosti, je potrebné zvoliť špecifický prístup k riešeniu otázky ochrany obetí tohto druhu kriminality. 

2 VYMEDZENIE ZÁKLADNÝCH POJMOV

Na začiatok považujeme za potrebné zadefinovať kľúčové pojmy, s ktorými tento príspevok operuje. Ide predovšetkým o pojmy extrémizmus, radikalizácia a tzv. hate crimes alebo inak trestné činy z nenávisti. Už spomínaná Koncepcia boja proti extrémizmu na roky 2015 – 2019 (ďalej len „koncepcia“) ponúka definície týchto pojmov, o ktorých si dovolíme tvrdiť, že vcelku vystihujú podstatu týchto inštitútov. Podľa koncepcie extrémizmus je pojem, ktorým môžeme označiť „konanie a prejavy vychádzajúce z postojov krajne vyhrotenej, demokratickému systému nepriateľskej ideológie, ktoré či už priamo, alebo v určitom časovom horizonte deštruktívne pôsobia na existujúci demokratický systém a jeho základné atribúty. Druhou charakteristickou črtou extrémizmu a s ním spájaných aktivít je, že útočia na systém základných práv a slobôd garantovaných ústavou a medzinárodnými ľudskoprávnymi dokumentmi, alebo sa snažia svojimi aktivitami uplatňovanie týchto práv sťažiť, či znemožniť. Za ďalšie charakteristické znaky extrémizmu sa považuje snaha o obmedzenie, potláčanie, znemožnenie výkonu základných práv a slobôd pre určité skupiny obyvateľstva definované ich pohlavím, národnosťou, rasou, etnikom, farbou pleti, vierovyznaním, jazykom, sexuálnou orientáciou, príslušnosťou k spoločenskej triede, majetkom, ako aj používanie fyzického násilia či hrozba použitia násilia namiereného voči názorovým či politickým oponentom alebo ich majetku.“ 4

Naproti tomu, v prípade radikalizácie ide o „proces, v ktorom jednotlivci alebo skupiny pod vplyvom radikálnej politickej alebo náboženskej ideológie opustia hodnotový systém danej krajiny a osvoja si nový systém hodnôt, ktoré nie sú v súlade so základnými princípmi demokratickej spoločnosti ako je vláda práva, vrodená ľudská dôstojnosť, rovnosť pred zákonom či univerzálny systém základných práv a slobôd.“5

Trestné činy extrémizmu sú postihované aj zákonom č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v aktuálnom znení (ďalej len „TZ“). Trestnými činmi extrémizmu sú trestné činy zaradené do prvého dielu XII. hlavy Osobitnej časti trestného zákona, konkrétne v § 421 - § 424a, a trestný čin spáchaný z osobitného motívu v zmysle § 140 písm. e). 

Pri trestných činoch extrémizmu môžeme skonštatovať, že ich spoločným objektom je záujem spoločnosti na ochrane základných ľudských práv a slobôd, vyplývajúcich tak z Ústavy SR, ako aj z medzinárodných dohovorov, ktorými je Slovenská republika viazaná, dôstojnosť a rovnosť v právach bez ohľadu na príslušnosť k rase, národu, národnosti, etnickej skupine, pre ich skutočný alebo domnelý pôvod, farbu pleti, sexuálnu orientáciu, politické presvedčenie alebo náboženské vyznanie, ako aj právo národov, národnostných skupín, etnických skupín, rasových alebo náboženských skupín na ich existenciu v ľudskej spoločnosti a právo na mier. 

Extrémizmus možno považovať za veľmi nebezpečný fenomén aj z toho dôvodu, že jeho konanie a z neho vyplývajúce zámery, možno vnímať na dvoch úrovniach. Na prvej úrovni extrémizmus smeruje proti jednotlivcom alebo skupine, pre ich skutočnú alebo domnelú príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, etnickej skupine, pre ich skutočný alebo domnelý pôvod, farbu pleti, sexuálnu orientáciu, politické presvedčenie alebo náboženské vyznanie. A na úrovni druhej smeruje voči základným atribútom právneho a demokratického štátu, jeho konanie a prejavy vychádzajú „z postojov krajne vyhrotených voči demokratickému systému, ktoré deštruktívne pôsobia na existujúci demokratický systém a jeho základné atribúty“.6

Úzko s vyššie uvedenými pojmami súvisí i pojem trestné činy z nenávisti, tzv. hate crimes. Ide o pojem, ktorý je viac rozšírený v zahraničí ako pojem extrémizmus. S hľadiska definičného pokrytia tohto pojmu v kontexte slovenského právneho poriadku môžeme hovoriť o nenávisťou motivovaných trestných činoch. V podmienkach Slovenskej republiky je tento pojem zosobnený § 140 písm. e), ktorý definuje osobitný motív, konkrétne, ak páchateľ spácha trestný čin z nenávisti voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich skutočnú alebo domnelú príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, etnickej skupine, pre ich skutočný alebo domnelý pôvod, farbu pleti, pohlavie, sexuálnu orientáciu, politické presvedčenie alebo náboženské vyznanie.7 Vzhľadom na skutočnosť, že podľa legálnej definície v § 140a patria medzi trestné činy extrémizmu aj trestné činy spáchané z osobitného motívu podľa § 140 písm. e) môžeme konštatovať, že v podmienkach právnej úpravy Slovenskej republiky, je pojem hate crimes užší ako pojem extrémizmus.

3 KTO SÚ OBETE EXTRÉMIZMU?

Ako bolo vyššie uvedené, extrémizmus smeruje svojimi útokmi, okrem iného, aj na samotnú podstatu a základné piliere demokracie a právneho štátu. Obeťami extrémizmu sa jednotlivci, či už samostatne alebo ako súčasť skupiny, stávajú pre svoju skutočnú či domnelú príslušnosť k rase, národu, národnosti, etnickej skupine, pre ich pôvod, farbu pleti, sexuálnu orientáciu, politické presvedčenie alebo náboženské vyznanie. Tieto diskriminačné dôvody, diferencujúce trestné činy extrémizmu od ostatných ...