OBHAJOBA OBHAJCOM V PRÍPRAVNOM KONANÍ - JEJ VÝZNAM A NIEKTORÉ ASPEKTY

Úvod

Jednou z vážnych a ťaživých situácií, v ktorých sa človek počas svojho života môže ocitnúť, je situácia, keď príslušné orgány štátu začnú viesť proti tejto osobe trestné konanie pre podozrenie, resp.obvinenie zo spáchania trestného činu. Bezprostredným následkom je spravidla závažná zmena v doterajšom živote jednotlivca, častokrát obmedzenie jeho inak ústavou garantovaných práv a slobôd - osobnej slobody, nedotknuteľnosti obydlia, tajomstva dopravovaných správ a pod.

Znamená často aj značný tlak na psychiku jednotlivca, v súvislosti s možnými dôsledkami - uznaním viny, uložením trestu či ochranného opatrenia, negatívnym hodnotením jeho konania rodinou, príbuznými, spolupracovníkmi, ohrozením jeho kariéry.

K objasneniu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu je povolaný profesionálny aparát,zákonom určený k stíhaniu trestných činov,tvorený spravidla príslušnými zložkami polície,prokuratúry, súdu, prípadne iných inštitúcií, v závislosti od úpravy postavenia orgánov a postupu trestného konania v tom-ktorom štáte. Aj preto "Už veľmi dávno bola uznaná zásada, že jednotlivec, ktorému hrozí trest, má právo na obranu a že nielen on sám sa smie hájiť, ale aj iné osoby môžu vystúpiť na jeho obhajobu". 1 Význam tejto zásady pre jednotlivca - človeka, občana je zdôraznený aj tým, že právo na obhajobu má svoje pevné miesto medzi základnými ľudskými a občianskymi právami a slobodami štátov, uznávajúcich a rešpektujúcich demokratické hodnoty.

Právo na obhajobu - jeho úprava v medzinárodných a vnútroštátnych normách

Medzinárodné normy ako " Všeobecná deklarácia ľudských práv " / čl.11 ods.1/, "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach" /čl.14 ods.3 a ďaľšie súvisiace ustn./, "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd" / čl.6, čl.5 i ďaľšie/, priamo uvádzajú právo na obhajobu ako jedno zo základných práv človeka, občana. Záväzky, za dodržiavanie týchto noriem,prevzala na seba aj Slovenská republika,na základe vyhlásenia o sukcesii do medzinárodných dohovorov a zmlúv ratifikovaných ČSFR. Všetky vyššie uvedené normy, aj keď v niektorých prípadoch pôvodne s výhradami, ratifikovala ČSFR a tieto sa tak stali súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky.

Zásada zabezpečenia práva na obhajobu našla svoje vyjadrenie aj v "Listine základných práv a slobôd " / predovšetkým čl.37 ods.2 a čl.4O ods.3/ - uvedenej úst.zák.č.23/1991 Z.z. a predovšetkým v zák.č. 46O/1992 Z.z. Ústave Slovenskej republiky /ďalej len Ústava /. Čl.5O ods.3 Ústavy priamo uvádza: " Obvinený má právo aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu

Pod právom na obhajobu môžme pritom rozumieť súhrn všetkých práv, ktoré sú dané obvinenému, na obhajobu proti vznesenému obvineniu." Rovnako aj ďaľšie ustanovenia Ústavy, predovšetkým 7.oddielu - "Právo na súdnu a inú právnu ochranu", rovnako ako aj 2.oddielu - "Základné práva a slobody" - zakotvujú a garantujú dôsledné uplatnenie práva na obhajobu osoby voči ktorej je vedené trestné konanie.

Zásada zabezpečenia práva na obhajobu je tak jednou zo základných zásad na ktorých je budované naše trestné konanie.

Zák.č.141/1961 Z.z. v platnom znení, o trestnom konaní súdnom /ďalej len Tr.p./ v § 2 medzi základnými zásadami trestného konania uvádza zásadu práva na obhajobu: " Ten, proti komu sa trestné konanie vedie,musí byť v každom období konania poučený o právach umožňujúcich mu plné uplatnenie obhajoby a o tom, že si tiež môže zvoliť obhajcu, všetky orgány činné v trestnom konaní sú povinné umožniť mu uplatnenie jeho práv."/§ 2ods.13/.

Celý rad ďaľších ustanovení Tr.p. potom upravuje konkrétne práva, ktoré napĺňajú realizáciu práva na obhajobu /napr. ust.§ 33,35,36, § 165 atď./. Potrebné je ale zdôrazniť, že i vzhľadom na znenie čl.11 Ústavy "medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred jej zákonmi,ak zabezpečujú väčší rozsah základných práv a slobôd", je nevyhnutné posudzovať právo na obhajobu, vrátane jeho výkladu i aplikácie, v intenciách úpravy a chápania tohto práva, medzinárodnými normami,ktorými je Slovenská republika viazaná.

Vzhľadom na integračné snahy Slovenskej republiky v Európskom priestore má preto zásadný význam príslušná úprava tohto práva v Európskom "Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd /ďalej len Dohovor/, ktorý bol podpísaný 4.novembra 1950 a platnosť nadobudol 3. septembra 1953, pričom bývalá ČSFR k nemu pristúpila 21.februára 1991. Rovnako zásadný význam, má aj znalosť., resp.poznanie rozhodovania a posudzovania konkrétnych prípadov porušenia tohto práva Európskou komisiou pre ľudské práva a Európskym súdom pre ľudské práva.

Dohovor, predovšetkým v čl. 6 priamo uvádza výpočet základných práv, ktoré napĺňajú právo na obhajobu, a to v bode 3: 2

Každý, kto je obvinený z trestného činu má tieto minimálne práva :
a/ byť bez odkladu a v jazyku, ktorému rozumie, podrobne oboznámený s povahou a dôvodom obvinenia proti nemu
b/ mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby
c/ obhajovať sa osobne alebo pomocou obhajcu podľa vlastného výberu alebo-pokiaľ nemá prostriedky na zaplatenie právnej pomoci- aby mu bol obhajca poskytnutý bezplatne, ak si to vyžadujú záujmy spravodlivosti
d/ vypočuť alebo dať vypočuť svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie a výsluch svedkov v svoj prospech za rovnakých podmienok ako svedkov proti sebe
e/ mať bezplatnú pomoc tlmočníka, ak nerozumie alebo nehovorí jazykom požívaným pred súdom.

Potrebné je ale uviesť, že uvedeným výpočtom práv, nie daný celý rozsah práv, ktoré obsahovo napĺňajú právo na obhajobu.

V uvedenom článku Dohovor-u sú uvedené vlastne len základné minimálne práva- vymedzenie ďaľších práv obhajoby je možné vidieť v ďaľších ustanoveniach čl.6, čl.2,4 protokolu č.7, čl.13, čl.5 a čl.1.protokolu č.4, zaoberajúce sa slobodou a osobnou bezpečnosťou, garanciami a právami osoby, ktorá je stíhaná, v súvislosti s jej zatknutím, väzbou a pod.

I. Uplatnenie práva na obhajobu obhajcom v prípravnom konaní trestnom Slovenskej republiky

Ako sme už vyššie uviedli právo na obhajobu je tvorené celým súhrnom práv, ktoré sú dané osobe proti ktorej sa trestné konanie vedie na ochranu jej záujmov. Ich minimálny rozsah, uvádza "Dohovor" v čl.6 bod.3. Jedným z týchto práv napĺňajúcich právo na obhajobu je potom nepochybne i právo obhajovať sa pomocou obhajcu /čl.6 bod 3 písm c/ Dohovoru, čl.5O ods.3 Ústavy,čl.47 ods.2 Ústavy, § 2 ods.13 Tr.p./

Aj keď právo hájiť sa osobne, žiadať od orgánov činných v trestnom konaní objektívny postup, vrátane vykonávania dôkazov svedčiacich tak v neprospech ako aj v prospech obvineného / v našom trestnom konaní predovšetkým uplatnením zásady náležitého zistenia skutkového stavu, vyhľadávacej zásady a ďaľš./, je významným právom obvineného, možnosť obhajovať sa pomocou obhajcu ako súčasť práva na obhajobu dáva príležitosť obvinenému na kvalifikovanejšiu a dôslednejľšiu ochranu jeho záujmov v trestnom konaní.Toto konštatovanie je podmienené niekoľkými okolnosťami, predovšetkým:
a/ osoba, voči, ktorej sa konanie vedie je spravidla pod psychickým tlakom, vzhľadom na situáciu, v ktorej sa ocitla nedokáže sa pri formovaní svojej obrany dostatočne odosobniť a sústrediť sa tak na náležité využitie svojich práv
b/ obhajca, ktorým môže v zmysle ust.§ 35 Tr.p. len advokát /pre jednotlivé úkony trestného konania s výnimkou konani pred súdom sa môže obhajca nechať zastúpiť svojím koncipientom/ je kvalifikovaná osoba s právnickým vzdelaním, znalá práva. Vzhľadom na uvedené, i praktické skúsenosti, je predpoklad, že bude schopný náležitejšie využívať práva, inak dané obvinenému
c/ zásadný význam pre výkon obhajoby v prípravnom konaní má oprávnenie obhajcu zúčastniť sa všetkých vyšetrovacích úkonov na rozdiel od obvinenného, ktorému toto právo Tr.p. nepriznáva

K vyššie uvedenému konštatovaniu nás predovšetkým vedie poznanie významu, účelu a charakteru prípravného konania trestného Slovenskej republiky, ako štádia trestného konania, ktoré predchádza konaniu pred súdom. Prípravné konanie je štádio m, ktoré si napriek mnohým zmenám, predovšetkým v období od roku 1989, zachovalo svoj neverejný ráz. Na rozdiel od konania pred súdom, predovšetkým štádiá hlavného pojednávania je v tomto štádiu vylúčená účasť verejnosti, a teda aj kontrola objektívnosti postupu orgánov, ktoré ho vykonávajú.

Naviac v konaní pred súdom priebeh konania riadi a vo veci rozhoduje nezávislý súd. V prípravom konaní postup riadi vyšetrovateľ a prokurátor. Súd ingeruje do prípravného konania len v obmedzenej miere. V súlade s čl.17 Ústavy a prísl. ust.Tr.p. rozhoduje len o najzávažnejších zásahoch do občianskych práv a slobôd / vzatie do väzby, príkaz na zatknutie otázky spojené s väzbou, príkaz na domovú prehliadku, príkaz na vyšetrenie duševného stavu/.

Zásadný význam pre úpravu práv obhajoby v tomto štádiu má okrem vyššie uvedenej skutočnosti, predovšetkým rozsah vykonávaného dokazovania v tomto štádiu a použiťeľnosť dôkazov v ňom vykonaných pre rozhodovanie súdu. Napriek zmenám, ktoré priniesla predovšetkým posl.novel.Tr.p.zák.č. 247/1994 Z.z. vo vymedzení v podstate užšieho rámca dokazovania/§ 89/ vykonávaného v jednotlivých štádiách, predovšetkým v štádiu prípravného konania, z hľadiska praxe nedošlo k podstatnejšej zmene. Rozsah dokazovania vykonávaný v tomto štádiu zostal tak v podstate nezmenený, čo znamená, že sú v tomto štádiu vyšetrovateľom, prípadne prokurátorom naďalej vykonávané prakticky všetky dôkazy bez obmedzenia, ktoré budú neskôr v prípade podania obžaloby vykonané v konaní pred súdom.

Aj vzhľadom na uvedené má účasť obhajcu, rozsah práv, priznaný zákonom obhajcovi v tomto štádiu zásadný význam pre obhajobu.

Aj keď trestné poriadky štátov kontinentálnej Európy, vrátane Tr. p. Slovenskej republiky., resp. bývalej ČSFR mali spoločný základ v úprave prípravného konania / resp.predsúdneho štádia trestného konania/ dnes nie je možné vykonávať bezprostredné porovnanie rozsahu práv obhajoby. Dôvodom je predovšetkým skutočnosť, že význam tohto predsúdneho štádia pre konanie pred  súdom,nie je rovnaký, redovšetkým z hľadiska možností vykonávania dôkazov v tomto štádiu, z hľadiska ich použiteľnosti v konaní pred súdom, z hľadiska subjektov, ktoré sú oprávnené vykonávať tieto dôkazy.

"Tak napr. vo Francúzsku, Holandsku aj v Španielsku je prípravné konanie často v rukách vyšetrujúceho sudcu, ktorý riadi vyšetrovanie miesto prokurátora. Ten je vybavený sudcovskou nezávislosťou, a preto ním vykonané dôkazy, majú len veľmi ťažko spochybniteľnú dôkaznú silu"3/

Vzhľadom na uvedené, ako aj rozsah tohto príspevku, nebudeme sa preto zaoberať porovnávaním rozsahu úpravy práv obhajoby v predsúdnom štádiu jednotlivých štátov Európy, aj keď by bolo rozhodne zaujímavé. Takéto porovnanie, by si vzhľadom na skutočnosti vyššie uvedené, vyžiadalo oveľa hlbšiu analýzu.

II. Vstup obhajcu do prípravného konania

V zmysle § 12 ods.11 Tr.p. sa rozumie Prípravným konaním úsek od začatia trestného stíhania alebo od vykonania neodkladných alebo neopakovateľných úkonov /§ 158 ods.4,6/ do podania obžaloby, postúpenia veci, prerušenia alebo zastavenia trestného stíhania pred podaním obžaloby.

Prípravné konanie, ako štádium trestného konania tak podľa súčasnej právnej úpravy začína jedným z dvoch uvedených spôsobov :
1 / začatím trestného stíhania,ktoré sa v zmysle §160 Tr.p. sa začína uznesením o vznesení obvinenia/

2/ vykonaním neodkladných alebo neopakovateľných úkonov podľa § 158 ods.4,6

Napriek tomu, že prípravné konanie môže začať jedným z dvoch uvedených spôsobov s dôsledkami zásadnými pre rozhodovanie súdu/ možnosťou vykonávať dôkazy v procesnej forme v tomto štádiu/, aktívny vstup obhajcu do prípravného konania, je tak v zásade možný len pri začatí prípravného konania podľa §160 Tr. p. teda po vznesení obvinenia. V prípade vykonávania neodkladných alebo neopakovateľných úkonov vykonaných pred vznesením obvinenia, ktorými môže prípravné konanie rovnako začať, je tak fakticky obhajoba, vrátane obhajcu vylúčená z účasti na týchto úkonoch.

Obhajca môže pritom vstúpiť do prípravného konania :
1/ voľbou
2/ ustanovením

1/ Vstup obhajcu do konania voľbou

V zmysle § 33 ods.1 Tr.p.medzi právami obvineného-osoby proti ktorej bolo vznesené obvinenie podľa § 16O je aj právo zvoliť si obhajcu. O tomto práve musí byť obvinený vždy poučený pred svojím prvým výsluchom, musí mu byť poskytnutý primeraný čas na voľbu obhajcu. Obvinený si tak môže zvoliť obhajcu, ktorým môže byť len advokát. Poskytnutie primeraného času obvinenému na voľbu obhajcu je v podstate aj v záujme orgánu činného v trestnom konaní, ktorý chce výsluch vykonať, vzhľadom k tomu,že obvinený môže využijúc svoje právo a odmietnuť vypovedať.

Potrebné je ale zdôraziť, že aj keď ustanovenie § 33 Tr.p. /uvádzajúce základné práva obvineného/, rovnako aj ust.§ 36 Tr.p., /uvádzajúce dôvody nutnej obhajoby/ pozitívne vymedzujú možnosť voľby obhajcu resp.nutnosti-ustanovenia obhajcu až po vznesení obvinenia., nevylučuje táto situácia možnosť voľby obhajcu a jeho prípadného zaaganžovania už aj pred vznesením obvinenia, resp. začatím trestného stíhania.

Oprávnenie na uvedené konštatovanie dáva predovšetkým :
- znenie ustanovenia §2 ods. 13 Tr.p. "Ten proti komu sa trestné konanie vedie, musí byť v každom období konania poučený o právach umožnujúcich mu plné uplatnenie obhajoby a o tom, že si tiež môže zvoliť obhajcu.," Trestným konanín je podľa ust. § 12 ods.11 konanie podľa tohto zákona - Tr. p. V uvedenom slova zmysle je aj vykonávanie úkonov podľa § 158 Tr.por. konaním podľa Tr.p.
- Rovnako súvislosti s úpravou procesných úkonov zaisťovacej povahy v IV.hlave Tr.p.- § 76 ods.6 Zadržanie a obmedzenie osobnej slobody podozrivej osoby. Tr.p. priamo vymedzuje možnosť voľby a účasti obhajcu pred vznesením obvinenia

"Zadržaná osoba má právo zvoliť si obhajcu a radiť sa s ním už v priebehu zadržania: má tiež právo požadovať, aby obhajca bol prítomný pri jej výsluchu.."

- Ústava v čl.47 ods.2/ uvádza : "Každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom" a nadväzne čl.2 ods.3.: "Každý môže konať, čo nie zákonom zakázané."

Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že k voľbe obhajcu, a teda aj vstupu obhajcu do trestného konania môže dôjť skôr než je vznesené obvinenie., resp. aj skôr než je začaté prípravné konanie. Aj keď Tr.p. voľbu obhajcu pred vznesením obvinenia, pozitívne vymedzuje len pre jeden prípad - v súvislosti so zadržaním podozrivej osoby, možnosť voľby obhajcu resp. požiadania advokáta o právnu pomoc, a z hľadiska obsahu vlastne aj započatie výkonu obhajoby, nie je tak limitovaná týmto procesným úkonom.

Otázka zákonnej možnosti voľby obhajcu /advokáta/ pred vznesením obvinenia , i vzhľadom k vyššie uvedenému, sa nedá preto spochybňovať.

V praxi dochádza predovšetkým k problémom v súvislosti s požadovanými vysvetleniami od občanov podľa § 158 Tr.por.

Príslušníci policajných orgánov, vyšetrovatelia, ktorí takéto úkony vykonávajú sa vo všeobecnosti záporne stavajú k účasti obhajcov., resp. právnych zástupcov na takýchto úkonoch.

Poukazujú na to, že v Tr.p. nie je pozitívne vymedzená úprava prítomnosti obhajcu na týchto úkonoch., resp, možnosť voľby obhajcu pred vznesením obvinenia. Súčasne poukazujú na to, že pri podaní vysvetlenia nie je ešte zrejmé, či bude alebo nebude vznesené obvinenie, či osoba je alebo nie vypočúvaná ako potenciálny svedok alebo potenciálny obvinený.

Vzhľadom však na vyššie uvedené ustanovenie Tr.por. a Ústavy SR, máme za to, že uvedený postup týchto orgánov., resp. subjektov, nie je správny.

Je nepochybné že ak "podozrivý", potenciálny obvinený sa dostaví do advokátskej kancelárie k advokátovi a požiada o poskytnutie právnej pomoci v súvislosti s podozrením z trestnej činnosti a prípadným predvolaním na podanie vysvetlenia, je takéto poskytnutie právnej pomoci zákonné. Rovnako je nepochybné, že už v tomto momente sa vlastne začína a tvorí taktika obhajoby. Skutočnosti, ktoré eventuálne uvedie tento "podozrivý" pri podaní vysvetlenia môžu ale aj nemusia vyústiť do vznesenia obvinenia, a teda aj začatia trestného stíhania tejto osoby. Právna pomoc poskytnutá v tomto štádiu trestného konania, teda už pred začatím trestného stíhania, vrátane prípadnej účasti advokáta pri podaní vysvetlenia môže byť preto pre ďaľší priebeh trestného konania, a pre dovšetkým obhajoby, rozhodujúca.

Právo voľby obhajcu je právom obvineného. V zmysle § 37 ods.1 Tr. p. obvinenému, ktorý nevyužil svoje právo na voľbu obhajcu., resp.toto právo nevyužil ani jeho zákonný zástupca, môžu zvoliť obhajcu aj ďaľšie osoby, a to príbuzný v priamom pokolení, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel, druh ako aj zúčastnená osoba.

Nie je tiež vylúčené, že si obvinený zvolí pre výkon svojej obhajoby niekoľkých obhajcov. Táto situácia bude prichádzať do úvahy predovšetkým pri skutkovo náročných konaniach, v ktorých je potrebné vykonať väčší rozsah vyšetrovacích úkonov, v každom prípade však bude závisieť aj od solventnosti klienta.

2/ Vstup obhajcu do konania ustanovením

Tr.p. v §36 rieši situácie keď obvinený musí mať obhajcu už v prípravnom konaní. Z hľadiska textu je zrejmé, že vo všetkých prípadoch ide o prípravné konanie vedené proti obvinenému. Predpokladom je teda začatie trestného stíhania proti konkrétnej osobe, proti ktorej už bolo vznesené obvinenie.

Možnosť aktívneho vstupu obhajcu do trestného konania pred týmto procesným úkonom, na rozdiel od situácie v prípade voľby, neprichádza do úvahy. Zákonodarca v tomto ustanovení vymedzil situácie, keď vzhľadom na postavenie obvineného /je vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody a pod./, jeho spôsobilosť /pozbavený spôsobilosti, obmedzená spôsobilosť/ resp. ďaľšie významné skutočnosti bude potrebné, aby tento bol zastúpený obhajcom. Ustanovenie obhajcu v prípravnom konaní bude realizované pri splnení podmienok uvedených v §36 aj v prípade, že u obvineného bude predpoklad, že nebude schopný zaplatiť trovy obhajoby, ktoré vzniknú v súvislosti s poskytnutím právnej