Obchodné spoločnosti a verejné záujmy

Autor: Doc. JUDr. Ján Husár CSc.
Zdroj: UPJŠ Košice

Abstrakt

Pojem verejný záujem patrí medzi pojmy, ktoré sú v práve často používané, avšak ktorého obsah nie je ustálený a nie je ani legálne vymedzený. Podľa Malej právnickej encyklopédie (rok vydania: 1995) sa verejným záujmom rozumie záujem, ktorý je výrazom potrieb a záujmov spoločnosti a ktorý takto chápe a presadzuje legitímna verejná moc; jeho rozhodujúcou črtou je jeho mocensky garantovaná prevaha nad súkromným záujmom či záujmami. Chápanie inštitútu verejného záujmu ako právnej podmienky na zásah do osobných práv fyzickej alebo právnickej osoby, aj v súčasnosti v slovenskom právnom poriadku prevažuje.

Pojem verejný záujem patrí medzi pojmy, ktoré sú v práve často používané, avšak ktorého obsah nie je ustálený a nie je ani legálne vymedzený. Podľa Malej právnickej encyklopédie (rok vydania: 1995) sa verejným záujmom rozumie záujem, ktorý je výrazom potrieb a záujmov spoločnosti a ktorý takto chápe a presadzuje legitímna verejná moc; jeho rozhodujúcou črtou je jeho mocensky garantovaná prevaha nad súkromným záujmom či záujmami. Chápanie inštitútu verejného záujmu ako právnej podmienky na zásah do osobných práv fyzickej alebo právnickej osoby, aj v súčasnosti v slovenskom právnom poriadku prevažuje. Typickým je ustanovenie § 128 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je vlastník jpovinný strpieť, aby v naliehavom verejnom záujme bola na nevyhnutnú dobu v nevyhnutnej miere a za náhradu použitá jeho vec, ak účel nemožno dosiahnuť inak1. Obdobne je pojem verejný záujem použitý aj v ustanovení § 128, ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého možno vo verejnom záujme vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu2. Naproti tomu v ustanovení § 261, ods. 2 Obchodného zákonníka je použitá modifikácia pojmu verejný záujem v podobe verejná potreba3. Tento pojem sa niekedy používa ako protiklad k pojmu súkromný záujem alebo niekedy tiež osobný záujem. Právo obchodných spoločností patrí do prevažne do sféry súkromného práva a tak verejný záujem by sa mal len v minimálnej miere presadzovať v úprave práva obchodných spoločností. Okrem pojmu verejný záujem eventuálne verejná potreba sa v práve a v aj v obchodnom práve vrátane práva obchodných spoločností ako súčasti obchodného práva používa prívlastok verejný, napr. v spojení verejná obchodná spoločnosť, verejná akciová spoločnosť, verejný návrh na uzavretie zmluvy, verejné upisovanie akcií či obchodná verejná súťaž (podľa Obchodného zákonníka). V týchto výrazoch použitý prívlastok verejný je však v inom význame, než v spojení verejný záujem. Verejná obchodná spoločnosť je napriek použitému prívlastku verejnou súkromnou spoločnosťou, súkromnou právnickou osobou a verejná je len v tom, že spoločníci tejto spoločnosti zverejnili, tým že vytvorili spoločnosť a zaregistrovali ju v Obchodnom registri, že sú partnermi a že podnikajú spolu (spoločne). Verejná akciová spoločnosť zostáva súkromnou právnickou osobou a je verejná len preto, že vydala všetky akcie alebo časť akcií na základe verejnej výzvy na upisovanie akcií alebo že jej akcie prijala burza na obchodovanie na trhu cenných papierov. Je teda verejná preto, že informácie o jej hospodárení o cene akcií má verejnosť možnosť sa dozvedieť, sú verejne dostupné. Verejná výzva na upisovanie akcií je verejnou len v tom, že je uskutočnená akýmikoľvek prostriedkami zverejnenia a smeruje voči neurčitému okruhu vopred neurčených osôb, ktoré možno označiť ako verejnosť. Obdobne je to aj s verejnosťou verejného návrhu na uzavretie zmluvy, ktorý je verejný len v tom, že navrhovateľ sa obracia na jemu neznáme neurčité osoby, teda na verejnosť, resp. je takýto návrh verejným preto, že je prezentovaný verejne (nie skryte) . Pri obchodnej verejnej súťaži je to obdobne, ako pri verejnom návrhu na uzavretie zmluvy. Vyhlasovateľ vyhlasuje súťaž neurčitým osobám o najvhodnejší návrh na uzavretie zmluvy, ktorej podmienky musí uverejniť . V týmto prípadoch, ale aj v ďalších podobných, nie je verejný záujem na tom, aby boli tieto inštitúty verejné (verejnoprávne), ale sú naďalej inštitútmi súkromnoprávnymi.

Verejný záujem v súkromnom práve a teda aj v práve obchodných spoločností nebýva v normatívnych právnych aktoch výslovne vyjadrený, ba dokonca ani v dôvodových správach nebýva výslovne uvedené, že normatívna právna úprava bola predložená v záujme naplnenia verejného záujmu. Verejný záujem tak možno v normatívnych právnych aktoch súkromného práva skôr dedukovať. Istou pomôckou pre uľahčenie dedukcie verejného záujmu v práve obchodných spoločností sú kogentné ustanovenia druhej časti Obchodného zákonníka. Možno povedať, že v kogentnom ustanovení vyjadruje zákonodarca verejný záujem. Tento verejný záujem mať charakter pretrvávajúceho verejného záujmu, ktorý v práve pretrváva počas dlhšieho obdobia a nového verejného záujmu, ktorý býva často formulovaný ako záujem na odstránení negatívnych javov alebo činností alebo ako verejný záujem, ktorý vyplýva z potreby stanoviť pravidlá pre nové javy, nové vzťahy. Po našom vstupe do Európskej únie, ale už aj v predvstupovom období, možno rozlišovať medzi verejným záujmom, ktorý má národný rámec, ktorý sa uplatňuje v normatívnych právnych aktoch vnútroštátneho práva a verejný záujem, ktorý je založený na transpozícii únijných záujmov sformulovaných orgánmi Európskej únie. Všeobecne pojem verejný záujem možno potom členiť na čiastkové záujmy uplatňované v jednotlivých súčastiach systému práva vrátane práva obchodných spoločností, napr. verejný záujem na transparentnosti podnikateľského prostredia, verejný záujem na vytváranie dôveryhodných obchodných spoločností z pohľadu ich veriteľov obchodných spoločností, verejný záujem na eliminácii z podnikateľského prostredia nedôveryhodných alebo problémových obchodných spoločností, verejný záujem vytváraní stabilných obchodných spoločností, verejný záujem na ochrane veriteľov obchodných spoločností a pod. Takto formulovaný verejný záujem treba porovnávať s dôvodmi prijímania normatívnych právnych úprav a ich zmien. Verejný záujem sa v takomto prípade prejavuje v odôvodnenosti prijatia normatívnych právnych aktov a je vyjadrený v konkrétnych právnych normách. Vyššie uvedené prípady verejného záujmu akoby potvrdzovali tézu o opodstatnenosti ďalšieho sprísňovania resp. spresňovania právnej úpravy, aby bolo možné účinne presadzovať verejný záujem.

Takýto prístup k vymedzeniu verejného záujmu by však nemal byť univerzálny. Existuje nemálo prípadov, kedy verejný záujem a jeho presadzovanie viedli k opačnému prístupu., teda keď normatívna právna úprava uvoľnila obmedzenia alebo limity dané doterajším verejným záujmom a keď sa presadil iný verejný záujem. Typickým príkladom je zavedenie obmedzeného ručenia v kapitálových obchodných spoločnostiach. Počnúc približne od polovice 19. storočia, najprv v Anglicku a postupne aj v právnych poriadkoch ďalších krajín sa umouje obmedzené ručenie spoločnníkov obchodných spoločností, teda dochádza k liberalizácii právnej úpravy ručenia spoločníkov, čo viedlo k výraznejšiemu rozvoju podnikania, k ochote brať na seba riziko a k napĺňaniu väčších podnikateľských projektov, pretože odpadla obava z hrozby, že neúspešný podnikateľ (obchodník, kupec) bude nielen spoločensky znemožnený, ale bude dokonca za neunesenie podnikateľského rizika uväznený. Ďalším príkladom je zmena ponímania konkurzu, kde došlo taktiež k zmene verejného záujmu, pričom konkurz sa postupne zmenil z inštitútu likvidačného na inštitút sanačný. Takéto zmeny verejného záujmu, resp. verejných záujmov nie sú až také neobvyklé a sú dôsledkom hospodárskopolitických zmien, ku ktorým dochádza na základe výsledkov volieb. Zmeny verejného záujmu sa potom prejavia v novelizáciách normatívnych právnych aktov alebo v prijímaní nových normatívnych právnych aktov.

Verejný záujem sa môže presadzovať v práve obchodných spoločností jednak v rámci súkromnej právnej úpravy obchodných spoločností, ale tiež verejnoprávnymi úpravami, ktoré predstavujú verejnoprávny prienik do práva obchodných spoločností, napr. v právnej úprave registrácie obchodných spoločností, v právnej úprave publikovania určitých skutočností alebo určitých informácií, v Obchodnom vestníku či v úprave konkurzu a reštrukturalizácie. Tento prístup predstavuje súčasť tendencie „publicizácie súkromného práva“, ktorá je veľmi zreteľná, avšak na druhej strane, pôsobí aj opačná tendencia „privatizácie verejného práva“, ktorá sa taktiež zreteľne prejavuje. V konečnom dôsledku tak dochádza k stieraniu rozdielov medzi verejným a súkromným právom4.

Obchodné spoločnosti, aj keď nie všetky5, sú typickými podnikateľskými subjektami, ku ktorým sa štát správa v súlade so zásadou rovnosti subjektov súkromného práva, rovnako ako k ostatným podnikateľským subjektom.

Medzi povinnosti štátu vo vzťahu k podnikateľom, ktoré možno vyvodiť z Ústavy patrí aj povinnosť garantovať solídnosť podnikateľského prostredia. Plnenie tejto povinnosti predpokladá - z pohľadu štátu - zabezpečiť:

1) aby, sa do podnikateľského prostredia nedostali subjekty, ktoré by neboli dostatočne dôveryhodné, ktoré by svojou prítomnosťou a činnosťou v podnikateľskom prostredí zvyšovali hospodárske riziko pre ďalších podnikateľov ale aj pre spotrebiteľov či veriteľov, či ktoré by chceli vykonávať aktivity nezlučiteľné s verejnými záujmami,
2) aby subjekty, ktoré pôsobia v podnikaní vykonávali svoje aktivity tak, aby nepodvádzali svojich obchodných partnerov, aby nevstupovali do neprimeraného rizika, v dôsledku ktorého by dochádzalo ku ohrozeniu majetkových záujmov či majetku iných podnikateľov, alebo iných osôb, aby nezvýhodňovali záujmy svojich zamestnancov či osôb, ktoré pôsobia v ich orgánoch, na úkor tretích osôb,
3) elimináciu z podnikateľského prostredia takých subjektov, ktoré prestali spĺňať kritéria pre podnikanie, či už všeobecne alebo v konkrétnej činnosti, či subjektov, ktoré sú nespôsobilé plniť svoje záväzky voči svojim veriteľom, zamestnancom, štátu a iným subjektom.

Pokiaľ ide o prvú z naznačených povinností, možno pozíciu štátu v tomto prípade prirovnať k akémusi filtru, cez ktorý by sa mali do podnikateľského prostredia dostať len tí, ktorí sú na podnikanie spôsobilí.

V druhom prípade by sme mohli pozíciu štátu prirovnať ku plavčíkovi, ktorý má dohliadať či sa všetkým darí plávať, či niekomu nehrozí, že sa ponorí pod hladinu a že so sebou „stiahne“ aj ďalších.

V treťom prípade by bolo možné prirovnať pozíciu štátu ku sanitárovi, ktorý odstraňuje slabých a nespôsobilých.

Obchodné spoločnosti z hľadiska

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia
MENU