Porovnanie časovej náročnosti odborno-znaleckých úkonov v prípravnom konaní na území Slovenskej republiky za roky 2005 a 2020

Úvod

V zmysle § 2 ods. 1. zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v platnom zneníje základnou úlohou Policajného zboru ochrana základných práv a slobôd, najmä pri ochraneživota, zdravia, osobnej slobody a bezpečnosti osôb a pri ochrane majetku. Napriek prítomnosti istých opakujúcich sa každodenných stereotypov, neexistujú dva rovnakédni, ani ľudia s identickými životnými osudmi. Jedinečnosť je výrazným znakom ľudského bytia. Menej stabilní ľudia pri pocite neistoty, ohrozenia, pod vplyvom návykových látok, v núdzi, alebo túžbe po majetku začínajú konať neuvážene a sú schopní zaútočiť aj na základné práva a slobody iných. Obrovská rôznorodosť a možnosti ohrozenia bezpečnosti, verejného poriadku či medziľudských vzťahov znamenajú komplikácie pri ochraňovaní obyvateľstva. Policajný zbor predstavuje univerzálny bezpečnostný zbor,preto majú jeho úlohy výrazne rôznorodý charakter presahujúci schopnosti jednotlivca.Na zabezpečenie špecifických úloh s potrebnou profesionálnou kvalitoupodľa § 4 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore sa policajný zbor organizačnečlení na služby. Väčšina služieb sa vo väčšej alebo menšej miere podieľa na odhaľovanítrestných činov a zaisťovaní ich páchateľov. Vyšetrovanie trestných činov a skrátené vyšetrovanie trestných činov v procesoch prípravného konania v policajnej praxi sa intenzívnejšie vykonáva službou kriminálnej polície a poriadkovou políciou, ktoré majú na tieto činnosti účelovo zriadené útvary špecializované na konkrétne problematiky, t. j. všeobecná kriminalita (násilná, majetková, mravnostná), kriminalita v ekonomike,korupcia, drogová kriminalita, nebezpečné materiály, environmentálna kriminalita,organizovaná kriminalita, počítačová kriminalita, divácke násilie, extrémizmus a iné. Opodstatnenosť rozlišovania problematiky vyplýva predovšetkým zo špecifík modusu operandi danej skupiny trestnej činnosti ako aj znakov jej skutkovej podstaty. „Predmetom trestného konania je skutok, ktorý sa stal v minulosti a majú o ňom rozhodovať orgány činné v trestnom konaní, ktoré ho obvykle osobne sami nepozorovali, ani sa ho nezúčastnili.“[1]

1 Dokazovanie ako procesná činnosť orgánov činných v trestnom konaní

V rámci trestného konania, základným predpokladom pre správne a spravodlivé rozhodnutie je náležité zistenie skutkového stavu, s čím bezprostredne súvisí otázka dokazovania. Dokazovanie je popri rozhodovaní najdôležitejšou procesnou činnosťou orgánov činných v trestnom konaní, pretože umožňuje zaistiť skutkový základ pre ich rozhodovanie a pre ďalší postup tak, aby mohol byť splnený účel trestného konania uvedeného v § 1 Trestného poriadku.[2]

Orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i komplexne, a to nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo zainteresovaných strán. Z uvedeného vyplýva, že dokazovanie je kľúčové a významne determinuje celkový výsledok trestného konania.

Účelom trestného konania je dokazovanie najmä:

a) či sa stal skutok a či má znaky trestného činu,

b) kto tento skutok spáchal a z akých pohnútok,

c) závažnosť činu vrátane príčin a podmienok jeho spáchania,

d) osobné pomery páchateľa v rozsahu potrebnom na určenie druhu a výmery trestu a uloženie ochranného opatrenia a iné rozhodnutia,

e) následok a výšku škody spôsobenú trestným činom,

f) výnosy z trestnej činnosti a prostriedky na jej spáchanie, ich umiestnenie, povahu, stav a cenu,

g) majetkové pomery na účely odňatia výnosov z trestnej činnosti. [3]

Ako korektný dôkaz môže slúžiť čokoľvek relevantné ku náležitému objasneniu veci, pokiaľ bolo získané z dôkazných prostriedkov podľa Trestného poriadku alebo podľa osobitného zákona. Z uvedeného vyplýva, že medzi dôkazné prostriedky patrí aj výsluch znalcov, posudky a odborné vyjadrenia, potreba ktorých je predmetom analýzy vo vedeckej štúdii. „V procesoch prípravného konania je zisťovaný skutočný rozsah konania páchateľa, dokumentujú sa dôkazy o jeho konaní, identifikujú sa prípadní spolupáchatelia a podielnici, získavajú sa informácie o aktuálnom pobyte a pohybe páchateľa a pod.“[4]

Náklady na obstaranie dôkazov z veľkej miery znáša štát, preto je v jeho záujme, aby boli vynakladané účelne. Postupy orgánov činných v trestnom konaní a súdov sú na základe úradnej povinnosti upravené predovšetkým v Trestnom poriadku. Účelom úpravy je vytvoriť podmienky pre náležité a objektívne objasnenie trestných činov, zistenie skutkového stavu a obstaranie dôkazov, aby ich páchatelia mohli byť podľa zákona spravodlivo potrestaní a výnosy z trestnej činnosti boli odňaté v medziach zákona.

2 Odborno-znalecký úkon ako dôkazný prostriedok

Znalecký posudok od znalca s odborným vzdelaním podľa požiadaviek predstavuje pri dokazovaní jeden z najdôležitejších dôkazných prostriedkov s nezastupiteľným významom. Pod pojmom znalecký posudok sa rozumejú výsledky špecializovanej odbornej činnosti znalca v zmysle zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v znení neskorších predpisov. Vypracovávanie znaleckého posudku vychádza z dodržiavania všetkých prislúchajúcich vyhlášok a zákonov. Zoznam znalcov vedie Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, zoznam znaleckých odborníkov a zoznam znalcov nehnuteľností evidujú príslušné štátne orgány.

Vyšetrovanie trestných činov je preto úzko previazané s odbornými znalosťami znalcov a znaleckých odborníkov pôsobiacich v rôznych odboroch a odvetviach znaleckejčinnosti. Posudzovanie vznikajúcich nejasností špecifickými odborníkmi uľahčuje zisťovanie objektívnej pravdy o spáchanom skutku. Zároveň slúži orgánom činným v trestnom konaní ako podklad pre rozhodnutie, príp. vykonanie ďalších právnych úkonov.

Podľa trestného poriadku, pokiaľ obvinený neovláda slovenský jazyk dostatočne, má právo na preklad alebo pretlmočenie všetkých skutočností nevyhnutných pre zaručenie spravodlivého procesu vrátane uplatnenia práva na obhajobu. Z uvedeného vyplýva, že medzi odborno-znalecké úkony spadajú aj služby prekladateľov a tlmočníkov.

V rámci evidencie sa podľa charakteru činností poskytovatelia odborno znaleckých činností rozdeľujú na tri základné kategórie:

• znalci, resp. znalecké ústavy,

• tlmočníci a prekladatelia,

• služby.

Pre účely príspevku uvedené členenie nebudeme rozlišovať, ich činnosť budeme vnímať komplexne a pomenovávať spoločne pojmom odborno-znalecká činnosť.

3 Časové hľadisko znaleckých úkonov v prípravnom konaní

Oproti predchádzajúcej právnej úprave Trestného zákona sú po rekodifikácii striktne vymedzené lehoty na skončenie skráteného vyšetrovania v dĺžke dva mesiace od vznesenia obvinenia, vyšetrovania v dĺžke štyri mesiace od vznesenia obvinenia a vyšetrovania obzvlášť závažných zločinov v dĺžke šesť mesiacov od vznesenia obvinenia. Táto právna úprava je taktiež doplnená o povinnosť policajta oznamovať dôvody, pre ktoré nebolo možné ukončiť príslušné vyšetrovanie, aké ďalšie vyšetrovacie úkony je potrebné vykonať a aký dlhý čas bude potrebný na ukončenie vyšetrovania. Prokurátor má však možnosť zmeniť rozsah úkonov vyšetrovania a stanoviť vlastnú lehotu na ukončenie vyšetrovania, čo realizuje vydaním pokynu. Zákonné lehoty sú stanovené bez ohľadu na potrebu vyjadrenia sa znalca.

Pri začatí trestného stíhania je potrebné zabezpečiť dostatok relevantných podkladov pre samotné vyšetrovanie a pre potreby znalca. Ak pri vyšetrovaní alebo dokazovaní vznikne potreba znaleckého posudku, čas jeho spracovania z pohľadu rýchlosti trestného konania predstavuje jednu z kľúčových otázok. Veľký časový odstup medzi dátumom, kedy bol znalec pribratý do konania, a dátumom, ku ktorému bol znalecký posudok vypracovaný, môže nastať z viacerých dôvodov, pričom na niektoré z nich by sme chceli poukázať v tejto časti príspevku.

V súlade s ustanovením § 16 ods. 7 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, je zadávateľ povinný pred zadaním úkonu znaleckej činnosti zistiť možnosti uskutočnenia úkonu znaleckej činnosti včas, ozrejmiť znalcovi obsah a rozsah znaleckého dokazovania, konzultovať druh znaleckého úkonu.

Stáva sa, že zadávateľ so znalcom o jeho pribratí do konania vopred nekomunikuje, a tak môže dôjsť k tomu, že znalcovi je priamo doručené uznesenie o pribratí znalca do konania spolu s rovnopisom spisu. V takomto prípade by znalec, hneď po obdržaní uznesenia o pribratí, mal vykonať niekoľko krokov:

- preskúmať možnú zaujatosť,

- preveriť, či požadovaný úkon spadá do kompetencie odboru/odvetvia, v ktorom je znalec zapísaný do zoznamu,

- preveriť, či je schopný spracovať znalecký posudok v požadovanej lehote,

- preveriť, či mu boli predložené všetky podklady nevyhnutné k vypracovaniu znaleckého posudku,

- spracovať si plán spracovania znaleckého posudku, tak, aby tento bol odovzdaný riadne a včas zadávateľovi.

V súlade s ustanovením § 11 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkocha prekladateľoch a v trestnom konaní v zmysle § 144 Trestného poriadku je znalec povinnýoznámiť zadávateľovi skutočnosti, pre ktoré by mohol byť vylúčený ako znalecpre pochybnosti o jeho nezaujatosti, či už pre pomer k veci, k zadávateľovi alebo k inej osobe, ktorej sa úkon týka. V prípade zistenia takýchto skutočností, je nevyhnutné pribrať do konania iného znalca. Stáva sa však, že takéto skutočnosti znalec neoznámi zadávateľovi bezodkladne,ale až s odstupom času, v dôsledku čoho tak dochádza zbytočne k predlžovaniu konania.

V zmysle ustanovenia § 11 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkocha prekladateľoch, znalec zapísaný v zozname nesmie vykonať úkon v odbore alebo odvetví,v ktorom nie je zapísaný. Zákon však ustanovuje výnimku v prípade znalca ustanovenéhona účely súdneho alebo iného konania súdom alebo iným orgánom verejnej moci.Tu sa však od znalca očakáva, že disponuje nielen teoretickými znalosťami,ale aj praktickými skúsenosťami v danej oblasti, aby mohol takýto znalecký posudokspracovať.

Stáva sa, že znalcovi je doručené uznesenie spolu so spisom, pričom následne znaleczistí, že problematika nespadá pod jeho odvetvie a je nútený odmietnuť spracovanieznaleckého posudku. Je preto vhodné, aby zadávateľ vopred prekonzultoval so znalcomproblematiku skúmanej veci a zistil, či táto spadá do odboru/odvetia, v ktorom je znaleczapísaný, aby tak zbytočne nedochádzalo k predlžovaniu konania.