Prognóza kriminality v európskom regióne do roku 2011

Autori: PhDr. Cyril Kostík CSc., Dr. Zdeněk Kovařík CSc., prof. Ing. Anton Tallo CSc.
Zdroj: Akadémia Policajného zboru v Bratislave

Abstrakt

Dlhodobo koncipovaný výskum vývoja vybraných druhov kriminality je snahou o stanovenie prognóz kriminality v európskom regióne a jej možný vplyv na kriminálnu scénu jednotlivých krajín. Objektom výskumu je kriminalita majetková, násilná, mravnostná, ekonomická a drogová, ich páchatelia a poškodení, objasnenosť a latencia. Predmetom výskumu je kriminologické prognózovanie budúceho vývoja vybraných kategórií a foriem kriminality, jej páchateľov a obetí. Ďalej vysoko organizovaná forma páchania uvedených kategórií kriminality, registrovaná a latentná kriminalita. Úsilie je zamerané na podstatné skutočnosti, ktoré môžu vývoj kriminality ovplyvniť.

Abstrakt EN:

Submitted scientific study represents one of the outcomes of the scientific-research tasks “Prognosis of the development and control of criminality in the European region“, which is being worked out by the Academy of the Police Force in Bratislava, in cooperation with a team of international participators. Criminality is still an anxious part of a daily life in European countries. In its development we can notice not only the quantitative increase of the majority of forms of criminal activities, but also the qualitative changes occur. Many criminal activities are getting professionalized, intellectualized and internationalized. Knowledge about perpetrators, victims and activities gained in the past are valid only in a limited extent today and performance of institutions, which should suppress the crime, is delayed, with this being also the consequence of the lack of prognostic activities and knowledge in this field. Taking into account the fact, that there is missing a sufficient vision, certain part of the crime world is ahead in comparison to societal countermeasures. In order to handle the criminality in advance, it is possible to utilize not only the analysis of its trends from the bygone period, but also the prediction and qualified estimations of a short-termed or long-termed possible development of important criminality components. In the article, there are presented the outcomes of the criminality research from the European region and its predictions for the period of the next three years. These outcomes were gained by means of expert estimations and were prepared by Police Attachés in countries of their performance, in interoperation with their colleagues and generally with other experts from the country, which they were sent from. Section presents the part of the outcomes from the assessment of property, violent, moral, and economical and drug criminality, as well as their perpetrators and victims. Attention is paid also to highly organized forms of criminality, registered and latent criminality. There are presented the forecasts of the development of selected social-pathological phenomena, which will be relevant also for further status of criminality in countries of its influence in the next three years. There are also mentioned the estimations of latency of the principal types of criminality from the last year. For the purposes of statistical elaboration of expert estimations, which are mentioned in a form of categorized data, a correspondent analysis, falling into creation of correspondent maps, was utilized.

 

Úvod

Vedeckovýskumná úloha „Prognóza vývoja kriminality a jej kontroly v európskom regióne“ a ďalší z jej výstupov – štúdia „Prognóza vývoja vybraných druhov kriminality v európskom regióne do roku 2011“ je súčasťou stáleho prognostického programu Akadémie Policajného zboru v Bratislave, uskutočňovaného v prospech subjektov zodpovedných za kontrolu kriminality v Slovenskej republike. Patria do základnej bádateľskej témy dlhodobého zámeru vedeckej práce akadémie a sú zaradené do Plánu vedeckotechnického rozvoja Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Štúdia nadväzuje na prognózu vývoja kriminality vypracovaného v rokoch 1995[1], 1998[2], 2001[3], 2003[4], 2007[5], ktoré aktualizuje a metodicky precizuje s využitím skúseností z vypracovávania predchádzajúcich prognóz a skúseností zahraničných členov riešiteľského tímu.[6]

Nepretržitosť prognózovania kriminality by mala byť sprevádzaná systémovosťou a komplexnosťou. Bez toho, aby bol znižovaný význam vnútroštátnych faktorov ovplyvňujúcich stav, úroveň, dynamiku a štruktúru kriminality, považujeme za nevyhnutné v čo najväčšej miere zohľadniť aj faktory vonkajšie. Import kriminality na územie jednotlivých štátov z bližšieho či vzdialenejšieho zahraničia je rovnako empiricky preukázateľný. Prognózy domácej kriminálnej scény bez hodnoverných a komplexných poznatkov o vývoji kriminálnej scény v okolitých (najmä) európskych krajinách by boli nevyhnutne sprevádzané neočakávanými zvratmi a znížením ich hodnoty.

Internacionalizácia, globalizácia, organizovanosť, intelektualizácia a sofistikovanosť kriminality si stále viacej vyžadujú vyššiu a účinnejšiu kooperáciu prognostických vedeckovýskumných aktivít subjektov zainteresovaných na kontrole trestnej činnosti.

Projekt vedeckovýskumnej úlohy „Prognóza vývoja kriminality a jej kontroly v európskom regióne“ je realizačnou etapou medzinárodnej vedeckej iniciatívy Akadémie Policajného zboru v Bratislave. Predstavitelia participujúcich európskych krajín sa prihlásili na vypracovanie prognóz vývoja vybraných druhov kriminality v európskom regióne na rokovaní stáleho medzinárodného seminára „Aktuálne problémy kriminologickej prognostiky III“ konanom v dňoch 20. – 22. 10. 2001 v Bratislave a potvrdili to na IV. a V. rokovaní stáleho medzinárodného seminára, ktoré sa uskutočnili 21. – 23. 9. 2004 a 18. – 20. 10. 2006 v Bratislave. Očakáva sa, že podnetným bude aj VI. rokovanie, ktoré sa uskutoční 21. – 23. 10. 2009.

Objekt, predmet a ciele výskumu

Objektom výskumu je kriminalita v európskom regióne. Dôraz je položený na vybrané európske krajiny, ktoré sa aj prostredníctvom „stálych seminárov“ podieľali na plnení vedeckovýskumnej úlohy „Prognóza vývoja kriminality a jej kontroly v európskom regióne“. Jej súčasný vývoj charakterizuje vysoký stupeň objektívnej a subjektívnej neurčitosti, kvalitatívna rôznorodosť a značná početnosť jej štruktúrnych komponentov, vysoká dynamika, neočakávané správanie páchateľov aj obetí a rad ďalších charakteristík. Zo sémantického pohľadu dávame prednosť tzv. legálnemu poňatiu kriminality, ktoré kriminalitu vymedzuje v zmysle trestného práva, t. j. obmedzuje sa na správanie a konanie, ktoré naplnilo skutkovú podstatu niektorého trestného činu. Napriek tomu nie je celkom ignorované ponímanie sociologické, ktoré vymedzuje kriminálny čin ako čin škodlivý alebo ako deviantné správanie. Dôvodom zohľadnenia takéhoto vymedzenia kriminality nie je len empirická povaha kriminologického výskumu, ale aj medzinárodná povaha výskumnej úlohy. Trestnoprávna legislatíva európskych krajín (participujúcich na výskumnej úlohe) je v súčasnosti pomerne značne odlišná. Porovnávanie kriminálnych činov ako trestných činov, spôsobov ich páchania, páchateľov a obetí kriminality je teda pomerne obmedzené. Ďalším dôvodom sú pomerne časté novelizácie trestných zákonov, ktorých dôsledkom sú štatisticky nie bezvýznamné zmeny v stave trestných činov. Sociologické vymedzenie (širšie, ale nepresnejšie) tento nedostatok sčasti kompenzuje. Kriminologické výskumy poskytujú dostatok dôkazov o existencii latentnej kriminality. Tá sa v oficiálnych štatistikách nevykazuje, avšak všeobecne sa predpokladá, že predstavuje značnú časť skutočnej kriminality. Napriek metodickej obťažnosti jej zisťovania ju nemožno z objektu výskumu vylúčiť.

Nie bezproblémová je porovnateľnosť aj ďalších komponentov kriminality, najmä jej páchateľov a poškodených. Kriminologicky významné znaky páchateľov a obetí – ako vek ich trestnej zodpovednosti, vzdelanie, povolanie a zamestnanie, „kriminálna minulosť“, sociálne postavenie a iné sa líšia nielen v medzinárodnom kontexte, ale aj v kontexte historického vývoja jednotlivých krajín.

Neoddeliteľnou súčasťou kriminality sú jej objekty, teda fyzické osoby, ich životy, zdravie, majetok, práva a slobody, ale aj právnické osoby a rôzne prírodné a umelo vytvorené artikle. Ich kvalitatívna rôznorodosť je nemenej rozmanitá aj v kriminálnom kontexte. Riešitelia úlohy môžu teda pretendovať len na čiastkovú reflexiu objektov a obetí kriminality.

Predmetom výskumu je kriminologické prognózovanie budúceho vývoja vybraných kategórií a foriem kriminality, jej páchateľov a obetí, v rámci ktorého sa sledujú nasledujúce kategórie kriminality:
1. majetková kriminalita (ktorá je v porovnaní so zostávajúcou kriminalitou najrozsiahlejšia);
2. násilná kriminalita (ktorá je vnímaná občanmi ako najznepokojujúcejšia a spoločensky najnebezpečnejšia);
3. hospodárska, ekonomická kriminalita (ktorá v ostatnom čase vykazuje najvyššie materiálne škody);
4. „drogová" kriminalita (ktorá ohrozuje osobitne mládež a v značnej miere dynamizuje iné kategórie kriminality, najmä kriminalitu majetkovú, násilnú a mravnostnú);
5. mravnostná kriminalita (ktorá sa stále výraznejšie presadzuje ako prostriedok na zárobkové a ziskuchtivé ciele).

Predmetom výskumu sú ďalej tieto formy a druhy kriminality:
1. vysoko organizovaná forma páchania uvedených kategórií kriminality (ako mnohonásobnejšie nebezpečnejšia než kriminalita s nízkym stupňom organizovanosti);
2. registrovaná kriminalita (kriminalita odhalená a vykazovaná v policajných a iných štatistikách);
3. latentná kriminalita (jej odhady, ktoré nemajú status korektnej prognózy).

Predmetom skúmania sú jednak uvedené kategórie kriminality ako vnútorne štruktúrované celky a jednak ich vybrané komponenty.

Základný obsahový cieľ výskumu vyplýva z dlhodobého zámeru výskumnej činnosti akadémie na roky 2004 – 2009 (tretí okruh bádateľských tém)[7], ako aj z úloh stanovených Akadémii PZ Radou vlády SR pre prevenciu kriminality v dokumente (schválenom uznesením vlády SR č. 286 z 23. apríla 2003) „Stratégia prevencie kriminality v Slovenskej republike,,[8] konkrétne „... vypracovávanie prognóz vývoja kriminality a inej protispoločenskej činnosti a navrhovania prevencie".[9]

Rovnako aj „Stratégia prevencie kriminality v Slovenskej republike na roky 2007 – 2010“ schválená vládou Slovenskej republiky 15. augusta 2007 počíta vo vedeckovýskumnej oblasti s diagnostickými a prognostickými aktivitami Akadémie Policajného zboru v Bratislave. Ciele v oblasti prognózovania kriminality sú pre Akadémiu Policajného zboru v Bratislave aktualizované aj v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky.[10] Medzi konkrétne úlohy a opatrenia v rámci vedeckovýskumnej činnosti sa ukladá spracovať „Prognózu vývoja kriminality a jej kontroly v Slovenskej republike do roku 2010“ a v jej nadväznosti „Prognózu vývoja kriminality a jej kontroly v európskom regióne do roku 2011“.[11]

Výskumné metódy a techniky

Vypracovanie spoľahlivých krátkodobých prognóz vývoja kriminality, využiteľných na prijímanie odôvodnených rozhodnutí a účinných praktických opatrení, vyžaduje nielen viacvariantnú analýzu prognostického pozadia, ale aj čo najefektívnejšie využitie súčasného metodologického inštrumentária kriminologickej prognostiky.

Charakterizovaná kriminalita, najmä miera neurčitosti jej budúceho vývoja, jej zložitá štruktúra a rôznorodosť vnútorných a vonkajších funkcionálnych vzťahov zvyšujú požiadavky na použitú metodológiu, systém prognostických a iných metód a techník, ako aj ich účelové integrovanie do špeciálnych metodických postupov.

Začlenenie optimálnych metód a techník do výskumu vyžaduje korektné posúdenie ich predností a nedostatkov, ako aj špecifikovanie ich miesta a úloh v štruktúre metodiky.

Pri riešení úlohy sa využívajú nasledujúce metódy a techniky:
· analýza poznatkov z odborných publikácií a prameňov;
· analýza dokumentov;
· výskum verejnej mienky realizovaný technikou štandardizovaného rozhovoru;
· štatistiky;
· analýza časových radov;
· expertízy.

Pri analýze poznatkov z odborných publikácií a prameňov je pozornosť sústredená na zborníky z konferencií a seminárov relevantných pre riešenej téme. Užitočné pre nás sú publikované výsledky pracovísk zaoberajúcich sa prognózami vývoja Slovenskej republiky (Prognostický ústav SAV, Ekonomický ústav SAV, Inštitút pre verejné otázky), ako aj susedných krajín (napr. Centrum pro sociální a ekonomické stratégie, ČR, Praha, Institut pro kriminologii a sociální prevenci, ČR, Praha).

V oblasti analýzy dokumentov sa využívajú dostupné správy, analytické štúdie vlády SR, jednotlivých rezortov, najmä analýzy Ministerstva vnútra SR, Ministerstva spravodlivosti SR, Generálnej prokuratúry SR a Slovenskej informačnej služby.[12] Sčasti boli využité situačné správy o mimoriadnych udalostiach a niektorých trestných činoch spracovávaných denne Operačným odborom MV SR.

Štatistika umožňuje získať prehľad o kvantitatívnych znakoch javov a procesov súvisiacich s kriminalitou. Umožňuje porovnávanie medzi vybranými komponentmi, ako aj odhadnúť trend a prognózu ich vývoja. Medzi jej prednosti patrí, že v pomerne veľkej časti  nami skúmaných javov sú štatistické dáta k dispozícii, a to aj v relatívne dlhých časových radoch (v našom prípade v rokoch 1993 – 2008).

Daňou za zovšeobecnenie jednotlivých prípadov je však nárast anonymity, formality a strata mnohotvárnosti a jedinečnosti prípadov. Okrem toho štatistické údaje o kriminalite predstavujú len tú časť, ktorá vyjde najavo a je registrovaná políciou či inými orgánmi činnými v trestnom konaní. Nezachycujú skrytú (latentnú) kriminalitu, ktorá tvorí značnú časť skutočnej kriminality. Pri plnení úlohy je často využívaný jeden z najstarších evidenčných policajných systémov prevádzkovaných na výpočtovej technike – evidenčno-štatistický systém kriminality (EŠSK), ktorý bol uvedený do prevádzky v roku 1973.

Potrebné údaje a informácie sú získavané v ďalších štatistických systémoch, najmä o demografickom vývoji obyvateľstva, zamestnanosti, sociálno-patologických javoch, ekonomike a iných determinantoch kriminality vnútornej a vonkajšej povahy.

Rozbor časovo usporiadaných údajov a komponentov kriminality nám umožňuje stanoviť ich trendy reálneho vývoja, ako aj predikovať budúci vývoj pomocou extrapolácie (predĺženie vývoja časových radov na základe matematických výpočtov z dát reálnych v rokoch 1993 – 2006 do roku 2011).[13]

Na základe vlastných skúseností, získaných v priebehu riešenia úlohy, možno

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia
MENU