Právo na osobnú slobodu a telesnú integritu a jeho ústavné garancie

Autor: JUDr. Jozef Bolješik
Zdroj: Akadémia Policajného zboru v Bratislave

Abstrakt

Autor sa v príspevku zaoberá problematikou ústavných garancií základných ľudských práv a slobôd s osobitným zreteľom na ústavnoprávnu úpravu ochrany práva na osobnú slobodu a telesnú integritu v podmienkach platného právneho poriadku Slovenskej republiky. Autor pritom vychádza zo všeobecných princípov ústavnej ochrany základných ľudských práv a slobôd a následne systematicky predkladá komplexnú právnu analýzu platnej právnej úpravy jednotlivých základných ľudských práv a slobôd subsumovaných pod právo na osobnú slobodu a telesnú integritu.

Abstrakt EN:

Pursuant to Article 1 The Slovak Republic is a sovereign, democratic, and law-governed state. In addition to other terms the main principles of a legal state include acknowledgement, guarantee and protection of basic human rights and freedoms and these principles are constituted by provisions of the Constitution of the Slovak republic. The basic human rights and freedoms are generally acknowledged as the rights and freedoms belonging to every man as a human being and their characteristics are non-deprivation, inalienability, unlimited period and irrevocability. The right to personal freedom and physical integrity involves several specific basic human rights and freedoms guaranteed by the Constitution of the Slovak republic, namely the right to life, personal and private property imunity including ban on torture, the right to personal freedom, ban on unfree labour and services, the right to movement and residence. The right to life as the most important human right constituted within Article 15 of the Constitution of the Slovak republic is the highest value of the system of constitutional protection of basic human rights and freedoms. This right not only includes the right to life itself, but also the right of human life non-deprivation. The right to personal freedom (Article 17 of the Constitution of the Slovak republic) means that no-one can be deprived of freedom of unlimited movement and people can stay or leave any place freely according to their own decision. Freedom of movement and of abode constituted by Article 23 of the Constitution of the Slovak republic also closely relates to personal freedom. Its main characteristics are the right to free movement within the territory of the Slovak republic, the right to leave this territory freely as well as a free choice of the place of staying. The constitutional guaranties of the right to personal freedom and physical integrity constituted by the Constitution of the Slovak republic fully correspond to international regulation of the basic human rights and freedoms.

 

V zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Ústava SR“), Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Podstata právneho štátu pritom vychádza z priority občana pred štátom, a teda aj z priority základných ľudských práv a slobôd, ktoré predovšetkým vytvárajú priestor slobody jednotlivca zbavený zásahov zo strany štátu a tretích osôb. Je nesporné, že k základným princípom právneho štátu patrí okrem iných aj uznávanie, garantovanie a ochrana základných ľudských práv a slobôd, čomu zodpovedá aj ústavná úprava Slovenskej republiky.

Právo na osobnú slobodu a telesnú integritu je integrálnou súčasťou systému základných ľudských práv a slobôd garantovaných Ústavou SR. Základné ľudské práva a slobody sú všeobecne uznávané ako práva a slobody patriace každému človeku ako ľudskej bytosti, a to bez ohľadu na jeho štátnu príslušnosť, osobné postavenie či akýkoľvek iný status. Tieto práva a slobody majú svoj základ v prirodzeno-právnych teóriách a označujú sa tiež ako tzv. prvá generácia ľudských práv. Základnou úlohou právneho štátu je tieto základné ľudské práva právne zakotviť, organizačne zabezpečiť a poskytnúť im právnu ochranu.

Ochrana základných ľudský práv a slobôd je v Slovenskej republike zabezpečená najmä týmito prameňmi práva:
a) čl. 12 až 25 druhej hlavy Ústavy SR,
b) ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd ako ústavný zákon, a to na základe čl. 152 ods. 1 Ústavy SR,
c) medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy SR, s podmienkou ich ratifikácie a vyhlásenia spôsobom ustanoveným zákonom a Ústavou SR stanovenou prednosťou pred zákonom,
d) medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách v zmysle čl. 154c Ústavy SR, t. j. tie, ktoré Slovenská republika už ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti ústavného zákona č. 90/2001 Z. z., sú súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd (napr. Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd spolu s dodatkovými protokolmi[1]).

V zmysle čl. 12 ods. 1 Ústavy SR ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

Neodňateľnosťou základných ľudských práv a slobôd treba rozumieť nemožnosť odňatia už raz priznaných základných práv a slobôd oprávnenému subjektu. Takto koncipovaná ústavná záruka chráni oprávnený subjekt tak pred orgánmi verejnej moci, ako aj pred konaním tretích osôb.

Nescudziteľnosť základných ľudských práv a slobôd znamená vylúčenie akéhokoľvek prevodu (postúpenia) niektorého zo základných práv a slobôd na inú osobu, a to bez ohľadu na druh a formu právneho úkonu, ktorým by sa takýto prevod mal uskutočniť. Rovnako sa základných práv nemožno účinne vzdať.[2]

Nepremlčateľnosť základných ľudských práv a slobôd zaručuje oprávnenému subjektu ich trvalosť v tom zmysle, že tieto práva nezanikajú uplynutím času. Trvanie a možnosť výkonu základných práv a slobôd oprávnenými subjektmi nemožno viazať na určitý čas, po uplynutí ktorého by došlo k ich zániku, resp. k zániku možnosti ich uplatnenia oprávneným subjektom.

Nezrušiteľnosť základných ľudských práv a slobôd oprávnenému subjektu zaručuje, že ústavne zaručené základné ľudské práva a slobody nie je možné verejnou mocou (či už vo forme právnej normy, alebo konštitutívneho rozhodnutia orgánu verejnej moci) zrušiť alebo vyhlásiť za neplatné.

Pojmovým obsahom práva na osobnú slobodu a telesnú integritu sú nasledujúce základné ľudské práva a slobody garantované Ústavou SR:
- právo na život,
- nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia vrátane zákazu mučenia,
- právo na osobnú slobodu,
- zákaz nútených prác a služieb,
- právo na slobodu pohybu a pobytu.

Právo na život (čl. 15 Ústavy SR)
1) Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením.
2) Nikto nesmie byť pozbavený života.
3) Trest smrti sa nepripúšťa.
4) Podľa tohto článku nie je porušením práv, ak bol niekto pozbavený života v súvislosti s konaním, ktoré podľa zákona nie je trestné.

Právo na život je nescudziteľnou súčasťou každej ľudskej bytosti a najvyššou hodnotou systému ústavnej ochrany ľudských práv a slobôd. Ide teda o najdôležitejšie ľudské právo, ktoré v sebe zahŕňa jednak samotné právo na život, ako aj právo nebyť pozbavený života.

Ústavná ochrana sa v zmysle čl. 15 ods. 1 Ústavy SR priznáva ľudskému životu už pred narodením, pričom toto ustanovenie nemožno interpretovať extenzívne v zmysle, že ide o ústavnú ochranu už od počatia. Ochrana ľudskej bytosti už pred narodením sa často nepresne redukuje a stotožňuje iba s problematikou ochrany ľudskej bytosti pred narodením voči nelegálnym interrupciám. V skutočnosti však ide o oveľa širší rozsah ústavnej ochrany, ktorý v sebe zahŕňa okrem iného aj ochranu pred pokusmi na embryách a plodoch, ochranu pred génovými manipuláciami, ochranu pred použitím na transplantácie a podobne. Rozsah ústavnej ochrany ľudského života pred narodením však nie je absolútny a umožňuje zákonodarcovi zvážiť prostriedky čo možno najvhodnejšej ochrany ľudského života pred jeho narodením, a to tým spôsobom, aby sa v primeranej miere rešpektovalo aj právo na súkromie matky v prípade zákonnej úpravy podmienok vykonávania umelého prerušenia tehotenstva. Ochrana ľudského života sa prejavuje tak v trestnoprávnej, ako aj v občianskoprávnej rovine. V prvom prípade ide o trestnoprávny postih nelegálnych interrupcií (§ 150 až § 153 Trestného zákona), ako aj neoprávnených overovaní lekárskych poznatkov, ktoré by sa mali vykonať na ľudskom plode alebo zárodku, a tiež klonovania ľudských bytostí (§ 161 Trestného zákona). Občianskoprávny rozmer ochrany ľudského života pred narodením sa týka právneho postavenia ľudskej bytosti pred narodením. Jej najdôležitejším prejavom je priznanie spôsobilosti na práva a povinnosti už počatému dieťaťu, ak sa narodí živé (§ 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Ústavný princíp nescudziteľnosti práva na život ako najdôležitejšieho prirodzeného práva patriaceho každej ľudskej bytosti zásadne vylučuje extenzívne chápanie práva na život, v zmysle ktorého by toto právo obsahovalo aj právo na smrť. V súlade s týmto princípom preto náš právny poriadok nepripúšťa eutanáziu.

Právo nebyť pozbavený života zakotvené v čl. 15 ods. 2 Ústavy SR v sebe zahŕňa dve základné povinnosti štátu, a to jednak povinnosť chrániť život a jednak povinnosť zabezpečiť vyšetrenie okolností prípadnej straty života, vyvodenie zodpovednosti a poskytnutie nápravy (tzv. procesná povinnosť). Z povinnosti štátu chrániť život vyplývajú najmä tieto požiadavky:
a) Primárna povinnosť zabezpečiť právo na život účinnými trestnoprávnymi ustanoveniami za účelom odstrašenia od spáchania trestných činov voči jedincovi, ktoré podporuje právno-vynucovací mechanizmus na prevenciu, potlačenie a sankcionovanie porušení uvedených ustanovení.
b) Povinnosť za určitých náležite definovaných okolností prijať preventívne praktické opatrenia s cieľom ochrániť jedinca, ktorého život je ohrozený trestným činom iného jedinca.

Z procesnej povinnosti vyplývajú najmä prostriedky nápravy, ktoré sú spôsobilé zabezpečiť účinnú nápravu, a to:
a) nezávislé, nestranné, dôkladné a náležite rýchle vyšetrenie a objasnenie okolností smrti jednotlivca vrátane ustálenia zodpovednosti a
b) poskytnutie primeranej a dostatočnej nápravy v prípade zistenia porušenia vrátane kompenzácie za nemajetkovú ujmu.[3]

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia
MENU