Vývoj evidovanej kriminality v Slovenskej republike za obdobie rokov 1993 – 2009

Autor: PhDr. Magdaléna Ondicová PhD.
Zdroj: Akadémia Policajného zboru v Bratislave

Abstrakt

Autorka v článku stručne charakterizuje vývoj celkovej evidovanej kriminality a jej jednotlivých druhov za sledované obdobie rokov 1993 až 2009. Pozornosť venuje aj indexu kriminality prepočítanému na 100 000 obyvateľov Slovenskej republiky, t. j. ukazovateľu úrovne kriminality vybraných druhov kriminality. V závere článku porovnáva zmenu štruktúry celkovej kriminality v roku 1993 a v roku 2009.

Abstrakt EN:

The article summarizes the development of overall crime and the species recorded in the Slovak Republic since "the independent Slovak Republic“, which is from 1993 to the last registered year 2009. For an extensive overview of the behavior of individual types of crime and to better indicate the level of crime, information is also processed as a crime indexes of various types of crime per 100 000 inhabitants living in the Slovak Republic. In conclusion, there is an overview made by comparing the change in the pattern of crime in 1993 and 2009.

 

Žiadna spoločnosť nie je zbavená trestnej činnosti, preto hlavným cieľom „trestnej politiky“ nemôže byť len eliminácia trestnej činnosti, ale skôr snaha ju udržať na najnižšej hranici. Ak chce spoločnosť zvoliť najefektívnejšie preventívne opatrenia, ktorými by kriminalitu udržala na najnižšej možnej hranici, musí predovšetkým vedieť, čomu má predchádzať, a teda musí poznať skutočný vývoj, úroveň, dynamiku a v neposlednom rade aj štruktúru kriminality vo svojej krajine.

Hlavným zdrojom informácií o zmenách a vývoji trestnej činnosti v Slovenskej republike zostávajú štatistické údaje o trestných činoch zaznamenávané políciou. Oficiálne štatistiky Policajného zboru SR[1] vypovedajú len o evidovanej kriminalite, nezahŕňajú však kriminalitu reálnu, ktorá je podľa názoru odborníkov podstatne vyššia predovšetkým pri trestných činoch, pre ktoré je charakteristická vysoká latencia (sú to napríklad mravnostné trestné činy, ekonomické trestné činy, majetkové trestné činy a pod). Stav kriminality je veľmi citlivý aj na permanentné úpravy zákonov a iných právnych noriem, ktoré sa pri evidencii stavu kriminality nezohľadňujú (či už zámerne, alebo pre ich nedocenenie).[2]

Kriminálne štatistiky nám poskytujú informácie týkajúce sa rozsahu kriminality a jej vývoja. Tieto informácie patria medzi dôležité indikátory stavu spoločenskej situácie. Parametre kriminality nie sú sledované len odborníkmi či príslušníkmi Policajného zboru, ale aj širokou verejnosťou. Práve z tohto dôvodu je potrebné pristupovať k ich hodnoteniam veľmi opatrne.

Celková kriminalita evidovaná v rámci Informačného systému PZ evidenčno-štatistického systému kriminality (EŠSK PZ) zahŕňa všetky trestné činy spáchané jednotlivcami a skupinami osôb podľa príslušných ustanovení zákona č. 140/1961 Zb. a zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona. V rámci štandardných výstupov EŠSK PZ KSM*100, na základe takticko-štatistickej klasifikácie, celková kriminalita (CK) pozostáva z nasledovných šiestich základných druhov kriminality: násilnej kriminality (NK), mravnostnej kriminality (MrK), majetkovej kriminality (MK), ostatnej kriminality (OsK), zostávajúcej kriminality (ZK) a ekonomickej kriminality (EK).[3]

Základným štatistickým obdobím pre potreby spracovania dát je jeden kalendárny rok. Sledovaným obdobím je pri CK z dôvodu ilustratívnejšieho naznačenia vývoja kriminality 21 rokov, t. j. od roku 1989 do roku 2009, a pri jednotlivých druhoch kriminality je to obdobie rokov 1993 až 2009, t. j. obdobie od vzniku samostatnej nezávislej Slovenskej republiky[4] až po súčasnosť.

Po roku 1989 sme v Slovenskej republike (SR) zaznamenali výrazný nárast kriminality, keď došlo k zvýšeniu pri všetkých jej druhoch, pričom celkový počet trestných činov sa zvyšoval zo 46 389 na 146 125 trestných činov evidovaných v roku 1993, čo predstavovalo nárast o takmer 100 000 skutkov. V uvedenom roku dosiahol počet evidovaných trestných činov maximálnu hodnotu za celé tzv. „porevolučné obdobie“. V nasledujúcich rokoch došlo k poklesu celkového počtu evidovaných trestných činov, pričom v období rokov 1996 – 2001 sa pohyboval tesne pod hranicou 100 000 trestných činov. V roku 2004 celkový počet evidovaných trestných činov dosiahol hodnotu 131 244 trestných činov. Po uvedenom roku počet trestných činov do roku 2009 klesal na 104 905. Na základe porovnania počtu trestných činov evidovaných v roku 1989 a v roku 2009 môžeme skonštatovať, že došlo k ich zvýšeniu o 58 516 skutkov, čo predstavovalo nárast o viac ako 56 %.

Kriminológia však pre popis kriminality má spoľahlivejší prostriedok na zistenie úrovne (intenzity) kriminality. Jej ukazovateľom je index kriminality[5], ktorý nám umožňuje objektívnejšie kvantifikovať kriminálnu scénu v Slovenskej republike a porovnávať ju s kriminálnou scénou v iných štátoch. S prihliadnutím na skutočnosť, že páchanie kriminality je ovplyvnené viacerými faktormi, ktoré súvisia so zmenami v spoločnosti či zmenami v populačnom vývoji obyvateľstva v Slovenskej republike za posledných dvadsaťjeden rokov, môžeme hovoriť o indexe kriminality ako o informácii, ktorá má zreteľnú výpovednú hodnotu týkajúcu sa vysvetlenia priebehu vývoja kriminality. Vývoj indexu CK na 100 000 obyvateľov za sledované obdobie je z dôvodu lepšej prehľadnosti spracovaný v grafe 2.

V roku, v ktorom celková trestná činnosť dosahovala maximálne hodnoty, t. j. v roku 1993, predstavoval index CK hodnotu 2 738. V uvedenom roku pripadlo na 100 000 obyvateľov SR 2 738 evidovaných trestných činov. Pri porovnaní posledných desiatich rokov zaznamenávame druhú kulmináciu celkového počtu evidovaných trestných činov v roku 2004, keď sa index CK približoval k hodnote 2 500, presnejšie 2 437 trestných činov pripadajúcich na 100 000 obyvateľov SR. Ako klesal do roku 2009 celkový počet evidovaných trestných činov, klesal aj index CK na 1 935, t. j. na 100 000 obyvateľov SR pripadalo 1 935 trestných činov.

Indikátorom spokojnosti a následnej dôvery občanov v PZ je aj miera úspešnosti pri objasňovaní spáchaných skutkov páchateľmi, prípadne jednotlivými skupinami páchateľov. V tomto zmysle sa miera úspešnosti pri objasňovaní spáchaných skutkov počas sledovaného obdobia s výnimkou rokov 1999 až 2002 pohybovala v intenciách 40 % až 50 %, t. j. orgány činné v trestnom konaní (OČTK) objasnili každý druhý evidovaný trestný čin. V roku 2004 sa však miera úspešnosti pri objasňovaní trestných činov posunula bližšie k hranici 40 %. Prelomovým rokom sa javí práve uvedený rok (je to rok vstupu SR do EÚ), keď bola miera úspešnosti najnižšia a dosahovala úroveň 39,3 %, t. j. OČTK objasnili viac ako 1/3 z celkového počtu evidovaných trestných činov.

Všetky tradičné druhy kriminality, ako napríklad mravnostná, násilná, majetková, hospodárska, postupne nadobudli aj organizovanú formu, čím sa zvýšil stupeň ich spoločenskej nebezpečnosti. Znakom, ktorý charakterizuje kriminalitu najhodnovernejšie, je jej štruktúra. Práve ona zaznamenala v posledných desaťročiach zmeny, ktoré verejnosť hodnotí ako znepokojivé a ktoré občania vnímajú ako ohrozujúce ich život, zdravie, majetok, osobnú slobodu a ďalšie materiálne a duchovné hodnoty.

Podrobnejšej analýze sme podrobili v rámci jednotlivých druhov kriminality predovšetkým evidované trestné činy označované za spoločenský najzávažnejšie (násilnej povahy) a tie trestné činy, ktoré najviac narúšajú integritu obete, t. j. trestne činy páchané v rámci mravnostnej kriminality, a ako tretie v poradí sme podrobili skúmaniu skutky, ktoré sú najpočetnejšie sa vyskytujúce (majetkové trestné činy). V článku je pozornosť venovaná aj ostatnej kriminalite, zostávajúcej kriminalite a ekonomickej kriminalite.[6]

Vývoj evidovanej násilnej kriminality v Slovenskej republike za obdobie rokov 1993 – 2009

Násilná kriminalita patrí medzi najzávažnejšie druhy trestnej činnosti a v rámci

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia
MENU