PRÁVO DÔCHODCOV UPLATŇOVAŤ SVOJE ÚSTAVNÉ PRÁVO NA PRÁCU1

Autor: Mgr., Monika Škvarková
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum

Abstrakt

Autori sa v príspevku zaoberajú problematikou uplatnenia sa dôchodcov poberajúcich starobný dôchodok na trhu práce. Venujú sa výhodám, ktoré pre zamestnávateľov môže priniesť zamestnávanie dôchodcov. Súčasne neopomínajú ani dôvody, pre ktoré je dôchodcom odopierané právo na prácu. Cieľom príspevku je priniesť prostredníctvom návrhov de lege ferenda zlepšenie podmienok na trhu práce pre tých dôchodcov, ktorí aj napriek tomu, že sú označovaní ako osoby v postproduktívnom veku, stále majú snahu o uplatňovanie svojho ústavného práva na prácu.

1 ÚVOD

Právo na prácu patrí k najelementárnejším právam a slobodám priznaným všetkým občanom Slovenskej republiky základným zákonom nášho štátu – ústavným zákonom č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“). Bohužiaľ, jeho realizácia nie je vždy každému umožnená. Uplatňovaniu práva na prácu častokrát bránia rôzne diskriminačné dôvody, najčastejšie pohlavie, farba pleti či vek. V predkladanom príspevku sa zameriavame na posledný menovaný, a to na vek.

Žijeme v dobe, keď ideálnym uchádzačom o zamestnanie je čerstvý absolvent vysokej školy s 10-ročnými pracovnými skúsenosťami. Nereálna podmienka, ale reálny boj na jednej strane o najlepšieho zamestnanca z najlepších, na druhej strane o vysnívanú prácu s nadpriemerným finančným ohodnotením. Čo ale s uchádzačmi, resp. so zamestnancami, ktorí predostreté podmienky zamestnávateľov nespĺňajú?

Každý človek sa po niekoľkých desiatkach odpracovaných rokov teší na zaslúžený starobný dôchodok, aj napriek neustále sa zvyšujúcemu dôchodkovému veku. Keď však tento okamih nastane, odrazu zistí, že nie všetko, čo sa na prvý pohľad zdá byť pozitívne, takým aj v skutočnosti je. Priznaný starobný dôchodok a výdavky, ktoré je potrebné každý mesiac vynaložiť, sú vo veľkom nepomere. V tejto ťažkej dobe sa dôchodcovia2 snažia privyrobiť si pár eur a zbytočne sa tak nezadlžovať. Preto buď po priznaní starobného dôchodku naďalej pracujú, alebo sa po určitom čase znovu uchádzajú o zamestnanie. Priznanie starobného dôchodku nie je v zmysle ustanovenia § 59 a nasl. zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“) dôvodom na skončenie pracovného pomeru a zamestnávateľ takéhoto zamestnanca nesmie ku skončeniu pracovnoprávneho vzťahu ani nútiť. Poberanie starobného dôchodku súčasne nie je ani prekážkou, pre ktorú by sa so starobným dôchodcom nesmel uzatvoriť pracovnoprávny vzťah. Odhliadnuc od ekonomických dôvodov, motiváciou pre zotrvanie v zamestnaní je aj skutočnosť, že po približne štyridsiatich rokoch každodenného stereotypu je pre ľudí veľký šok zostať nič nerobiac doma. Práve tu však vzniká problém. V spoločnosti rezonuje názor, že pracujúci dôchodcovia „zaberajú“ pracovné miesta tým mladším. Uvedené zle vplýva aj na psychiku starších ľudí, ktorí sa následne cítia byť nepotrební. V odbornej literatúre sa dokonca môžeme stretnúť s označením staroby ako „prezumovanou neschopnosťou vykonávať zárobkovú činnosť“3 . Aj zamestnávatelia uprednostňujú pri obsadzovaní pracovných miest mladších uchádzačov. Starším, často už práve dôchodcom, nedávajú šancu aj z dôvodu, že sa pravdepodobne nebudú dobre cítiť v mladšom kolektíve. 

Počet ľudí v dôchodkovom veku neustále vzrastá, aj napriek už spomenutej skutočnosti, že dôchodkový vek sa stále posúva. Možno skonštatovať, že práve starší ľudia sú hlavným zdrojom nevyužitej pracovnej sily. Platí totiž, že dôchodcom, ako tým, ktorí chcú pracovať, je pracovať častokrát odopierané a zas naopak, mladší, ktorí by pracovať mohli, sú vyberaví a pracovať sa im nechce. Práve z tohto dôvodu sa veľká väčšina súčasných dôchodcov, ktorí pred dovŕšením dôchodkového veku vykonávali práce zodpovedajúce štvrtému alebo piatemu stupňu náročnosti práce4 , uchádza popri poberaní starobného dôchodku o pracovné miesto, kde sa nevyžaduje vysoké vzdelanie alebo akákoľvek prax. Aj preto sú dôchodcovia vďačným subjektom najmä na obsadzovanie pracovných pozícií, ktoré je ťažko obsadiť mladšími zamestnancami ako napríklad vrátnik alebo upratovačka. Ideálny svet by bol taký, v ktorom by nikomu nebolo upierané právo na prácu. Je to tak aj v tom našom, reálnom svete? Resp. je možné urobiť niečo, čo by aj znevýhodňovaným skupinám občanov, akou dôchodcovia nepochybne sú, pomohlo pri realizácií práva na prácu? Cieľom tohto príspevku je poukázať na skutočnosť, že vek v zásade nie je ukazovateľ, ktorý by mal uchádzača o zamestnanie, resp. zamestnanca diskvalifikovať z pracovného miesta.

2 (NE)VÝHODY ZAMESTNÁVANIA DÔCHODCOV

Zamestnávanie každej fyzickej osoby znamená pre zamestnávateľa spočiatku neznáme riziko. O to viac, pokiaľ ide o skupiny osôb, pri ktorých automaticky predpokladá, že nevýhody zamestnania takýchto osôb prevýšia nad výhodami. Práve poberatelia starobného dôchodku, resp. tzv. osoby v postproduktívnom veku, sú najčastejšie vnímaní ako „problematická“ skupina. Negatívne predsudky voči nim sú zapríčinené či už strachom z neznámeho, alebo niekoľkými zlými skúsenosťami, čo sa však nemôže vzťahovať v každom jednotlivom prípade len na dôchodcov, ale aj na nespoľahlivých mladších zamestnancov. Úlohou aktívnej politiky štátu je podpora plnej a produktívnej zamestnanosti najmä tým, že sa každému umožní slobodná voľba povolania a získanie potrebnej kvalifikácie, ale sa aj zabezpečí práca pre všetkých, ktorí zamestnanie hľadajú a pracovať chcú.5 V praxi však častokrát dochádza k obchádzaniu cieľov politiky zamestnanosti, a to porušovaním zákazu diskriminácie z dôvodu veku. 

Ako už bolo spomenuté, u mnohých zamestnávateľov je v dnešnej dobe akýmsi nepísaným pravidlom rozširovať pracovný kolektív stále o mladších a mladších zamestnancov, s cieľom dosahovať inovatívne výsledky. V prípade, ak sa na takomto pracovisku nachádza aj pracujúci dôchodca alebo sa o zamestnanie ešte len uchádza, sila mladého kolektívu prevýši nad jeho skúsenosťami a profesionalitou. Problematickou skutočnosťou v súvislosti so zamestnávaním dôchodcov je aj absencia technických zdatností, ktoré sú u dnešnej mladej, ekonomicky činnej generácie úplnou samozrejmosťou. Dôchodcovia, ktorí počas vykonávania pracovnej činnosti využívali namiesto počítačovej klávesnice krasopis, prípadne písací stroj a na vyhľadávanie riešenia k zadanej úlohe použili zdroje v knižnej podobe, majú problém sa zo dňa na deň adaptovať na prostriedky výpočtovej techniky. Pre zamestnávateľov je takýto technický nedostatok často rozhodujúci v prípade, ak sa majú rozhodnúť medzi mladším a starším uchádzačom o zamestnanie. Pokiaľ ide o druh práce, dôchodcovia s ubúdajúcou silou a, bohužiaľ, aj ...

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia
MENU