KAUZÁLNA PRÍSLUŠNOSŤ SÚDU V PRACOVNOPRÁVNYCH SPOROCH

Autor: JUDr. Andrej Poruban PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum

Abstrakt

Príspevok sa zaoberá kauzálnou príslušnosťou ako novým prvkom v pracovnoprávnych sporoch po prijatí Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z. z.

Abstrakt EN:

This paper deals with ratione causae competence, which is new element in labour disputes after the entry into force of the Civil Dispute Procedure Code, no. 160/2015 Coll.

ÚVOD

Od 1. júla 2016 Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb. nahradil Civilný sporový poriadok č. 160/2015 Z. z. (ďalej aj ako CSP), ktorý si inter alia kladie za cieľ zabezpečiť rýchlu a spravodlivú ochranu práv a právom chránených záujmov procesných strán a vytvoriť priestor pre kvalitnejšie súdne rozhodnutia. K dosiahnutiu tohto cieľu majú prispieť viaceré pravidlá a procesnoprávne inštitúty, ktoré majú vytvárať efektívny rámec pre ochranu práv rezultujúcich z hmotného práva.

Významnou novinkou je aj organizácia súdnictva v rámci príslušnosti súdov. Tou rozumieme „oprávnění a povinnost orgánu vyvíjet činnost, popř. řešit určitý konkrétní případ“[1], ktorý patrí do jeho právomoci. V procesnej teórii sa tradične rozlišuje niekoľko druhov súdnej príslušnosti: vecnú, miestnu, funkčnú.[2] K nim sa pridáva aj zvlášť vymedzená príslušnosť na základe kritéria ratione causae, kedy veci určitého druhu prejednávajú a rozhodujú taxatívne určené súdy v rámci existujúcej všeobecnej sústavy súdov.[3] Takto určená príslušnosť neoddeliteľne súvisí s príslušnosťou miestnou, ktorú aj priamo ovplyvňuje. Podľa Hrnčiara ide o dokonca o akési nahradenie pravidiel miestnej príslušnosti.[4]

Akési špecializované súdy sa v slovenskom civilnom procese využívajú už dlhšie[5] a ide o bežný postup v rámci sústavy všeobecných súdov s čím nemá problém ani Ústavný súd Slovenskej republiky.[6] Početnosť prípadov kauzálnej príslušnosti narástla s prijatím nového kódexu civilného procesu, ktorého systematizácia sčasti reflektuje spory s ochranou slabšej strany[7] a sčasti zohľadňuje typové osobitosti určitých sporov[8]. Podľa predkladateľa „nová právna úprava súdnej príslušnosti bude rozšírená o tento inštitút, ktorý doteraz používala iba právna veda. Isté náznaky kauzálnej príslušnosti obsahuje zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky. Nová právna úprava jednotne upraví otázky kauzálnej príslušnosti. Vzhľadom na zefektívnenie súdnictva je totiž nevyhnutná špecializácia súdov v určitých taxatívne stanovených veciach, o ktorých budú rozhodovať vopred individuálne určené súdy“[9]. V tomto kontexte však nemôžeme nespomenúť staršiu kritiku kauzálnej príslušnosti, ku ktorej však legislatívny zámer nezaujal žiadne stanovisko.[10]

OSOBITNÁ PRÍSLUŠNOSŤ SÚDOV V INDIVIDUÁLNYCH PRACOVNOPRÁVNYCH SPOROCH

Jednou z agend, ktorá bola odobratá všetkým 54 prvoinštančným súdom, sú individuálne pracovnoprávne spory. Práve tento krok vzbudil najväčšie ohlasy v odbornej komunite, ktorá inak prijala ostatné zmeny v riešení pracovnoprávnych sporov pomerne s pokojom. Tieto spory boli zverené vytypovaným súdom, ktoré však naďalej ostávajú súčasťou súdnej sústavy, a teda nejde o zriaďovanie špeciálneho pracovného súdnictva. Dôležitosť príslušnosti ako odstrániteľnej procesnej podmienky predstavuje aj skutočnosť, že na ňu súd prihliada ex offo počas trvania sporu.[11] V zmysle § 23 CSP je na konanie príslušný nasledovný oktet:

- Okresný súd Bratislava III pre obvod Krajského súdu v Bratislave,
- Okresný súd Piešťany pre obvod Krajského súdu v Trnave,
- Okresný súd Nové Mesto nad Váhom pre obvod Krajského súdu v Trenčíne[12],
- Okresný súd Topoľčany pre obvod Krajského súdu v Nitre,
- Okresný súd Ružomberok pre obvod Krajského súdu v Žiline,
- Okresný súd Zvolen pre obvod Krajského súdu v Banskej Bystrici,
- Okresný súd Poprad pre obvod Krajského súdu v Prešove,
- Okresný súd Košice II pre obvod Krajského súdu v Košiciach.

Pri pohľade na mapu Slovenska sa, prirodzene, treba pýtať prečo práve tieto súdy a nie iné? Akýsi návod môžeme nájsť v dôvodovej správe: „[u]stanovením o kauzálnej príslušnosti v pracovnoprávnych sporoch mal predkladateľ cieľ vytvoriť podmienku na špecializáciu v tomto type agendy. Pri určovaní okresných súdov v sídle kraja bral predkladateľ do úvahy najmä štatistiku nápadu na jednotlivé súdy, dopravnú infraštruktúru a dostupnosť súdu“[13].

Ide však o veľmi stručnú odpoveď, ktorú nepovažujeme za presvedčivú s poukazom na podstatu sporov vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov. Ak uvažujeme primárne v zemepisných reáliách, musíme sa pýtať, či kauzálna príslušnosť bola nastavená naozaj ideálne, pretože ak je súd ďaleko, môže to pôsobiť odradzujúco na podanie žaloby predovšetkým na ...

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia