Príčiny migrácie občanov vybraných tretích krajín – Sýria a Afganistan

Úvod

Katedra jazykov je riešiteľkou vedeckovýskumnej úlohy Interkultúrna komunikácia so štátnymi príslušníkmi tretích krajín umiestnenými v zariadeniach (Výsk. 241). Cieľom výskumu je analýza súčasného stavu (ne)ovládania spoločného dorozumievacieho prostriedku a analýza legislatívy v oblasti vzájomnej verbálnej komunikácie medzi zaistenými štátnymi príslušníkmi tretích krajín a príslušníkmi PZ v SR (resp. príslušníkmi ozbrojených zborov) v ČR a Rakúsku, ktorá ovplyvňuje predchádzanie nedorozumení a konfliktov, pri dodržiavaní ľudských práv a spracovanie metodologických podkladov pre efektívnu viacjazyčnú interkultúrnu komunikáciu.[1] V praxi to znamená, že katedra na podklade výskumu v oblasti používaných dorozumievacích jazykov v útvaroch policajného zaistenia pre cudzincov prispieva k efektívnejšej komunikácii zostavením viacjazyčnej príručky určenej pre komunikáciu príslušníkov PZ pôsobiacich v zariadeniach so zaistenými cudzincami. Zaistení cudzinci sú spravidla štátni príslušníci tretích krajín a komunikácia s nimi „má svoje špecifiká s ohľadom na skutočnosť, že zvyčajne ide o cudzincov, ktorí nehovoria svetovo rozšírenými jazykmi, resp. často hovoria iba svojím materinským jazykom [a] k nedorozumeniam dochádza pomerne často.“[2] Štatistické ročenky Úradu hraničnej a cudzineckej polície uvádzajú, že k najčastejšie odhaleným nelegálnym migrantom na našom území v posledných dvoch rokoch patrili migranti z ázijských krajín, krajín bývalého Sovietskeho zväzu a západného Balkánu.[3] V našom článku sa zameriame na popis situácie vo vybraných tretích krajinách – Afganistane a Sýrii, ktoré v súčasnosti patria k najväčším zdrojom migrantov vo svete vrátane Slovenska s dôrazom na bezpečnostnú a ľudskoprávnu oblasť, ktoré patria k významným dôvodom stimulujúcim migráciu (push-faktorom) z daných krajín.

Migrácia

Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) charakterizuje migráciu ako proces, kedy jednotlivci i celé skupiny ľudí z rôznych dôvodov opúšťajú svoje domovy. Zároveň migráciu považuje za jednu z určujúcich globálnych otázok 21. storočia, keďže z približne 200 štátov sveta skoro všetky sú zdrojové, tranzitné alebo cieľové územia pre migrantov.[4] Z teoretického hľadiska existuje niekoľko definícií migrácie. Balga (2007) definuje migráciu ako pohyb osôb z jedného miesta na druhé, z jedného štátu alebo oblasti do iného štátu alebo oblasti. Z demografického hľadiska, ako aj z hľadiska sociálnych dôsledkov je najdôležitejšou formou migrácie sťahovanie. Z tohto hľadiska rozoznáva migráciu vnútornú (vo vnútri štátnych hraníc) a medzinárodnú (zahraničnú alebo medzištátnu).[5] Zahraničnú migráciu sumarizuje Divínsky (2005) na základe viacerých definícií ako druh priestorovej mobility obyvateľov, ktorej podstatou je pohyb osôb cez hranice štátov s úmyslom usadiť sa v druhej krajine na určité obdobie.[6] Špecifickejšie definície migrácie a zahraničnej migrácie podľa Divínskeho (2005) poskytuje OSN, ako aj IOM, ktoré zároveň klasifikujú zahraničnú migráciu podľa jednotlivých kritérií, napr.:

• podľa dĺžky pobytu migranta na permanentnú (emigráciu), dlhodobú (12 mesiacov a viac) a krátkodobú (3-11 mesiacov);

• podľa motivácie migranta na dobrovoľnú, angl. voluntary (sťahovanie do zahraničia za zamestnaním, štúdiom, zjednotením rodiny, dobrovoľný návrat ...) a nedobrovoľnú, vynútenú okolnosťami, angl. forced (kvôli perzekúcii, diskriminácii, ozbrojeným konfliktom, živelným katastrofám ...). V rámci nedobrovoľnej migrácie, pri opúšťaní domovov zo spomenutých dôvodov, vznikajú skupiny osôb, ktoré sa diferencujú na žiadateľov o azyl, utečencov, odídencov, presídlencov, etnickým migrantov a i.;

• podľa zákonnosti pobytu, či tranzitu migrantov na legálnu (v súlade s miestne platnými zákonmi a dokumentmi) a nelegálnu, angl. irregular, undocumented, illegal (bez platného povolenia, s falošnými či žiadnymi dokumentmi, v rozpore s medzinárodnými dohodami a národnými zákonmi).[7]

Divínsky (2005) však podotýka, že v mnohých prípadoch sú hranice medzi jednotlivými kategóriami migrantov veľmi vágne, môžu sa prelínať a problematicky sa rozlišujú.[8]

Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) uvádza, že Slovensko nepatrí k tradičným cieľovým krajinám migrantov a až donedávna bola Slovenská republika takmer výlučne krajinou pôvodu migrantov, teda krajinou, z ktorej občania z rôznych dôvodov migrovali do cudziny. Výraznejšie zmeny priniesol až vstup Slovenska do Európskej únie a schengenského priestoru. V období od roku 2004 v Slovenskej republike poklesla najmä nelegálna a azylová migrácia a šesťnásobne sa zvýšila legálna migrácia. V porovnaní s inými štátmi EÚ však zastúpenie cudzincov v populácii zostáva na nízkej úrovni. V súčasnosti tvoria cudzinci v SR 2,2 percenta populácie.[9]

Údaje agentúry OSN pre utečencov - UNHCR ako aj údaje Medzinárodnej organizácie pre migráciu však v celosvetovom meradle uvádzajú narastajúce čísla pokiaľ ide o vysídlené osoby či utečencov. UNHCR vydala v júni pri príležitosti Svetového dňa utečencov výročnú správu pod názvom Globálne trendy.[10] Z tejto správy za rok 2019 vyplýva, že núteným vysídlením je v súčasnom období postihnuté viac ako jedno percento ľudstva (každý 97. človek) a stále menej utečencov je schopných navracať sa do svojich domovov. Ku koncu roku 2019 bolo vysídlených 79,5 milióna ľudí, čo je najvyššie číslo aké UNHCR doposiaľ zaznamenala. Z uvedených 79,5 milióna ľudí, ktorí boli ku koncu minulého roka vysídlení, ich 45,7 milióna utieklo do iných oblastí v krajine. Zvyšok tvorili ľudia vysídlení do iných krajín, z ktorých 4,2 milióna čakalo na výsledok azylového konania a 29,6 milióna predstavovali azylanti a ďalšie nútene vysídlené osoby nachádzajúce sa mimo vlastnej krajiny. Viac ako tri štvrtiny (77 %) utečencov po celom svete sú vysídlené dlhodobo (napríklad obyvatelia Afganistanu). Dve tretiny všetkých osôb vysídlených za hranice pochádzajú len z piatich krajín sveta: Sýrie, Venezuely, Afganistanu, Južného Sudánu a Mjanmarska.[11]

Medzinárodná organizácia pre migráciu udáva, že percentuálny podiel migrantov v celosvetovej populácii je 3,5 %.V štátoch Európskej únie požiadalo v roku 2018 o azyl 581 tisíc ľudí (prvožiadateľov; celkový počet žiadateľov bol 638 tisíc). Pokiaľ ide o národnosti, podobne ako UNHCR aj Európska únia uvádza, že najväčšiu skupinu žiadateľov (13,9 %) tvorili utečenci zo Sýrie (81 tisíc), nasledovali občania Afganistanu (7,1 %), Iraku (6,8 %), Pakistanu (4,3 %) a Iránu (4 %).[12]

Štatistiky Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru uvádzajú v oblasti nelegálnej migrácie na našom území klesajúci trend[13].

Štatistiky nelegálnej migrácie vedie aj Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex). Nelegálna migrácia v Európe vrcholila v roku 2015, v ďalších rokoch klesala, no v roku 2019 bol opäť zaznamenaný mierne rastúci trend. Pre účely nášho článku sme sa zamerali na zisťovanie počtu nelegálne migrujúcich štátnych príslušníkov Afganistanu a Sýrie. Z dostupných štatistík, ktoré obsahujú údaje od roku 2009 a pravidelne, v mesačných intervaloch, sa aktualizujú vidíme, že sýrski a afgánski štátni príslušníci na vstup do Európy využívali najmä východnú stredomorskú a západobalkánsku trasu. V časti štatistík, ktoré tu uvádzame, sa nachádzajú údaje z roku 2015, kedy vrcholila migračná kríza (Obr. č. 1) a aktuálny vývoj za posledné obdobie – druhá polovica roka 2019 (Obr. č. 2). Po vrchole migračnej krízy v roku 2015 došlo k poklesu v počte nelegálnych migrantov zo Sýrie a Afganistanu. Ich počty sa držali do roku 2018 na niekoľkých stovkách mesačne na jednotlivých trasách. V roku 2019 opäť Frontex zaznamenáva nárast počtu nelegálnych migrantov, ktorý v niektorých mesiacoch dosahuje úroveň niekoľkých tisícov. Začiatok roka 2020 zaznamenal opäť ich pokles.[14] Údaje v týchto štatistikách predstavujú počty zistených nelegálne prekročení hraníc. Frontex upozorňuje, že nemusí ísť o počty osôb, keďže tá istá osoba mohla prekročiť vonkajšie hranice aj viackrát. V Európe však zatiaľ nejestvuje systém monitorovania pohybu každej osoby, ktorá nelegálne prekročila hranice. Preto nie je možné určiť ani presné počty osôb, ktoré prekročili vonkajšie hranice. Sme však presvedčení, že štatistiky agentúry slúžia ako spoľahlivý zdroj informácií, pokiaľ ide o zisťovanie údajov o trasách migrujúcich osôb, ako aj o vývoj počtu nelegálnych migrantov, resp. štátnych príslušníkov z konkrétnych krajín pôvodu.

 

Trasa

Hranica

Št. príslušn.

APR2015

MAY2015

JUN2015

JUL2015

AUG2015

SEP2015

OCT2015

NOV2015

DEC2015

 

centrálne Stredomorie

námorná

Sýria

1039

1242

999

1159

1215

362

160

155

61

 

centrálne Stredomorie

námorná

Afganistan

30

13

23

29

1

0

0

1

1

 

západná Afrika

námorná

Sýria

0

0

0

0

0

0

2

0

0

 

západné Stredomorie

námorná

Afganistan

0

0

0

0

0

0

0

0

0

 

západné Stredomorie

námorná

Sýria

0

0

0

1

0

0

0

0

0

 

západné Stredomorie

pozemná

Afganistan

0

0

0

0

0

0

0

0

0

 

západné Stredomorie

pozemná

Sýria

0

0

0

0

0

0

0

0

0

 

východné Stredomorie

pozemná

Afganistan

194

87

76

49

52

157

265

238

69

 

východné Stredomorie

pozemná

Sýria

388

475

521

555

1470

1090

862

652

534

 

východné Stredomorie

námorná

Afganistan

3206

4896

8399

12607

17728

26404

65642

44174

26700

 

východné Stredomorie

námorná

Sýria

8099

11188

18802

37504

84977

101590

109671

66482

43116

 

západný Balkán

pozemná

Afganistan

2265

4764

6911

11280

12047

11694

143

1

3

 

západný Balkán

pozemná

Sýria

2115

2525

5493

15835

27818

32773

651

16

10

 

okružná trasa z Albánska do Grécka

pozemná

Afganistan

0

0

0

0

0

0

0

0

0

 

okružná trasa z Albánska do Grécka

pozemná

Sýria