Majetková kriminalita s akcentom na veriteľa[1]

Úvod

Majetková kriminalita je v súčasnosti najrozšírenejším druhom kriminality. Podľa údajov dostupných na stránke Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v roku 2018 bolo zistených 21 717 trestných činov. Z hľadiska podielu na celkovej kriminalite je v Slovenskej republike majetková kriminalita dlhodobo na prvom mieste v počte spáchaných trestných činov. Táto konštatácia platí od vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Čo však pod týmto, na prvý pohľad jednoduchým pojmom máme na mysli, ktoré trestné činy?

Definícia majetkovej kriminality je komplikovaná. V zásade ju možno rozdeliť na majetkovú kriminalitu v užšom a širšom zmysle slova. V širšom zmysle by sme mohli majetkovú kriminalitu definovať ako útok proti cudziemu majetku, pričom nie je podstatné, či tento majetok patrí jednotlivcovi, skupine osôb alebo štátu. V užšom slova zmysle je majetková kriminalita definovaná ako trestná činnosť, keď trestne zodpovedný páchateľ, bez ohľadu na spôsob spáchania trestného činu a formu vlastníctva, voči ktorému jeho útok smeruje, tento ohrozuje alebo sa ho zmocní s cieľom trvalého alebo dočasného užívania, ak jeho konečným cieľom je získanie neoprávneného prospechu.[2]

Podľa Novotného je možné majetkovú kriminalitu rozdeliť do 3 základných skupín:

1. zištné majetkové trestné činy – táto kategória reprezentuje predovšetkým trestné činy, ktoré smerujú k obohateniu páchateľa. Typickým príkladom trestných činov so zištným motívom je napríklad trestný čin krádeže, sprenevery, podvodu,

2. poškodzovacie majetkové trestné činy – v tomto prípade ide o konanie páchateľa, ktoré má poškodzovací charakter, napr. trestný čin poškodzovanie veriteľa, porušovanie povinností pri správe cudzieho majetku, poškodzovanie cudzej veci ... a pod.,

3. tretiu, osobitnú podskupinu majetkovej kriminality, predstavuje trestný čin podielnictva, ktorý svojím charakterom je do určitej miery špecifický, pretože páchateľ na svoje obohatenie využíva páchanie trestnej činnosti inou osobou.[3]

Dôležité je aj vnímanie majetkovej kriminality orgánmi činnými v trestnom konaní (ďalej len „OČTK“). Policajné štatistiky majú prísne delenie majetkovej kriminality, osobitne trestného činu krádeže, ktoré sa na základe policajných štatistík rozdeľujú na:

krádeže vlámaním – pod túto kategóriu patria: krádeže vlámaním, kde bola spôsobená škoda značná a vyššia, krádeže vlámaním do obchodných a výkladných skríň, do reštaurácií a stánkov, do bytov, do rekreačných chát,

krádeže ostatné – krádeže motorových vozidiel, vecí a súčiastok z áut, z bytov. Do tejto kategórie sú zaradení aj vreckoví zlodeji, ktorí často pôsobia predovšetkým vo veľkých mestách v Slovenskej republike. Pre túto skupinu trestných činov je typický aj nepriamy páchateľ, pretože obyvatelia, prevažne z nižších vrstiev využívajú svoje deti na páchanie tejto trestnej činnosti. Z hľadiska štatistických údajov ide o najpočetnejší typ krádeží. Za rok 2018 bolo spáchaných až 17 069 trestných činov, ktoré zaraďujeme do tejto tretej kategórie krádeží. Pre porovnanie uvádzame počet krádeží spáchaných vlámaním. Z vyššie uvedeného počtu ich bolo až 6 260 skutkov, ostatné majetkové trestné činy – podľa štatistických údajov sem patria všetky zostávajúce trestné činy zaradené v IV. hlave osobitnej časti zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona v znení neskorších právnych predpisov a noviel (ďalej len „TZ“).[4]

V súvislosti s trestným činom krádeže je zaujímavé stanovisko Najvyššieho súdu Slovesnej republiky uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Tpj 57/2017, ktoré sa týkalo pokračovacieho trestného činu krádeže podľa § 212 TZ. Podľa uvedeného stanoviska platí, že formulácia „...trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin...“ uvedená v druhej vete § 122 ods. 10 TZ znamená, že sa hodnota výšky spôsobenej škody alebo získaného prospechu pri jednotlivých čiastkových útokoch na účel posúdenia právnej kvalifikácie spočítava.

O pokračovací trestný čin ide v prípade, ak jednotlivé čiastkové útoky páchateľa naplnia skutkovú podstatu toho istého trestného činu a je zachovaná objektívna a subjektívna súvislosť.[5] Problém, v prípade trestného činu krádeže, môže nastať, pokiaľ čiastkový útok sám o sebe nenapĺňa znaky skutkovej podstaty krádeže, ale v rámci plynutia času ju naplniť môže vo svojom súhrne. Predstavme si situáciu, že páchateľ chce vykradnúť 3 chaty. V jeden deň uvidí, že pred prvou chatou je kosačka v hodnote 150 eur. Druhý deň si všimne, že pri druhej chate je odstavený fúrik v hodnote 70 eur. Posledný deň (tretí), ukradne hliníkový, skladací rebrík z tretej chaty v hodnote 100 eur. V aplikačnej praxi môže nastať problém, ako uvedený prípad kvalifikovať, pretože na to, aby sme mohli posudzovať trestný čin ako pokračovací trestný čin je požiadavka, aby každý čiastkový útok napĺňal znaky trestnosti a znaky skutkovej podstaty toho istého trestného činu. V prípade, že páchateľ nespôsobí škodu malú, nemôžeme hovoriť o trestnosti a ani o spáchaní trestného činu. Takéto konanie má charakter priestupku a malo by byť riešené v priestupkovom konaní. V zmysle stanoviska Najvyššieho súdu je však potrebné uvedenú situáciu právne kvalifikovať tak, že spočítame škody, ktoré páchateľ svojím konaním spôsobil za všetky tri dni a skutok kvalifikujeme ako pokračovací trestný čin krádeže podľa § 212 ods.1 písm. a) TZ.

S uvedeným stanoviskom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky si dovolíme polemizovať. Zákonodarca a teória trestného práva jasne definovala podmienky pre pokračovací trestný čin a jednou z podmienok je skutočnosť, že páchateľ svojim konaním napĺňa znaky toho istého trestného činu a trestnosť jednotlivých útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin. Nami uvedený prípad však nepredstavuje čiastkové útoky, ktoré by sami o sebe napĺňali znaky rovnakého trestného činu a o trestnosti jednotlivých útokov tiež nemožno hovoriť. Preto zastávame názor, že z hľadiska teórie by bol správny postup odstíhať páchateľa v prvom rade za prvý skutok v rámci priestupkového konania a následne jeho konanie pri ďalších čiastkových útokoch, jeho konanie právne kvalifikovať ako trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) TZ.

Fenomenológia majetkovej kriminality a trestná politika (1989 – 2018)

V rámci tejto časti by sme radi upozornili na rozdielny prístup Generálnej prokuratúry a Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Generálna prokuratúra zoraďuje svoje štatistické údaje na základe jednotlivých hláv v osobitnej časti Trestného zákona, a tým majetkovú kriminalitu považuje za synonymum názvu IV. hlavy TZ – Trestné činy proti majetku. Pre názornosť uvádzame štatistické údaje o počte spáchaných trestných činov od roku 1989 do roku 2018. Polícia Slovenskej republiky majetkovú kriminalitu rozdeľuje do 3 základných skupín: krádeže vlámaním, krádeže ostatné aostatné majetkové trestné činy. Zhľadiska fenomenológie sme čerpali predovšetkým zo štatistík Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

Rok

1989

1990

1991

1992

1993

1994

1995

1996

1997

1998

1999

Počet zistených trestných činov

16769

44802

64293

80098

115049

108341

81369

67772

62411

63130

60275

Rok

2000

2001

2002

2003

2004

2005

2006

2007

2008

2009

2010

Počet zistených trestných činov

52923

54022

57543

61034

77098

65306

63077

60045

54755

52399

47408

Rok

2011

2012

2013

2014

2015

2016

2017

2018

Počet zistených trestných činov

43176

39944

38750

34301

29094

27440

25154

21717

Tabuľka č. 1: Štatistické údaje o majetkovej kriminalite za roky 1989 – 2018.[6]

Majetková kriminalita sa podľa štatistických údajov už niekoľko rokov drží na poprednom mieste v počte spáchaných trestných činov. Od roku 1989 zaznamenala prudký nárast a za 4 roky sa dostala na svoje rekordné maximum v roku 1993 (115 049 spáchaných trestných činov). Od roku 1994 možno pozorovať v štatistických ukazovateľoch postupný pokles majetkovej trestnej činnosti, ktorý čiastočne súvisí aj scelkovým znižovaním kriminality, ale predovšetkým s novelou č. 248/1994 Z. z., ktorou sa mení Trestný zákon a zákon o priestupkoch, a ktorá zmenila výšku škody nepatrnej (predstavovala 2 - násobok najnižšej mesačnej mzdy). [7] Táto legislatívna úprava sa ihneď prejavila v štatistických ukazovateľoch. Nasledujúci rok klesla majetková kriminalita o 5,8 % na 108 341 trestných činov a o 2 roky až o 29, 3 % z pôvodnej úrovne z roku 1993 (115 049). V roku 2004 sme boli svedkami druhej vlny nárastu majetkovej kriminality.

De lege ferenda navrhujeme predovšetkým zvýšiť súčasnú výšku škody malej. A to najmä z toho dôvodu, že výška škody malej, podľa § 125 ods. 1 TZ, bola stanovená ešte v roku 2005. V súčasnosti už takáto výška škody nie je adekvátna. Spoločnosť a ceny sa za 13 rokov výrazne zmenili. Takéto opatrenie by iste prispelo k zníženiu „drobnej“ kriminality majetkovej povahy.

Trestné činy vzťahujúce sa na veriteľov

Trestné činy proti veriteľom sú vysoko aktuálnou témou, ktorá je v súčasnosti v centre pozornosti nielen aplikačnej praxe, ale aj v akademickej sfére. Zároveň ide o veľmi náročnú problematiku. Na úspešné odstíhanie páchateľov je nevyhnutné, aby OČTK a súd disponovali poznatkami nielen z oblasti trestného práva, ale aj z občianskeho, obchodného práva a tiež aby dokonale ovládali zákon č. 7/2005 Z. z. o ...