INŠTITÚT DODATOČNEJ LIKVIDÁCIE V KONTEXTE ROZHODNUTÍ ÚSTAVNÉHO SÚDU SLOVENSKEJ REPUBLIKY

ÚVOD

V predkladanom príspevku sa zaoberáme problematikou skúmania inštitútu dodatočnej
likvidácie z pohľadu teoreticko-metodologických problémov, ktoré sa vynárajú v kontexte judikatúry
Ústavného súdu Slovenskej republiky na poli aktuálneho výskumu v právnych vedách. Konkrétne sa
venujeme problematickej konceptualizácii obnovenia právnej subjektivity právnickej osoby v
dodatočnej likvidácii. Odbornú reflexiu naznačeného problému nachádzame partikulárne v súčasnej
doktríne, no nemožno ju považovať za jednotnú. Je sporné, či sa už raz zaniknutá spoločnosť
„oživuje“ alebo nie. Ešte donedávna prevládala odborná mienka v doktríne i v súdnej praxi, že sa
subjektivita už raz zaniknutej obchodnej spoločnosti neobnovuje. Ústavný súd Slovenskej republiky
však v tejto veci zaujal iné stanovisko a z uvedeného dôvodu nemožno uvažovať o ustálení riešenia
problému. 

1 TEORETICKO-METODOLOGICKÉ INŠTRUMENTÁRIUM POJMU DODATOČNÁ LIKVIDÁCIA

Za predpokladu, že nedôjde k zániku obchodnej spoločnosti s právnym nástupcom, i.e. k prechodu práv a povinností v dôsledku splynutia alebo zlúčenia a pod., sa pred výmazom spoločnosti z obchodného registra vyžaduje likvidácia obchodnej spoločnosti. Likvidácia je právny inštitút vyhradený právnickým osobám ako spôsob majetkového vyporiadania pri zániku právnickej osoby bez univerzálneho právneho nástupcu.1 Ako sme už uviedli, všeobecná právna úprava zániku právnických osôb je upravená v Občianskom zákonníku. Z ust. § 20a ods. 2 a 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov vyplýva, že právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak a pred zánikom právnickej osoby sa vyžaduje jej likvidácia, pokiaľ celé jej imanie nenadobúda právny nástupca alebo osobitný zákon neustanovuje inak.2 Výmazom z obchodného registra dochádza k zániku spoločnosti, v dôsledku čoho spoločnosť naďalej ako subjekt práva neexistuje. Výmaz obchodnej spoločnosti má konštitutívny účinok s dôsledkom straty právnej subjektivity vymazanej spoločnosti. Napriek tomu môžu nastať situácia, keď sa ukáže, že likvidácia nebola uskutočnená do konca a jej účel tak nebol naplnený, prípadne, ako uvádza Josková, že hoci sa likvidácia mala uskutočniť, k jej uskutočneniu nedošlo.3 Dodatočná likvidácia obchodnej spoločnosti predstavuje inštitút, ktorý bol do slovenského právneho poriadku inkorporovaný novelou zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „Obchodný zákonník“), konkrétne zákonom č. 500/2001 Z. z., a to s účinnosťou od 1. 1. 2002 v znení: „Ak bola spoločnosť vymazaná z obchodného registra a ak sa zistí ďalší majetok spoločnosti, rozhodne súd na návrh štátneho orgánu, bývalého štatutárneho orgánu, jeho člena alebo spoločníka, veriteľa, dlžníka alebo z vlastného podnetu o dodatočnej likvidácii majetku bývalej spoločnosti a vymenuje likvidátora. Na vymenovanie likvidátora sa nepoužijú ustanovenia § 71 ods. 1. Obchodného zákonníka. Po právoplatnosti rozhodnutia súd zapíše likvidátora do obchodného registra. Na dodatočnú likvidáciu sa primerane použijú ustanovenia o likvidácii.“.4 Neskôr novelou Obchodného zákonníka č. 432/2004 Z. z., a to s účinnosťou od 1. 10. 2004 sa v ust. § 75a sa na konci pripojila nová veta: „Pohľadávky voči spoločnosti, ktoré nebolo možné uplatniť pre výmaz spoločnosti zrušenej bez právneho nástupcu z obchodného registra, sa rozhodnutím súdu o dodatočnej likvidácii obnovujú a možno ich uplatniť v rozsahu, v akom neboli uspokojené.“ Ide teda o vyporiadanie majetku subjektu po jeho zániku, ktorý bol objavený dodatočne, pričom subjektom povinným uspokojiť pohľadávky veriteľov z tohto majetku je súdom vymenovaný likvidátor.5 „Zmyslom dodatočnej likvidácie je in genere zabezpečiť usporiadanie majetku aj zaniknutej obchodnej spoločnosti. Dodatočná likvidácia sa teda týka novoobjaveného majetku spoločnosti, o ktorom sa v čase výmazu spoločnosti z obchodného registra nevedelo.“6 Podľa Maceka jej zmyslom má byť naplnenie účelu likvidácie v prípade opomenutia časti majetku zrušenej spoločnosti v likvidácii alebo dodatočného objavenia majetku zaniknutej spoločnosti. V tejto súvislosti zastávam názor, že ďalší majetok obchodnej spoločnosti v kontexte ust. § 75a Obchodného zákonníka musí mať naviac takú hodnotu, aby nariadenie dodatočnej likvidácie bolo účelné i.e. jeho hodnota musí byť vyššia než samotné náklady dodatočnej likvidácie, a aby v jej procese došlo aspoň k čiastočnému uspokojeniu doposiaľ neuspokojených veriteľov, prípadne reziduálnych veriteľov spoločnosti v podobe spoločníkov samotných. Ako však doktrína (t. j. Ďurica, Husár, Kubinec, Macek, Patakyová) zhodne uvádza, zákonodarca nezamýšľal spojiť s nariadením likvidácie právny účinok spočívajúci v obnovení právnej subjektivity už neexistujúcej spoločnosti. Za nesporné možno považovať aj to, že do obchodného registra sa nanovo nezapisuje obchodná spoločnosť, pretože nejde o „druhozápis“ obchodnej spoločnosti do obchodného registra, ale zapisuje sa len dodatočná likvidácia a likvidátor. 

Z pohľadu likvidátora pri dodatočnej likvidácii nie je možné aplikovať ustanovenie § 71 ods. 1 Obchodného zákonníka, čo znamená, že likvidátorom by nemal byť bývalý člen štatutárneho orgánu spoločnosti. V praxi preto súd vymenováva za likvidátora osobu zapísanú v zozname správcov. Rovnako ako v prípade likvidácie, aj pri dodatočnej likvidácii môže funkciu likvidátora vykonávať tak fyzická osoba, ako aj právnická osoba. Úkony likvidátora však môžu smerovať iba k naplneniu účelu dodatočnej likvidácie. Pri dodatočnej likvidácii nevzniká likvidátorovi povinnosť vyhotoviť účtovnú závierku tak ako pri likvidácii. Je však žiaduce, aby likvidátor vyhotovil po skončení dodatočnej likvidácie konečnú správu o priebehu dodatočnej likvidácie a návrh na rozdelenie likvidačného zostatku. Čo sa týka schválenia týchto dokumentov, analogicky by sa malo uplatniť ustanovenie § 75 ods. 2 Obchodného zákonníka a tieto dokumenty by mal likvidátor predložiť spolu s vyúčtovaním svojej odmeny súdu.7 V uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sa opisuje likvidátor ako pasívne legitimovaný subjekt plniaci povinnosti a uplatňujúci práva z úradnej povinnosti.8 

2 OCHRANA VERITEĽA V KONTEXTE DODATOČNEJ LIKVIDÁCIE

V zmysle § 75a Obchodného zákonníka, ak bola spoločnosť vymazaná z obchodného registra a ak sa zistí ďalší majetok spoločnosti, rozhodne súd na návrh štátneho orgánu, bývalého štatutárneho orgánu, jeho člena alebo spoločníka, veriteľa, dlžníka alebo z vlastného podnetu o dodatočnej likvidácii majetku bývalej spoločnosti a vymenuje likvidátora. Na dodatočnú likvidáciu sa použijú primerané ustanovenia o likvidácii. Ako z uvedeného ustanovenia vyplýva, dodatočná likvidácia sa teda môže začať na návrh štátneho orgánu, bývalého štatutárneho orgánu, jeho člena alebo spoločníka, veriteľa či dlžníka. Každý z týchto subjektov musí preukázať existenciu majetku zaniknutej spoločnosti a s výnimkou štátneho orgánu aj aktívnu legitimáciu. Dodatočná likvidávia je upravená v ust. § 75a Obchodného zákonníka. Kubinec v tejto súvislosti zdôrazňuje, že „…dodatočná likvidácia prichádza do úvahy vždy vtedy, keď sa dodatočne zistí ďalší majetok zaniknutej spoločnosti…“, pričom je „… irelevantné, z akého dôvodu k zrušeniu a následnému výmazu spoločnosti z obchodného registra došlo“.9 Táto právna úprava obsahuje legislatívny nedostatok, keďže spoločnosť už do obchodného registra zapísaná nie je a správne by mala byť príslušnosť určená registrovému súdu, v ktorého obvode zaniknutá spoločnosť bola zapísaná do obchodného registra pred svojím výmazom.10 Dodatočná likvidácia sa týka iba spoločností, ktoré už boli vymazané z obchodného registra, teda zanikli ako subjekt práva. Kubinec upozorňuje, že podľa § 304 písm. a) a § 305 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok je kauzálne i miestne príslušný registrový súd, v ktorého obvode je právnická osoba zapísaná, čo možno hneď na úvod považovať za nedôslednosť zákonodarcu, pretože spoločnosť v dodatočnej likvidácii už do obchodného registra zapísaná nie je a správne by mala byť príslušnosť určená registrovému súdu, v ktorého obvode zaniknutá spoločnosť bola zapísaná do obchodného registra pred svojím výmazom.11 Na vymenovanie likvidátora sa nepoužijú ustanovenia § 71 ods. 1 Obchodného zákonníka. Po právoplatnosti rozhodnutia súd zapíše likvidátora do obchodného registra. Na dodatočnú likvidáciu sa primerane použijú ustanovenia o likvidácii. Pohľadávky voči spoločnosti, ktoré nebolo možné uplatniť pre výmaz spoločnosti zrušenej bez právneho nástupcu z obchodného registra, sa rozhodnutím súdu o dodatočnej likvidácii obnovujú a možno ich uplatniť v rozsahu, v akom neboli uspokojené. Na dodatočnú likvidáciu sa primerane použijú ustanovenia o likvidácii. „Podľa dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu ...