ZÁSADA PREZUMPCIE NEVINY A UPLATNENIE PRAVIDLA IN DUBIO PRO REO V ROZHODOVANÍ SÚDU
| Dátum vydania článku | 19.12.2022 |
| Autor: | JUDr. Peter Čopko PhD. |
| Zdroj: | UPJŠ Košice |
Abstrakt
Abstrakt EN:
The principle of the presumption of innocence and related rules, which result from this principle, including the in dubio pro reo principle, is standardly consider as the one of the basic principles of criminal proceedings in the Slovak republic. It is also considered as the one of the basic pillars of the regulation of criminal proceedings in all states, which respect human rights and fundamental freedoms. The aim of this paper is to approach one of the basic rules which result from this principle - the rule in dubio pro reo, in terms of its application in court decisions and at the same time in the context of the application of some other basic principles of criminal procedure in court trial in Slovak republic.Úvod
Základné zásady trestného konania, ktorých integrálnou súčasťou je aj zásada prezumpcie neviny, sú základom trestného konania v Slovenskej republike, na ktorom je vybudovaná organizácia trestného konania a úprava činnosti jeho orgánov. Tvoria pritom harmonickú a ucelenú, vzájomne skĺbenú sústavu a napomáhajú tak k napĺňaniu účelu trestného konania, ako je tento vyjadrený v §1 zák. č.301/2005 Z.z. Trestný poriadok, vznení neskorších predpisov (ďalej len ako „Trestný poriadok“) [1]. Jej aktuálne vyjadrenie v § 2 ods. 4 Trestného poriadku je nasledovné: „Každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.“ Zásada prezumpcie neviny, na rozdiel od niektorých novších zásad (napr. zásada kontradiktórnosti, bola medzi základné zásady zaradená až účinnosťou Trestného poriadku od 1.1.2006 alebo zásada ochrany práv poškodeného až účinnosťou zák. č. 274/2017 Z.z. o ochrane obetí trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý novelizoval Trestný poriadok –konkrétne rozšíril §2 Základné zásady trestného konania, o nový ods. ods. 21, s účinnosťou od 1.januára 2018), tvorí súčasť základných zásad trestného konania, uplatňovaných na území Slovenskej republiky kontinuálne, vrátane zák. č.141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok). Jej význam je možné vnímať aj prostredníctvom jej zaradenia medzi základné práva a slobody v Ústave Slovenskej republiky (Druhá hlava, Siedmy oddiel, čl.52 ods.2), ako aj v medzinárodných dokumentoch, upravujúcich ľudské práva a základné slobody, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako napr. Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (čl.6 ods. 2). V prvej časti nášho príspevku sa preto snažíme priblížiť vymedzenie obsahu avýznamu prezumpcie neviny nielen ako základnej zásady trestného konania, ale aj ako jedného zústavných práv, resp. princípov, práv garantovaného medzinárodnými dokumentmi. Obsah druhej časti príspevku je venovaný jednému z pravidiel, ktoré vyplývajú z tejto zásady, konkrétne pravidlu in dubio pro reo, a to z hľadiska jeho uplatňovania v procese dokazovania, resp. v rozhodovacej činnosti súdov.
1. Vymedzenie zásady prezumpcie neviny a jej vzťah k niektorým iným základným zásadám trestného konania
Zásada prezumpcie neviny je štandardne zaraďovaná medzi základné zásady trestného konania, v rámci ich vnútorného členenia najčastejšie medzi zásady dokazovania [2], v prípade Oleja, medzi všeobecné zásady. [3]
Ako už bolo vyššie uvedené formálne vyjadrenie zásady prezumpcie neviny je okrem § 2 ods. 4 Trestného poriadku zakotvené aj priamo v Ústave Slovenskej republiky, zák.č. 460/1992 Zb., konkrétne v jej Siedmom oddiely: Právo na súdnu a inú právnu ochranu v čl. 50 ods. 2 „Každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu“, rovnako tak v Listine základných práv a slobôd, v čl. 40 ods. 2 „Každý, proti komu sa vedie trestné konanie, sa pokladá za nevinného, kým sa právoplatným odsudzujúcim rozsudkom súdu nevysloví jeho vina“, a to spolu s úpravou ďalších práv osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie.[4] Rovnako tak je prezumpcia neviny súčasťou práv, tvoriacich v súhrne právo na spravodlivé súdne konanie, zakotvená aj v čl.6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd:“Každý, kto je obvinený z trestného činu, sa považuje za nevinného, dokiaľ jeho vina nebola preukázaná zákonným spôsobom.“ Z procesných práv, ktoré zaručuje Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, za najpodstatnejšie možno označiť právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods.1.“ [5] Princíp prezumpcie neviny obsahuje okrem už uvedeného, aj Všeobecná deklarácia ľudských práv (čl. 11 ods. 11), rovnako tak Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (čl. 14 ods. 2). Princíp prezumpcie neviny je spolu s právom na obhajobu, ako aj právom na účinný prostriedok nápravy ana spravodlivý proces tiež integrovaný v HLAVE VI. Charty základných práv Európskej únie, nazvanej Spravodlivosť, konkrétne v čl. 48, nazvanom Prezumpcia neviny a právo na obhajobu a tiež v čl. 47, nazvanom Právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces, a to nasledovne:
„ čl. 48. Prezumpcia neviny a právo na obhajobu
1. Každý, kto je obvinený, sa považuje za nevinného, kým jeho vina nebola preukázaná zákonným spôsobom.
2. Každý, kto je obvinený, má zaručené právo na obhajobu.
čl. 47. Právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces
Každý, koho práva a slobody zaručené právom Európskej únie sú porušené, má za podmienok ustanovených v tomto článku právo na účinný prostriedok nápravy pred súdom. Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Každý musí mať možnosť poradiť sa, obhajovať sa a nechať sa zastupovať. Právna pomoc sa poskytuje osobám, ktoré nemajú dostatočné prostriedky v prípade, ak je táto pomoc potrebná na zabezpečenie efektívneho prístupu k spravodlivosti.“ [6]
Skutočnosť, že prezumpcii neviny je venovaná aj aktuálne pozornosť orgánov Európskej únie, potvrdzuje aj prijatia Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2016/343/EÚ z 9. marca 2016 o posilnení určitých aspektov prezumpcie neviny a práva byť prítomný na konaní pred súdom v trestnom konaní (ďalej aj ako „Smernica“). Formálne bola transpozícia citovanej smernice do právneho poriadku Slovenskej republiky realizovaná prijatím zák. č.236/2017 Z.z. zo 6. septembra 2017 o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov – a to konkrétne novelizáciou zák. č. 301/2005 Z.z. Trestného poriadku.
Z vyššie uvedeného je možné urobiť záver, že prezumpciu neviny je možné vnímať nielen ako základnú zásadu trestného konania, ale aj ako ústavnú zásadu, tiež ako princíp, či významné právo, zakotvené vmedzinárodných dokumentoch o ľudských právach a základných slobodách.
Prezumpcia neviny je úzko spájaná aj s niektorými ďalšími základnými zásadami a právami, uplatňovanými v trestnom konaní, a to osobitne so zásadou práva na obhajobu aprávom na spravodlivý proces. Význam práva na spravodlivý proces vo vzťahu k ďalším právam je pritom možné vnímať aj cez vymedzenie, ako ho uviedol Svák: „Právo na spravodlivý súdny proces je jedným z kľúčových práv, bez ktorého by sa vlastne uplatňovanie všetkých iných práv stalo utópiou. Súdne precedensy vydávané súdom na základe článku 6 Európskeho dohovoru nemajú len hodnotu vo vzťahu k uplatneniu ľudských práv cestou súdu v Štrasburgu, ale sú súčasťou slovenských súdno-procesných predpisov, a to tak Trestného poriadku, ako aj Občianskeho súdneho poriadku.“ [7]
Ako tiež vyplynulo z vyššie uvedeného, jednotlivé formulácie, ktorými je vyjadrený princíp, resp. zásada prezumpcie neviny v zákonoch a medzinárodných dokumentoch, sú síce čiastočné odlišné, nie však v rozhodujúcej miere. Podľa Repíka: „tieto rozdielne formulácie nevyjadrujú podstatný rozdiel vobsahu s jedinou výhradou. Koniec platnosti prezumpcie neviny je vo vnútroštátnom práve vyjadrený konkrétne, keď sa za medzník považuje právoplatný odsudzujúci rozsudok. Všeobecná formulácia dohovoru musí rátať aj s právnymi poriadkami, v ktorých konanie týkajúce sa viny nekončí odsudzujúcim rozsudkom, ale uznaním viny (guilty plea v systéme common law) . Ako príklad uvádza napr. ústavu Malty.“[8]
Úzky vzťah prezumpcie neviny so zásadou práva na obhajobu, v konečnom dôsledku aj s právom na spravodlivé konanie, vyjadril pomerne výstižne v minulosti napr. aj Savickij: „Právo na obhajobu sa môže uskutočniť len v tom prípade, keď je trestné konanie preniknuté myšlienkou prezumpcie neviny a opiera sa o túto myšlienku a riadi sa ňou. Na druhej strane sa prezumpcia neviny uplatňuje len vtedy, keď sa obvinený stáva subjektom trestného konania, má určité vymedzené práva a môže ich používať na svoju obhajobu.
Prezumpcia neviny je predovšetkým procesným základom všeobecného práva na obhajobu a tiež všetkých, toto právo tvoriacich, detailnejších práv. Prezumpcia neviny je ďalej zovšeobecnené koncentrované vyjadrenie všetkých procesných záruk, ktoré obvinenému zo zákona patria na ochranu jeho práv. Konečne je prezumpcia neviny určitým východiskom pre vykonávanie dôkazov, s ktorých pomocou sa rozhoduje o hlavnej otázke trestného konania, a to o vine obžalovaného a miere jeho zodpovednosti. Obvinený môže byť uznaný za vinného len vtedy, keď prezumpcia neviny bola sudcom vyvrátená nespornými hodnovernými dôkazmi, pričom bolo nekompromisne dodržané právo na obhajobu apoužité všetky poľahčujúce okolnosti.“ [9] V súvislosti s citovaným názorom je však potrebné uviesť, že postavenia a úloha súdu v trestnom konaní sa prijatím rekodifikácie zák.č. 301/2005 Z.z. Trestného poriadku významne zmenila, keď súd nielen prestal byť vnímaný ako jeden z orgánov činných v trestnom konaní, ale spolu so zavedením zásady kontradiktórnosti sa významným spôsobom posilnila zodpovednosť procesných strán vo vzťahu k výsledku trestného konania (pre uznanie viny obžalovaného predpokladá sa unesenie dôkazného bremena prokurátorom), a naopak oslabila sa úloha súdu z hľadiska realizácie zásady zisťovania skutkového stavu bez dôvodných pochybností, ešte výraznejšie potom zásady vyhľadávacej.
Podľa Repíka: „Prezumpcia neviny je jedným zo základných kameňov moderného trestného procesu a vplyv tohto princípu sa pociťuje v celom jeho priebehu. Je to viacrozmerný pojem a vyvodzuje sa z neho niekoľko významov či dôsledkov pre postavenie obvineného a pre chod procesu.“ [10] Obdobne aj Jelínek, aj keď vo vzťahu k právnej úprave trestného konania realizovaného v Českej republike, zdôraznil: „Prezumpcia neviny je jedným z prvkov práva na spravodlivý proces a hlavným princípom moderných demokratických trestných konaní“. [11] Spoluautori vysokoškolskej učebnice pod vedením Husára, intenzívny vzťah zásady prezumpcie neviny kniektorým iným základným zásadám trestného konania v minulosti vymedzili nasledovne: „Zásada prezumpcie neviny veľmi úzko súvisí jednak so zásadou náležitého zistenia skutkového stavu a jednak so zásadou zabezpečenia práva obvineného (obžalovaného) na obhajobu.“ [12] „Z kombinácie týchto troch zásad platí pre trestné konanie niekoľko významných pravidiel:1. nedokázaná vina má ten istý význam ako dokázaná nevina, 2. pravidlo in dubio pro reo (v pochybnosti v prospech veci., t.z. v prospech obvineného), 3. pre aplikačnú prax je významné pravidlo, že obvinený (obžalovaný) nie je povinný dokazovať svoju nevinu.“ [13]
V iudikovanej praxi, rovnako tak aj v prípade niektorých predstaviteľov akademickej obce, je v súvislosti s uplatnením prezumpcie neviny pri dokazovaní štandardne uvádzané, že zo zásady prezumpcie neviny pri dokazovaní vyplývajú tieto pravidlá:
- in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obvineného),
- obvinenému musí byť vina preukázaná., obvinený nie je povinný dokazovať žiadnu skutočnosť, a to ani skutočnosť svedčiacu v jej prospech. [14]
Práve problematike súvisiacej s uplatňovaním pravidla in dubio pro reo v procese dokazovania, resp. v rozhodovaní súdu, rozhodli sme sa venovať pozornosť v ďalšej časti nášho príspevku.
2. Niektoré poznatky z uplatňovania pravidla in dubio pro reo v rozhodovacej činnosti súdov
Ako už bolo vyššie uvedené (v I. časti príspevku), pravidlo in dubio reo (v pochybnostiach v prospech obvineného) je spájané s procesom dokazovania, konkrétne s fázou hodnotenia dôkazov súdom v súdnej časti trestného konania, a to predovšetkým v štádiu hlavného pojednávania, ale napr. aj v odvolacom konaní. Jeho aplikácia je najčastejšie prezentovaná nasledovne: „ak zostanú dôvodné pochybnosti oskutkovej otázke, ktoré nemožno odstrániť vykonaním ďalších dostupných dôkazov, treba rozhodnúť v prospech obvineného, čomu zodpovedajú dôvody oslobodenia spod obžaloby, najmä dôvody uvedené v §285 písm. a) a c)., uvedené pravidlo sa týka len skutkových zistení, keďže vo vzťahu k právnym otázkam platí pravidlo iura novit curia (súd pozná právo).“ [15]
V aplikačnej praxi sú súdy druhého stupňa pomerne často konfrontované s argumentáciou obhajoby, obsiahnutou v podaných odvolaniach, spočívajúcej v tom, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil dôkazy, resp. nerešpektoval dôsledne, prípadne nerešpektoval vôbec, pri hodnotení dôkazov pravidlo in dubio reo a preto navrhujú zrušenie takýchto rozsudkov. Prirodzene vyskytujú sa aj prípady, kde naopak prokurátor vodvolaní proti oslobodzujúcemu rozsudku, namieta nedôvodné uplatnenie pravidla in dubio pro reo súdom prvého stupňa a preto navrhuje zrušenie takého rozsudku a vrátenie veci súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Z uvedeného je potom možné urobiť záver, že sú to predovšetkým odvolacie súdy, resp. súdy druhého stupňa, ktoré sa s aplikáciou pravidla in dubio pro reo (v uvedenom kontexte aj s namietaním nerešpektovania, či porušenia zásady prezumpcie neviny) v aplikačnej praxi najčastejšie musia zaoberať. Potvrdením skutočnosti, že nerešpektovanie pravidla in dubio pro reo, a tým aj porušenie zásady prezumpcie neviny, môže v individuálnych prípadoch viesť aj k porušeniu iných základných zásad trestného konania a v konečnom dôsledku aj k porušeniu práva na spravodlivý proces sú aj viaceré relevantné rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky, ale napr. aj Ústavného súdu Českej republiky, či Európskeho súdu pre
Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.