TRESTNOPROCESNÉ INŠTITÚTY SLÚŽIACE NA ZABEZPEČENIE INFORMÁCIÍ DÔLEŽITÝCH PRE TRESTNÉ KONANIE V KONTEXTE ZÁKLADNÝCH ZÁSAD TRESNTÉHO KONANIA

a) Informácie sú nadobúdané prostredníctvom špecifickej techniky konštrukčne zhotovenej pre tento účel.

b) Aplikácia v trestnom procese (proces schvaľovania, kontrolný mechanizmus, praktická realizácia) podlieha osobitnému režimu normatívne ukotveného v zákone.

c) ITP sa realizujú v zásade utajovaným spôsobom (predstavujú utajovanú prílohu spisu).

d) Spracúvanie získaných informácii, ich evidencia, dokumentácia, ukladanie a vyraďovanie podlieha úprave zákonom.[1]

Uvedené inštitúty sú podrobne upravené v § 113 až 118 TP najmä pokiaľ ide o vymedzenie podmienok a taxatívneho enumerátu trestných činov (ďalej len „TČ“) pri, ktorých ich možno použiť vrátane procesu ich schvaľovania ako aj dĺžky trvania a kontroly.

V článku bude venovaná pozornosť informačno-technických prostriedkom slúžiacim na zabezpečenie informácií dôležitým pre TK v kontexte základných zásad trestného procesu. Následne považujem za nevyhnutné vo všeobecnosti vymedziť samotný pojem informačno-technický prostriedok .

Trestný poriadok tento pojem legálne a pozitívne definuje v § 10 ods. 20 TP „Informačno-technickými prostriedkami sa na účely tohto zákona rozumejú elektrotechnické, rádiotechnické, fototechnické, optické, mechanické, chemické a iné technické prostriedky a zariadenia alebo ich súbory použité utajovaným spôsobom pri odpočúvaní a zázname prevádzky v elektronických komunikačných sieťach (ďalej len „odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky“), obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov alebo pri vyhľadávaní, otváraní a skúmaní zásielok, ak sa ich použitím zasahuje do základných ľudských práv a slobôd.“ Čím ich diferencuje od tzv. prostriedkov operatívno pátracej činnosti (ďalej len „POPČ“) upravených v § 10 ods. 21 TP pričom TP ich legálne bližšie nedefinuje, avšak len taxatívne enumeruje pozitívnym spôsobom. Základným poslaním POPČ a ITP je, že slúžia na preverenie podnetov v súvislosti so začatím trestného stíhania (§ 199 TP) ako aj na vyhľadanie prameňa dôkazu, už v prebiehajúcom trestnom konaní z, ktorého OČTK prostredníctvom dôkazných prostriedkov môžu eventuálne získať dôkaz.[2]

Inštitúty prostredníctvom, ktorých sa zabezpečujú informácie dôležité pre trestné konanie (ďalej len „TK“) predstavujú opatrenie procesného donútenia prostredníctvom, ktorých si OČTK resp. súdy zabezpečujú faktickú prítomnosť informácií pre účely trestného konania. Pri realizácií uvedených inštitútov dochádza k podstatnému zásahu do základných ľudských práv a slobôd (ďalej len „ZĽPaS“), ktoré garantuje jednak Ústava SR ako aj celý rad medzinárodných dokumentov, ktoré Slovenská republika ratifikovala. Informačno-technické prostriedky sa využívajú po určitý čas, a pritom nejde o jednorazovú záležitosť (ako napr. domová prehliadka) a z toho dôvodu je zásah do ZĽPaS pre dotknutú osobu citeľnejší. I keď ITP predstavujú efektívny nástroj boja proti závažnej trestnej činnosti, získavanie informácií použitím ITP je spojené, a aj vždy bude spojené, so zásahom do ZĽPaS dotknutých osôb, a to najmä do práva na súkromie a rodinný život, obydlia ako aj korešpondencie bez ich súhlasu . Ilustrované práva garantuje jednak čl. 8 Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), čl. 17 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach ako aj čl. 16 ods.1, čl. 19 ods. 2,3, čl. 21 ods. 3, čl. 22 Ústavy SR.[3]