DODRŽIAVANIE ÚSTAVNÝCH PRINCÍPOV PRI PLNENÍ ÚLOH PRÍSLUŠNÍKOM ZBORU VÄZENSKEJ A JUSTIČNEJ STRÁŽE

Autor: JUDr., Ingrida Papáčová
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum

Abstrakt

Zbor väzenskej a justičnej stráže tvorí ozbrojený zbor, ktorý plní svoje úlohy na úseku výkonu väzby, výkonu trestu odňatia slobody, pri ochrane a strážení objektov Zboru a pri ochrane a bezpečnosti súdnych objektov. Pri plnení služobného pomeru sa preto musí dbať na dodržiavanie ústavných princípov a v prípade, že dochádza k ich porušovaniu, musia voči takémuto porušeniu patrične zakročiť príslušné orgány. V príspevku sa autorka bude venovať jednotlivým ústavným princípom, ich reálnemu uplatňovaniu v praxi a v prípade ich nedodržiavania aj vyvodeniu zodpovednosti voči zodpovednému príslušníkovi Zboru väzenskej a justičnej stráže.

1 ÚVOD

Zbor väzenskej a justičnej stráže tvorí samostatne fungujúcu jednotku, ktorá zabezpečuje nielen ochranu súdnych objektov a dohľad nad osobami vo výkone väzby a osobami vo výkone trestu odňatia slobody, ale aj jednotlivé úlohy v zmysle zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších právnych predpisov (ďalej ako „ Zákon o ZVJS“).

V § 4 ods.1 Zákona o ZVJS sa uvádza:
„Zbor v rámci svojej pôsobnosti
a) zabezpečuje výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody,
b) zabezpečuje ochranu objektov zboru a objektov detenčného ústavu,
c) zabezpečuje stráženie obvinených vo výkone väzby a odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody a dozor a dohľad nad obvinenými a odsúdenými,
d) zabezpečuje bezprostredné prenasledovanie obvinených na úteku z výkonu väzby, odsúdených na úteku z výkonu trestu odňatia slobody alebo odsúdených, ktorí sa nedovolene vzdialili z otvoreného oddelenia ústavu alebo nestráženého pracoviska mimo ústavu, alebo osôb umiestnených v detenčnom ústave, ak sú na úteku z detenčného ústavu (ďalej len „osoba na úteku“),
e) zabezpečuje penitenciárnu starostlivosť o odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody,
f) zabezpečuje činnosti zamerané na zamestnávanie obvinených a odsúdených,
g) zabezpečuje ochranu poriadku a bezpečnosti v objektoch súdu a objektoch prokuratúry a nerušený priebeh konania v nich,
h) zabezpečuje ochranu verejného poriadku v blízkosti objektov zboru, objektov detenčného ústavu, objektov súdu a objektov prokuratúry, ak je to nevyhnutné na dosiahnutie účelu výkonu väzby, účelu výkonu trestu odňatia slobody, účelu výkonu detencie a nerušeného priebehu konania v objektoch súdu a objektoch prokuratúry,
i) zabezpečuje v objekte súdu zadržanie obvineného a jeho dodanie do výkonu väzby a zadržanie odsúdeného a jeho dodanie do výkonu trestu odňatia slobody v súlade s osobitným predpisom,
j) vybavuje sťažnosti obvinených a odsúdených podľa tohto zákona a sťažnosti podané podľa osobitného predpisu,
k) zabezpečuje a vykonáva na území Slovenskej republiky eskorty obvinených vo výkone väzby a odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody a dodávanie osoby po výkone trestu odňatia slobody na výkon ochranného liečenia do zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, na výkon ochrannej výchovy do výchovného zariadenia alebo na výkon detencie do detenčného ústavu (ďalej len „dodávanie osoby“),
l) vykonáva program ochrany svedka počas výkonu väzby a výkonu trestu odňatia slobody podľa osobitného predpisu,
m) zabezpečuje zdravotnú starostlivosť pre príslušníkov zboru, zamestnancov zboru, obvinených vo výkone väzby, odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody a iné osoby,
n) pôsobí vo vymedzenom rozsahu podľa osobitného predpisu5) ako orgán činný v trestnom konaní,
o) odhaľuje trestné činy príslušníkov zboru a v objektoch zboru aj zamestnancov zboru, odhaľuje trestné činy obvinených vo výkone väzby a odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody a zisťuje ich páchateľov,
p) plní úlohy na úseku boja proti terorizmu a organizovanému zločinu,
q) spolupracuje pri plnení svojich úloh so štátnymi orgánmi, obcami, ozbrojenými silami, ozbrojenými zbormi, inými právnickými osobami a fyzickými osobami,
r) spolupracuje s väzenskými správami iných štátov,
s) vedie evidencie a štatistiky potrebné na plnenie úloh zboru,
t) plní úlohy orgánu štátnej správy a iné úlohy, ak tak ustanovuje tento zákon alebo osobitný
predpis.“[1]

Samozrejme, na uvedené kompetencie je nutné hľadieť ako na komplexný systém kompetencií príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, a nie ako na systém kompetencií každého jedného príslušníka. Každý príslušník preto disponuje len obmedzeným množstvom uvedených kompetencií v rozsahu odvíjajúceho sa od jeho postavenia v Zbore väzenskej a justičnej stráže.

Spoločným nosným prvkom pri každom jednom príslušníkovi zostáva fakt, že každý jeden napĺňaním svojich pracovných povinností zasahuje do práv, právom chránených záujmov a povinností osôb, voči ktorým smeruje výkon jeho činnosti, a tým priamo zasahuje do jeho práv garantovaných platným právnym poriadkom Slovenskej republiky, prioritne ústavným zákonom č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej ako „Ústava“). Takýmto postupom však dochádza k porušovaniu ústavných princípov. Z uvedeného sa teda črtá otázka: Je takéto porušovanie v súlade s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky, a ak áno, do akej miery je takéto obmedzovanie prípustné?

2 PRINCÍPY V SLOVENSKEJ REPUBLIKE

Ústavné princípy v právnom poriadku Slovenskej republiky našli svoje miesto. Jedná sa o základné princípy, prostredníctvom ktorých dochádza k ochrane jednotlivých práv obyvateľov na území Slovenskej republiky. Jedná sa teda o ucelený systém základných hodnôt a ideí, ktoré zákonodarca pokladá za dôležité a v systéme ako nepostrádateľné. Preto možno konštatovať, že na dosiahnutie takýchto cieľov je nutné aplikovanie princípov právneho štátu, ktorú sú zárukou ochrany práva.

„Princíp vlády práva, obmedzenie vlády a obmedzenej (limitovanej) väčšiny, ústavnosti a zákonnosti, ľudských práv, deľby moci a suverenity ľudu, nezávislosti súdnictva a niektoré ďalšie sú princípmi právneho štátu. Dôležité sú tiež ekonomické a politické podmienky života spoločnosti, prostredie demokracie a ekonomickej súťaže. Na zabezpečenie ľudských práv nestačí právo.“[2]

Na efektívne využitie princípov v každej demokratickej spoločnosti je však potrebný fungujúci právny systém a právne normy, ktoré zabezpečujú dodržiavanie práva (a to pod hrozbou, že nebude dochádza ich dodržiavaniu, dôjde k aplikácii sankcie voči zodpovednej osobe). 

Právny štát preto zabezpečuje ochranu jednotlivých práv subjektov pre nezákonným zásahom do nich, ako aj ochranu pred neoprávnenými postupmi orgánov prostredníctvom právnych záruk smerujúcich k ochrane práva.

„Existujú teda právne princípy , ktoré majú väčšiu váhu ako akýkoľvek legislatívny akt, takže zákon, ktorý im odporuje stráca platnosť. Tieto princípy sa nazývajú prirodzené právo alebo právo rozumu. Isteže, v jednotlivostiach ich sprevádzajú určité pochybnosti, no prácou storočí sa aj tak dospelo k istým konštantám, ktoré sa s takým širokým súhlasom zhrnuli do takzvaných deklarácii ľudských a občianskych práv, o ktorých môže mať pochybnosti už len dogmatický skeptik."[3]

2.1 Princíp vlády práva

Jedným zo základných ústavných princípov je jednoznačne princíp vlády práva. Tento princíp predstavuje jedno zo základných východísk právneho štátu, ktorým sa dosahuje vláda práva v štáte.

V prípade tohto princípu dochádza častokrát k jeho zamieňaniu s právom na spravodlivý súdny proces, avšak v prípade tohto princípu sa nejedná o inštitút procesného práva, a to aj napriek skutočnosti, že do neho čiastočne zasahuje.

V prípade tohto princípu možno konštatovať, že vláda práva predstavuje viazanosť subjektov právom, pričom v takomto systéme je nutná hierarchia právnych noriem. Zároveň sa kladie veľký dôraz na proces tvorby práva.

V prípade Zboru väzenskej a justičnej stráže sa princíp vlády práva prejavuje jednak samotným Zákonom o ZVJS, ktorým sa uvedený zbor zriaďuje, ako aj zákonom č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších právnych predpisov (ďalej ako „Zákon o štátnej službe“),ktorým sa určujú základné kompetencie, práva, povinnosti, služobná disciplína, či disciplinárne právomoci príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže.

Z uvedeného vyplýva, že Zbor väzenskej a justičnej stráže vznikol a funguje na základe zákona a v jeho medziach. Zároveň je nutné dodať, že existencia a fungovanie daného zboru je priamo podriadené nielen zákonom, ale aj interným predpisom zboru.

2.2 Princíp obmedzenej vlády

Princíp obmedzenej vlády je ďalším princípom právneho štátu. Možno konštatovať, že priamo nadväzuje na princíp vlády práva, pričom zároveň pôsobí ako determinujúci prvok v podobe jej obmedzenia. Takáto skutočnosť vzniká z dôvodu, že v právnom štáte musí dochádzať k akejsi regulácii vlády práva.

Regulácia, resp. obmedzená vláda sa dá dosiahnuť v dodatočnom rozsahu presným vymedzením právomocí orgánov verejnej správy. 

Uvedený princíp je preto logickým následkom uplatnenia princípu vlády práva a viazanosti orgánov verejnej správy platným právnym poriadkom.

Uvedený princíp priamo nadväzujem na princíp vlády práva. V prípade Zboru väzenskej a justičnej stráže sa uplatňuje tak, že dochádza k presnému vymedzeniu práv a povinností príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže (na základe služobného pomeru aj k vymedzeniu jednotlivých kompetencií pre každého príslušníka samostatne podľa jeho zaradenia v zbore).

2.3 Princíp ústavnosti v Slovenskej republike

Princíp ústavnosti patrí v Slovenskej republike k základným princípom garantujúcim dodržiavanie základných práv a slobôd vyplývajúcich z platného právneho poriadku Slovenskej republiky. Na uvedený princíp preto možno nahliadať z dvoch hľadísk – z formálneho hľadiska a z materiálneho hľadiska.

Z formálneho hľadiska možno princíp ústavnosti chápať ako ...

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia
MENU