K PRINCÍPU KONTINUITY VEREJNEJ SPRÁVY [1]

Autor: doc. JUDr., Mária Srebalová, PhD.
Univerzita: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum

Abstrakt

Príspevok sa venuje otázkam súvisiacim s uplatňovaním princípu kontinuity verejnej správy a osobitne jeho vzťahom ku zásadám správneho konania. Vyjadruje sa ku sporným bodom ich súčasnej aplikácie a ich riešeniu de lege ferenda.

1 ÚVOD

Cieľom príspevku je poukázať na aplikačné súvislosti jedného z princípov právneho štátu v oblasti verejnej správy a osobitne v správnom konaní. Princíp kontinuity výkonu verejnej správy (resp. princíp kontinuity výkonu verejnej moci, ďalej len „princíp kontinuity verejnej správy“) nepatrí medzi tie princípy právneho štátu, ktoré sú pravidelne popisované v teórii, či argumentačne využívané v rozhodnutiach správnych orgánov a v judikatúre. Ak už dôjde k jeho aplikácii, spája sa predovšetkým s preklenutím závažných procesných otázok a vo vzťahu k nášmu príspevku ťažiskovo s otázkou negatívneho sporu o vecnú príslušnosť správneho orgánu. Spor o vecnú príslušnosť síce nie je každodenným procesným problémom, ale je zrejmé, že pri mnohých zmenách právnych predpisov vo verejnej správe spočívajúcich v nových koncepciách, procesoch či inštanciách, k nemu dochádza. Niektoré z typických prípadov „nikomu nezverenej vecnej príslušnosti na správne konanie“ uvádzame v nasledujúcom texte. Nedodržanie vecnej príslušnosti správneho orgánu patrí medzi najzávažnejšie chyby konania a je dôvodom na zrušenie rozhodnutia[2] . Napriek tomu, že súčasná právna úprava ponúka riešenie takýchto situácií, nie je v praxi ani v teórii správneho práva považovaná za vhodné riešenie. Princíp kontinuity verejnej správy síce ponúka východisko z tohto stavu, avšak vzhľadom na značný časový odstup, v ktorom môže byť aplikovaný (t.j. až v konaní pred súdom), spôsobuje v praxi nežiaduce javy ako sú právna neistota subjektov správneho konania, nečinnosť a nevymožiteľnosť práva. Preto v prípade, že je možné tento problém riešiť právnou úpravou na úrovni procesného inštitútu vo všeobecnom predpise o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, ďalej len „správny poriadok“) je potrebné ju aplikovať. Otáznym je však súčasné znenie ustanovenia § 5 správneho poriadku upravujúce spor o vecnú príslušnosť tak, že určuje subsidiárnu vecnú príslušnosť obce. To podľa viacerých názorov odborníkov z teórie aj z praxe nezodpovedá možnostiam obcí v Slovenskej republike. Preto v záveroch ponúkame návrh de lege ferenda na jeho vhodnejšiu právnu úpravu.

Príspevok preto prináša pohľad na miesto princípu kontinuity verejnej správy v rámci koncepcie právneho štátu a príklady jeho využitia v praxi. Ťažiskom úvah pre návrhy de lege ferenda je aplikácia predmetného princípu v rozsudku Najvyššieho súdu č. 9Sžso 65/2008.

Na základe analýzy princípov, zásad správneho konania a súvisiacich procesných inštitútov ponúkame návrh de lege ferenda, ktorý môže prispieť k vyššej právnej istote, odstráneniu nečinnosti správnych orgánov a vyššej vymožiteľnosti práva.

2 PRINCÍP KONTINUITY VEREJNEJ SPRÁVY V PRÁVNOM ŠTÁTE

Dworkin uvádza, že princíp je štandard, ktorý sa má dodržiavať nie preto, že to pomáha zaistiť alebo dosiahnuť politickú, ekonomickú alebo sociálnu situáciu, ktorá je žiaduca, ale preto, že to požaduje spravodlivosť sama, slušnosť alebo iná sféra morálky.[3] Za princípy sú považované aj pravidlá, ktoré nie sú priamo vyjadrené v normách pozitívneho práva, môžu však byť príčinou a tiež dôsledkom týchto noriem. Pravidlá, ktoré nie sú súčasťou práva, môžu byť právnym princípom preto, že sa ich právo dovoláva.[4]

V čl. 1 ods. 1 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústave Slovenskej republiky v platnom znení (ďalej len „ Ústava SR“) sa ustanovuje, že „ Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.“. Samotný obsah pojmu právny štát nie je v texte Ústavy SR priamo definovaný, avšak možno ho obsahovo vymedziť prostredníctvom istých základných princípov. Dané princípy predstavujú základ nášho demokratického ústavného zriadenia, avšak ani v odbornej literatúre nie sú názory vo vzťahu k obsahu princípu právneho štátu jednotné.[5]

Obsahové zameranie ústavy teda vychádza z určitých princípov (princípov moderného konštitucionalizmu), na ktorých je štát budovaný. Môžeme hovoriť o ich reálnom premietnutí do jednotlivých ustanovení, v ktorých nachádzajú svoje významové, obsahové vyjadrenie. Ústavné princípy majú generalizujúce postavenie. Ústavné princípy nie sú dané navždy. Ich obsahová náplň, významový rozmer, vzájomné prepojenie a dopĺňanie sa to všetko má svoju variabilnosť determinovanú vývojom spoločenského, politického, sociálneho či ekonomického diania premietajúceho sa do legislatívnych noriem a následne do obsahu vedy ústavného práva.[6]

Znením článku 1 ods. 1 Ústavy SR sa Slovenská republika prihlásila k doktríne právneho štátu. Pojem právneho štátu sa v podmienkach Slovenskej republiky spája s koncepciou materiálneho právneho štátu a upustením od vývojovo prekonanej koncepcie formálneho právneho štátu.[7] Ústavný súd Slovenskej republiky naznačil podobu materiálneho právneho štátu, keď uviedol „ V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené také princípy ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, sa osobitný dôraz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorým boli priznané:“[8] Podobu materiálneho právneho štátu garantovaného článkom 1 Ústavy SR upresnil Ústavný súd SR v ďalšom svojom rozhodnutí „Materiálny právny štát sa nezakladá na zdanlivom dodržiavaní práva či na formálnom rešpektovaní jeho obsahu spôsobom, ktorý predstiera súlad právne významných skutočností s právnym poriadkom. Podstata materiálneho právneho štátu spočíva v uvádzaní platného práva do súladu so základnými hodnotami demokraticky usporiadanej spoločnosti a následne v dôslednom uplatňovaní platného práva bez výnimiek založených na účelových dôvodoch.“[9]

V samotnom ústavnom texte je možné niektoré ústavné princípy jednoznačne identifikovať, iné sú ústavou predpokladané, ale nie deklarované a definované. Tu nastupuje priestor pre interpretačnú a aplikačnú prax Ústavného súdu SR, ktorý ich formuluje formou indukcie z jednotlivých ustanovení a dedukciou z generalizujúcich klauzúl. Ich význam nie je len ideový, ale aj právny. Je v nich stelesnená materiálno-právna racionalita ústavného štátu.[10] 

Princíp právneho štátu sa v podmienkach Slovenskej republiky považuje za kľúčový princíp, na ktorom je budovaný celý právny poriadok i celý systém fungovania nášho štátu.[11] Znamená to, že tento princíp sa premieta bez rozdielu do všetkých oblastí spoločenského života. V rámci právneho štátu je zaručená ochrana nielen princípu právnej istoty vrátane ochrany legálne nadobudnutých práv, ako aj legitímnych očakávaní a tiež trvácnosť a stabilita právnych noriem a je zakázaná svojvôľa v činnosti orgánov verejnej moci.[12]

Práve dôvera občanov v platné právo a právny poriadok je základom pre vytvorenie materiálneho právneho štátu. Dôvera občanov v právny systém nemôže byť založená na ničom inom ako na stabilite právneho poriadku a záruke právnej istoty. Funkciou právnej istoty je zabezpečovať v spoločnosti právny mier. Jednotlivec musí vedieť, podľa čoho sa má správať. Jej základným prvkom je istota občana, že sa voči nemu bude zachovávať právo. Právnu istotu ďalej konkretizujú právne princípy ako napr. konanie orgánov verejnej moci musí byť pre občana v rámci určitých hraníc predvídateľné a kalkulovateľné.[13] Z judikatúry Ústavného súdu SR vyplýva, že neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného v čl. 1 ods. 1 ústavy je aj princíp právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok.[14] Rovnako doplnil, že medzi ústavné princípy vlastné právnemu štátu patrí aj zákaz svojvôle v činnosti štátnych orgánov.[15]

Súčasťou princípu právneho štátu, resp. v širšom zmysle princípov demokratického a právneho štátu „vyžarujúcich“ z prvej vety čl. 1 ods. 1 Ústavy SR je už spomenutý princíp právnej istoty a možno sem zaradiť tiež princíp ochrany legitímnych očakávaní. 

Stabilita právneho poriadku a právna istota je ovplyvňovaná nielen tvorbou práva, ...

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia
MENU