Referendum o predčasných voľbách – právne aspekty[1]
Dátum vydania článku | 01.12.2021 |
Autor: | doc. JUDr. Peter Vršanský CSc. |
Zdroj: | UPJŠ Košice |
Abstrakt
Abstrakt EN:
The aim of the article is to contribute to an expert discourse related to the legal aspects of referendum in the constitutional system of the Slovak RepublicÚvod
Cieľom príspevku je prispieť - sine ira et studio - do aktuálnej odbor- nej diskusie o právnych aspektoch referenda v ústavnom systéme Sloven- skej republiky. Vzhľadom na rozsah témy, autor načrtáva len niektoré právne aspekty problematiky.
Zaiste, ide o komplexný a zložitý problém, ktorý si vyžaduje dôkladnú historickú, štrukturálnu, logickú, gramatickú, sémantickú, logickú a právnu analýzu relevantných materiálnych a formálnych prameňov práva. Pokiaľ ide o formálne pramene, bude potrebné skúmať použiteľné všeobecne platné právne zásady, ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony, vládne nariadenia a iné súvisiace normatívne akty. Ako pomôcku pri určení právnych pravidiel bude vhodné zohľadniť doterajšiu domácu a zahraničnú ústavnú prax a zvyklosti, judikatúru súdov, jurisprudenciu, náuku najviac kvalifikovaných odborníkov na ústavné právo, ako aj iné pomocné pramene práva.
Vylučujúca alebo nevylučujúca disjunkcia?
Ústava Slovenskej republiky[2] obsahuje viaceré ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na predmet skúmania, pričom v nich formulovaný text má po- vahu logickej disjunkcie. Nie je však zrejmé, či ide o vylučujúcu dis- junkciu alebo o nevylučujúcu disjunkciu. Napríklad, v prvej hlave v pr- vom oddiele (Základné ustanovenia) v čl. 2 (1) ústavy sa ustanovuje, že „Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo.“ O akú disjunkciu ide?
V prípade vylučujúcej disjunkcie by to znamenalo výklad, že občania vykonávajú štátnu moc alternatívne - buď len prostredníctvom volených zástupcov alebo buď priamo (tertium non datur). Súčasná kombinácia obidvoch pri výkone štátnej moci možností by teda nebola možná.
V prípade nevylučujúcej disjunkcie, by občania vykonávali štátnu moc prostredníctvom volených zástupcov a/alebo priamo. Inými slovami, občania by mohli vykonávať štátnu moc alebo prostredníctvom volených zástupcov, alebo priamo, alebo aj súčasne. Ako je známe, celé konanie v súvislosti s referendom predvída obidve formy výkonu štátnej moci v po- radí 1. priamy výkon (referendum) – 2. vyhlásenie výsledkov referenda v zákone.
Zodpovedanie zdanlivo bezvýznamnej teoretickej otázky o tom, akú disjunkciu mal na mysli ústavný zákonodarca, je zaiste dôležité z hľa- diska jednoznačnosti interpretácie ustanovenia čl. 2 (1) ústavy v praxi.
Dvojkoľajnosť možností pri výkone štátnej moci by mohla v praxi viesť k právnej neistote pri rozhodovaní o tom, ktorý spôsob výkonu štát- nej moci má mať prednosť – výkon štátnej prostredníctvom volených zástupcov alebo priamy výkon štátnej moci občanmi.
Platí to aj pre posudzovanie otázky výkonu štátnej moci v súvislosti s predčasnými voľbami a ústavným referendom o predčasných voľbách.
Vychádzame z toho, že čl. 93 (2) ústavy[3] sa zmieňuje o „iných dôle- žitých otázkach verejného záujmu“. Medzi „dôležité otázky verejného zá- ujmu“ zaiste patrí aj otázka referenda o konaní predčasných volieb do zá- konodarného zboru., hoci v texte predmetného ustanovenia nie je expli- citne uvedená.
Prebiehajúca diskusia na túto tému potvrdzuje existenciu rôznych, do- konca protirečivých názorov na práva volených zástupcov a práva obča- nov vo vzťahu k ústavnému referendu o predčasných voľbách. Zatiaľ čo pre niektorých politikov a odborníkov by bolo konanie referenda protiús- tavné, pre iných by konanie referenda bolo v súlade s ústavou. Obidve strany prezentujú rôzne právne argumenty na podporu ich stanovísk. [4]
Potenciál protichodných názorov v rámci odbornej polemiky ešte zvy- šuje pojem „môže“, použitý v texte čl. 93 (2) ústavy, ktorý sám o sebe pripúšťa rôzny sémantický výklad modálneho slovesa „môže“ v zmysle „môže-nemusí“.
Na druhej strane, čl. 93 (2) ústavy obsahuje právne jednoznačnejšiu úpravu obsahujú ústavné pravidlá pre referendum, ktorým sa má potvrdiť ústavný zákon o vstupe do štátneho zväzku s inými štátmi alebo o vystú- pení z tohto zväzku. Ústavný zákonodarca v čl. 93 (1) ústavy priamo pri- kazuje uskutočniť referendum po prijatí predmetného ústavného zákona. Ide o zjavné spojenie zastupiteľského a priameho výkonu práv na základe nevylučujúcej disjunkcie.
Avšak, štrukturálna analýza celého textu piatej hlavy ústavy (Zákono- darná moc), ktorá obsahuje článok 93 ústavy, umožňuje urobiť záver, že ústavný zákonodarca mal pri formulovaní príslušných ustanovení piatej hlavy na zreteli skôr vylučujúcu disjunkciu. Okrem iného preto, že usta- novenia o prijímaní zákonov (výkon štátnej moci prostredníctvom vole- ných zástupcov) a ustanovenia o referende (priamy výkon štátnej moci) sú upravené v dvoch rozdielnych oddieloch piatej hlavy. Prvý oddiel má názov „Národná rada Slovenskej republiky“, druhý oddiel má názov „Referendum“.
Ak by mal ústavný zákonodarca v úmysle zakotviť všetky prípady pri- jímania zákonov len na báze nevylučujúcej disjunkcie, tak by upravil obidva vyššie spomenuté inštitúty v rámci jedného oddielu, teda nie tak ako je to v súčasnosti - v dvoch rozdielnych oddieloch piatej hlavy.
V prípade premisy že v čl. 2 (1) ústavy mal zákonodarca na mysli vy- lučujúcu disjunkciu, tak potom platí, že pre prijímanie osobitných záko- nov v súvislosti s vyhlásením referenda podľa čl. 93 ústavy nie je možné automaticky či prednostne uplatňovať všeobecné ustanovenia o prijímaní zákonov. Osobitné pravidlá lex specialis zakotvené v druhom oddiele piatej hlavy ústavy v článkoch 93 až 100 musia mať v takomto prípade prednosť pred všeobecnými pravidlami lex generalis zakotvenými v pr- vom oddiele piatej hlavy ústavy v článkoch 75 až 92.
Pri prijímaní zákonov v súvislosti s vyhlásením referenda treba zohľadňovať osobitosť právnej úpravy referenda, predovšetkým osobitný účel zákona o vyhlásení referenda, ktorým je vyhlásiť výsledky referenda a nie stanoviť nové pravidlá správania sa subjektov.
Primát zastupiteľskej demokracie alebo primát priamej demo- kracie?
Iná dôležitá otázka, ktorá súvisí s referendom o predčasných voľbách je otázka o tom, ktorá forma demokracie má podľa ústavy Slovenskej re- publiky prednosť – zastupiteľská demokracia alebo priama demokracia? Ústava nedáva na túto otázku explicitnú odpoveď, pretože používa for- mulácie s rôznym poradím spomenutých foriem demokracie.
Podľa čl. 2 (1) ústavy „Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vy- konávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo.“
Podľa čl. 30 (1) ústavy tretieho oddielu (Politické práva) „Občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slo- bodnou voľbou svojich zástupcov.“
Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.