Akému orgánu verejnej moci predsedal Ján Klučka 21.júla 2014?[1] (Zamyslenie nad ústavným postavením Súdnej rady Slovenskej republiky)
| Dátum vydania článku | 01.12.2021 |
| Autor: | prof. JUDr. Ján Mazák PhD. |
| Zdroj: | UPJŠ Košice |
Abstrakt
Abstrakt EN:
The contribution deals with the constitutional status of the Judicial Council of the Slovak Republic in the institutional framework. After analysis of the decisive features of it the author concludes that the Judicial Council of the Slovak Republic is the administrative body for the judiciary with the scope of authority for the Slovak Republic as a whole.O zmysle príspevku
V apríli 2022 uplynie dvadsať rokov od prijatia zákona č. 185/2002 Z.z. o Súdnej rade Slovenskej republiky (ďalej len „zákon o súdnej rade“). Zákona, ktorým sa vykonal čl. 141a Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v znení ústavného zákona č. 90/2001 Z.z.[2]
Od tej doby sa dodnes viedli a aj vedú pomerne rozpačité diskusie o postavení Súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „súdna rada“). Dôvody rozporuplných prístupov majú korene predovšetkým v neúpl- nej, nejasnej ústavnej úprave, ktorá sa vykonala zákonom o súdnej rade bez pokusu doplniť medzery v ústavnej norme. Ku zmätku pri chápaní a definovaní postavenia súdnej rady významne prispel aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý z neznámych dôvodov ju považoval za orgán súdnej moci a, napokon, aj teoretický front sa nedokázal zjednotiť na za- definovaní podstaty súdnej rady ako orgánu verejnej moci.
Posledná zmena Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) vykonaná ústavným zákonom č. 422/2020 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len "novela ústavy 2020") ako aj novela zákona o súdnej rade ob- siahnutá v zákone č. 423/2020 Z.z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou súdnictva (ďalej len "novela zákona o súdnej rade 2020") sa nedostala oveľa ďalej pri definovaní postavenia súdnej rady. Napriek tomu priniesla istý ústavný a zákonný základ na to, aby sme mohli zauvažovať akému ústavnému orgánu predsedal v uvedený deň profesor Ján Klučka.
Zámerom tohto príspevku, okrem pocty, je pokus zadefinovať ús- tavné postavenie súdnej rady bez toho, aby sme sa venovali širším súvis- lostiam účelu jej vytvorenia.
1 Ústavný orgán sudcovskej legitimity a čo ďalej?
Novela ústavy 2020 vymedzila v čl. 141a ods. 1 súdnu radu ako ús- tavný orgán sudcovskej legitimity. Základom pre takú charakteristiku zjavne boli teoretické úvahy o súdnej rade, ktoré predchádzali prijatiu citovanej novely.[3]
Ústavný orgán sudcovskej legitimity, použitý pri vytvorení orgánu ve- rejnej moci v Siedmej hlave ústavy nadpísanej Súdna moc, dovŕšil roz- paky nad jeho základným postavením v inštitucionálnom rámci Sloven- skej republiky.
Text ústavy totiž nedáva žiadnu oporu pre záver o tom, akým orgá- nom verejnej moci je súdna rada a aký druh štátnej moci vykonáva pri plnení svojho ústavného a zákonného poslania.
Z ústavnej definície súdnej rady vyplýva jediné. Účel, na ktorý bola zriadená. Zabezpečovať, chrániť a upevňovať sudcovskú legitimitu. Tento účel však nemá, bez preskúmania čiastkových kompetencií súdnej rady, žiaden reálny obsah.
Preto je namieste otázka, akými prostriedkami chce súdna rada dosa- hovať vymedzený účel. Preskúmanie týchto prostriedkov, ktoré tvoria obsah právomoci súdnej rady je základný spôsob pochopenia postavenie súdnej rady. Taký prístup by nebol úplný.
Pokúsime sa súčasne zaradiť súdnu radu do inštitucionálneho rámca na základe spôsobu jej vytvárania, priznaných kompetencií (pôsobnosti), stupňa nezávislosti a z hľadiska preskúmavania zákonnosti jej rozhod- nutí, postupov a opatrení.
Najprv považujeme za nevyhnutné vylúčiť vnímanie súdnej rady ako orgánu súdnej moci.[4]
2 Súdna rada nie je orgán súdnej moci
Zmätky vo vymedzení súdnej rady ako nedefinovaného štátneho or- gánu idú na účet ústavného súdu.
Ústavný súd sa totiž upäl k definovaniu súdnej rady ako orgánu súd- nej moci. V známom náleze PL. ÚS 2/2012 uviedol:
„Doterajšia judikatúra ústavného súdu Súdnu radu Slovenskej repub- liky ústavnoprávne charakterizovala ako osobitný sui generis samo- správny ústavný orgán (I. ÚS 62/06, s. 8; I. ÚS 162/09, s. 14; II. ÚS 29/2011, s.11; PL. ÚS 102/2011, s.121) súdnej moci (PL. ÚS 10/05, s. 86), ktorý je najvyšším orgánom súdnej moci (PL. ÚS 102/2001, s. 134; m. m. IV. ÚS 46/2011, s. 12; m. m. I. ÚS 454/2012, s. 18), pričom jedným z jeho základných inštitucionálnych prvkov je nezávislosť (IV. ÚS 46/2011, s. 12), predovšetkým: - zabezpečuje nezávislé postavenie súdnej moci vo vzťahu k iným orgánom štátu (III. ÚS 79/04, s. 8; III. ÚS 238/05, s. 9; III. ÚS 128/09, s. 13), resp. jej pôsobnosť slúži na vytvorenie mecha- nizmu zaručujúceho nezávislosť súdnej moci od moci výkonnej (PL. ÚS 17/08, s. 100), resp. je „garantom“ nezávislosti súdnictva a jeho oddele- nia od ostatných orgánov štátu (PL. ÚS 10/05, s. 89), - zodpovedá za chod súdnictva (PL. ÚS 102/2011, s. 121), - zabezpečuje sudcovskú legitimitu (PL. ÚS 102/2011, s. 134), - vykonáva správu súdnej moci, t. j. rozhoduje alebo spolurozhoduje alebo sa vyjadruje k otázkam ekonomického, fi- nančného, organizačného a personálneho zabezpečenia výkonu súdnej moci a sčasti aj jeho kontroly (PL. ÚS 10/05, s. 56; PL. ÚS 102/2011, s. 145), 14 - pôsobí pri správe súdnictva v súčinnosti s ministerstvom spra- vodlivosti alebo ministrom spravodlivosti (PL. ÚS 10/05, s. 56), - zodpo- vedá za transparentnosť súdnictva (PL. ÚS 102/2011, s. 134). Súdna rada Slovenskej republiky je osobitný nezávislý ústavný orgán súdnej moci ga- rantujúci predovšetkým nezávislé postavenie súdnej moci a sudcovskú le- gitimitu, zodpovedajúci za chod súdnictva, správu súdnej moci a súdnic- tva, ako aj transparentnosť súdnictva, a tak by mal byť plnohodnotným partnerom moci zákonodarnej a výkonnej.[5]
S určitým prekvapením sa dočítame v jednej z najnovších učebníc ús- tavného práva jednoznačný príklon k definovaniu súdnej rady ako or- gánu súdnej moci.
Podľa autora[6] tejto časti učebnice: „Neskôr ako „osobitný nezávislý ústavný orgán súdnej moci garantujúci predovšetkým nezávislé postave- nie súdnej moci a sudcovskú legitimitu, zodpovedajúci za chod súdnictva, správu súdnej moci a súdnictva, ako aj transparentnosť súdnictva.“ Z tejto definície vyplýva aj základná charakteristika súdnej rady:(i) ide o nezávislý orgán súdnej moci, ktorý(ii) garantuje nezávislosť súdom a zabezpečuje (iii) legitimitu sudcom.
Súdna rada požíva podobnú nezávislosť ako všeobecné súdy či Ús- tavný súd predovšetkým v inštitucionálnej rovine. Len s ťažkosťami by sme si vedeli predstaviť orgán súdnej moci, ktorý by nedisponoval nezá- vislosťou. V takom prípade by nešlo o orgán súdnej moci, ale o inú zložku moci. V rámci inštitucionálnej nezávislosti je súdna rada oddelený orgán od iných zložiek moci, resp. od samotných súdov. Súdna rada je rovno- cenným orgánom vo vzťahu k parlamentu alebo exekutíve (prezident či vláda) a nie je voči nim vo vzťahu podriadenosti alebo nadriadenosti. Práve posilnenie inštitucionálnej nezávislosti súdnej moci od výkonnej a zákonodarnej moci bolo kľúčovým argumentom pre zakotvenie tohto orgánu do Ústavy.“
Orgán súdnej moci je entita, ktorá vykonáva súdnu moc. Súdnictvo. Vykonávanie súdnej moci je však vymedzené v ústave. V čl. 141 ústavy je ustanovené, že v Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy. Žiadna zmienka o súdnej rade.
Odkaz na citovaný článok ústavy postačuje na to, aby sme sa osobitne nezaoberali súdnou radou ako súdom alebo súdnym orgánom. Len na zdôraznenie tohto samozrejmého záveru. Súdna rada nemôže rozhodovať spory, iné právne veci, preskúmavať zákonnosť orgánov verejnej moci, uznávať vinu a ukladať tresty v trestnom konaní súdnom; to sú imanentné znaky výkonu súdnej moci.
Odmietnutie postavenia súdnej rady ako súdneho orgánu sa dá vyvo-
Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.