Nezávislosť a nestrannosť disciplinárneho senátu Najvyšieho správneho súdu vo vzťahu k prokurátorom

„Každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený....“ článok 6 odsek 1 Európskeho dohovoru pre ľudské práva

Vo svojom najnovšom návrhu z 12. januára 2023 adresovanému Ústavnému súdu Slovenskej republike Najvyšší správny súd Slovenskej republiky žiada o vyslovenie nesúladu ustanovení zákona o Disciplinárnom súdnom konaní s Ústavou SR a Dohovorom v časti týkajúcej sa disciplinárneho konania, v ktorom je disciplinárne obvinený prokurátor.

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej iba „Najvyšší správny súd“) odôvodňuje svoj návrh všeobecným pravidlom o automatickej absencii nestrannosti a nezávislosti u prísediacich, ktorí sú prokurátormi, z dôvodu zákonom upraveného hierarchického usporiadania prokuratúry na čele s generálnym prokurátorom, ktorý môže byť navrhovateľom v disciplinárnom konaní. Rovnako vylučuje nezávislosť a nestrannosť u týchto prísediacich z dôvodu, že sú volení Radou prokurátorov a jej členovia sú tiež prokurátormi podriadenými generálnemu prokurátorovi. V prípadoch, kedy by návrh podával vedúci prokurátor, Najvyšší správny súdzastáva názor, že nestrannosť a nezávislosť je u prísediacich taktiež vylúčená, pretože vedúci prokurátor má dôveru generálneho prokurátora. Z týchto dôvodov môže aj disciplinárne stíhaný prokurátor pociťovať obavy z absencie nestrannosti a nezávislosti disciplinárneho senátu. Na základe uvedených dôvodov má Najvyšší správny súd za to, že v súčasnosti kreovaný disciplinárny senát v disciplinárnom konaní proti prokurátorovi nie je nestranný a nezávislý a teda nie je v súlade s článkom 6 odsek 1 Dohovoru a článok 46 odsek 1 a článok 141 odsek 1 Ústavy SR.

Aplikovateľnosť článku 6 odsek 1 Európskeho dohovoru pre ľudské práva (ďalej iba „Dohovor“) na disciplinárne konanie vedené proti prokurátorom

Na začiatok je nutné zodpovedať si otázku, čina disciplinárne konanie prokurátora možno aplikovať článok 6 odsek 1 Dohovoru.

Vďaka širšiemu prístupu Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej iba „ESĽP“) k výkladu k článku 6 odsek 1 Dohovoru v jeho „občianskoprávnej“ časti, spadajú pod tento článok i prípady, ktoré sa pôvodne nejavia ako prípady týkajúce sa občianskeho práva, ale ktoré môžu mať priamy a významný vplyv na súkromné peňažné alebo nepeňažné právo patriace jednotlivcovi. Vďaka tomuto prístupu sa občianskoprávna časť článku 6 uplatňuje aj na rôzne spory, ktoré by mohli byť vo vnútroštátnom práve klasifikované ako verejnoprávne spory. Medzi takéto spory patria aj disciplinárne konania týkajúce sa práva na výkon povolania. ESĽP konštatoval, že toto ustanovenie je aplikovateľné na "bežné pracovné spory" medzi štátnymi zamestnancami a štátom vrátane tých, ktoré sa týkajú náboru/ vymenovania, kariérneho postupu/ povýšenia, preloženia a skončenia služobného pomeru[1].

Okrem toho, pokiaľ ide o "občianskoprávnu" povahu takéhoto práva v zmysle článku 6 Dohovoru, podľa jeho judikatúry ESĽP spory medzi štátom a jeho štátnymi zamestnancami v zásade patria do rozsahu pôsobnosti tohto ustanovenia, pokiaľ nie sú v súhrne splnené tieto dve podmienky: po prvé, štát vo svojom vnútroštátnom práve musel výslovne vylúčiť prístup k súdu pre danú funkciu alebo kategóriu zamestnancov; po druhé, vylúčenie musí byť odôvodnené objektívnymi dôvodmi v záujme štátu[2].

V tejto súvislosti  ESĽP zaujal stanovisko, že namietať porušenie článku 6 odsek1 Dohovoru môžu v  spojení s ich disciplinárnymi konaniami sudcovia[3](aj keď nie sú súčasťou štátnej služby) a prokurátori[4].

Článok 6 odsek 1 Dohovoru bol v minulosti uplatnený na pracovnoprávne spory týkajúce sa sudcov, ktorí boli (i) odvolaní zo sudcovskej funkcie[5], (ii) odvolaní z administratívnej funkcie bez zániku funkcie sudcu[6]  alebo (iii) ktorým bol pozastavený výkon funkcie sudcu[7]. V poslednom prípade nebude pre aplikovateľnosť článku 6 odsek 1 Dohovoru rozhodujúca samotná dĺžka pozastavenia výkonu funkcie sudcu, ale pozornosť sa bude venovať jeho skutočnému účinku na sudcu, vrátane stratu platu a dĺžky rozhodovania pri prijímaní konečného rozhodnutia[8].

Článok bol aplikovaný aj na pracovnoprávne spory týkajúce sa štátnych zamestnancov, ktorí prišli o príplatok za prácu na diaľku, ktorý im bol pripočítaný k platu ako bonus, alebo ktorí boli proti svojej vôli preložení na iný úrad alebo funkciu, čo malo za následok zníženie platu[9].

Možno konštatovať, že ESĽP pripustil aplikáciu článku 6 odsek 1 Dohovoru na disciplinárne konania prokurátorov, za rovnakých podmienok ako boli stanovené pri sudcoch.

Nezávislý a nestranný súd

Požiadavka, aby vec prejednal „nestranný a nezávisly súd“ je nedielnou súčasťou práva na spravodlivý proces podľa článku 6 odsek 1 Dohovoru.Nezávislosť súdu je nie len nevyhnutnou podmienkou práva na spravodlivé prejednanie veci, ale predovšetkým je predpokladom právneho štátu.

Vo väčšine európskych krajínje rozhodovanie o disciplinárnych previneniach zverené profesijnému disciplinárnemu orgánu a nie súdu, čo samo o sebe nie je v rozpore s požiadavkami článku 6 odsek 1 Dohovoru. V takomto prípade však takýto orgán musí buď sám splniť požiadavky článku 6 odsek 1 Dohovoru, alebo jeho rozhodnutia musia byť následne preskúmané súdnym orgánom, ktorý a) má plnú právomoc alebo poskytuje dostatočné preskúmanie prípadu, o ktorom orgán rozhodol, a b) poskytuje záruky, ktorých dodržiavanie sa očakáva na základe tohto ustanovenia Európskeho dohovoru[10].

Do účinnosti zákona č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Disciplinárny súdny poriadok) plnili túto funkciu disciplinárne komisie zriadené na generálnej prokuratúre, ktoré boli profesijným orgánom. Keďže samé o sebe nespĺňali požiadavky článku 6 odseku 1 Dohovoru, ich rozhodnutia boli preskúmavané súdom.

Od účinnosti Disciplinárneho súdneho poriadkuje zriadený súd, ktorý rozhoduje o disciplinárnej zodpovednosti sudcov, prokurátorov, exekútorov a notárov a ukladá disciplinárne opatrenia. Týmto súdom je Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej iba „Najvyšší správny súd“), ktorý rozhoduje v disciplinárnych senátoch