ŽALOBY PODĽA AUTORSKÉHO ZÁKONA AKO PROSTRIEDOK OCHRANY AUTORSKÝCH PRÁV V ONLINE PROSTREDÍ

Autori: Mgr. Petra Žárská LLM., Mgr. Denisa Nevická
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum

Abstrakt

Autorky sa vo svojom príspevku venujú otázkam ochrany autorských diel, ktoré sú neoprávnené zverejnené a rozmnožované v online prostredí. Vo svojom diele predstavujú možnosti efektívnej ochrany autorských práv autorov takýchto diel, prostredníctvom právnej analýzy žalôb zabezpečujúcich ochranu hmotnoprávnych nárokov autora zakotvených v zákone č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon. Prevalencia ich analýzy je zameraná na otázku vhodnosti a efektívnosti aplikácie skúmaných žalôb v súvislosti s protiprávnym obsahom nachádzajúcim sa v online prostredí, pričom autorky zdrojový materiál svojho príspevku čerpajú zo štúdia rozhodnutí slovenských súdov vydaných vo veci ochrany autorských práv. Cieľom článku je identifikovať najviac využívanú žalobu a najvhodnejšiu žalobu na ochranu autorských práv v online prostredí a zároveň poukázať na dôvody jej využívania a vhodnosti.

1 ÚVOD

Právnymi prostriedkami ochrany pri porušení akýchkoľvek práv v slovenskej legislatíve sú vo všeobecnosti predžalobné výzvy, neodkladné opatrenia, zabezpečenie dôkazného prostriedku a žaloby. Pri porušovaní autorských práv existuje určitá logická a časová následnosť použitia prostriedkov právnej ochrany. Z praktických pracovných skúsenosti autoriek a s konzultácií nimi vedenými s odborníkmi z praxe za účelom stanovenia štandardného postupu pri porušovaní nielen autorských práv ale i práv duševného vlastníctva vyplynulo, že autori a iní nositelia autorských práv[1] uskutočňujú ochranu svojich práv v dvoch fázach.

Fázu č. 1 predstavuje predžalobná výzva porušovateľovi, aby upustil a ukončil porušovanie práv. Cieľom predžalobnej výzvy je upozorniť porušovateľa nielen na fakt, že svojím konaním zasahuje do práv iných osôb, ale ho tiež upozorniť na právne následky porušovania, ktorými býva najčastejšie podanie žaloby na príslušný súd. V prípade, že porušovateľ reaguje na predžalobnú výzvu, prebehne proces vyjednávania medzi ním a právnym zástupcom autora alebo nositeľa autorských práv, ktorého výsledkom je uzavretie dohody o náhrade spôsobenej škody alebo uzavretie licenčnej zmluvy. Autorky by rady poukázali na záujem autorov o uzatvorenie dohody medzi nimi a porušovateľmi. Autori zvyčajne sledujú dva ciele. Prvým je ochrana ich práv a druhým cieľom je ich speňaženie. Ak existuje na strane porušovateľa záujem o licenciu na použitie autorských práv, vo väčšine prípadov sa autor a porušovateľ dohodnú a z neoprávneného užívateľa autorských práv sa stane užívateľ oprávnený. 

Ak porušovateľ autorských práv nemá záujem o licenciu k autorským právam, resp. k autorskému dielu, právny zástupca v mene autora pristúpi k podaniu žaloby na príslušnom súde. Ide o fázu č. 2. Rozhodnutiu predchádzajú úvahy o finančnej náročnosti podania žaloby a trvaní súdneho konania. Autor vždy zvažuje stratený finančný zisk z porušených autorských práv a hodnotu diela v subjektívnom zmysle pre neho samého[2] a až potom sa rozhodne uplatniť svoje práva súdnou cestou. Autorky majú za to, že v mnohých prípadoch preváži finančná náročnosť súdneho uplatnenia práv, ktoré môže byť veľmi zaťažujúce pre autorov. Je pravdepodobné, že na základe tohto ekonomického faktora je počet podaných žalôb na ochranu autorských práv vo všeobecnosti, nielen v online prostredí, nižší než ako by bol v prípade adekvátnejšej ekonomickej náročnosti. Autorky by chceli uviesť, že predmetný vplyv je viditeľný v Slovenskej republike, kedy mnohí autori po objasnení približných finančných nákladov uplatnenia ich práv súdnou cestou a odhade trvania celého procesu právnymi zástupcami, prehodnotili ich stratégiu a rozhodli sa radšej niesť dôsledky porušovania práv, než pokračovať v ochrane ich práv v podobe žaloby a neodkladného opatrenia. Uvedený záver je výsledkom praktických skúsenosti autoriek a skúseností právnych zástupcov konzultovaných za účelom výskumu vybranej problematiky. Napriek uvedeným mimoprávnym faktorom ovplyvňujúcim počet podaných žalôb a neodkladných opatrení, existujú autori ochraňujúci ich práva podaním žaloby a iných právnych opatrení[3] .

2 PRÁVNA ÚPRAVA ŽALÔB V AUTORSKOM ZÁKONE

Hmotnoprávnymi prostriedkami ochrany autorských práv sú špeciálne typy žalôb podľa zákona č. 185/2015 Z.z. Autorský zákon (ďalej len „AZ“) a Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“)[4] . Z pohľadu práva duševného vlastníctva rozlišujeme 9 typov žalôb, ktoré môžu byť použité pri ochrane autorských práv. Komplexnosť porušovania autorských práv spočíva v existencii početných zásahov do práv. Výsledkom je široký diapazón žalôb, kde dochádza k diverzifikácii žalôb, okrem iného aj na základe subjektov voči, ktorým smerujú. Online prostredie spôsobilo, že autorskoprávna žaloba už nesmeruje len výlučne voči porušiteľovi – žalovanému. V osobe žalovaného môže vystupovať subjekt, ktorý autorské práva neporušuje priamo svojím konaním, ale umožňuje ich porušovanie. Predmetným subjektom je sprostredkovateľ služieb, ktoré porušovanie práv umožňujú.

„Môžeme zhrnúť, že v prípade neoprávneného zásahu do práv duševného vlastníctva sa môže ten, koho právo sa porušilo alebo ohrozilo domáhať najmä: 
a) aby sa určilo, či mu právo, autorstvo či pôvodcovstvo patrí, alebo sa určilo, že ochranná známka porušuje práva tretích osôb (určovacie žaloby),
b) aby rušenie či ohrozenie práva bolo zakázané, resp. aby sa určitý subjekt zdržal zásahov do práv (zdržovacie žaloby),
c) aby následky porušenia (závadný stav) boli odstránené (odstraňovacie žaloby),
d) aby sa plnilo, čo mu podľa práva patrí, alebo aby sa niečo vykonalo (žaloby na plnenie),
e) aby bolo poskytnuté zadosťučinenie, a to aj v peniazoch (satisfakčné žaloby),
f) náhrady skutočnej škody a ušlého zisku (žaloby na náhradu škody),
g) vydanie bezdôvodného obohatenia (žaloba na vydanie bezdôvodného obohatenia),
h) žaloby na nahradenie vôle,
i) aby sa zverejnil rozsudok.

Tieto nároky sú predovšetkým zakotvené v jednotlivých osobitných predpisoch upravujúcich duševné vlastníctvo, avšak podmienky uplatnenia niektorých z nich [najmä uvedené pod písm. e) až g)] sú upravené vo všeobecnom predpise, ktorým je OZ, na ktorý odkazujú všetky právne predpisy upravujúce duševné vlastníctvo. Na súde možno podať aj tzv. kombinované (zmiešané) žaloby, čo umožňuje súčasne uplatňovať viaceré nároky.

V právnych predpisoch duševného vlastníctva sa oprávneným osobám priznáva právo na náhradu ujmy. Ujma môže byť jednak nemajetková, ktorú možno nahradiť aj v peniazoch a môže byť aj majetková. Nemajetková ujma sa najčastejšie uplatňuje prostredníctvom satisfakčných žalôb alebo návrhom na zverejnenie rozsudku. Majetková ujma sa uplatňuje prostredníctvom žalôb na náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia. Pri uplatňovaní nárokov na náhradu ujmy treba dôsledne rozlišovať či ide o ujmu majetkovú (vznik škody či bezdôvodné obohatenia) alebo o ujmu nemajetkovú ktorú možno reparovať zadosťučinením alebo aj peňažnou náhradou. Každý s uplatnených nárokov na náhradu ujmy má svoje pravidlá a zákonom stanovené podmienky pre ich uplatnenie. Nároky na náhradu škody nemožno kompenzovať nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch a naopak. V prípade škody je to ujma, ktorú možno pomerne presne vyčísliť, a to aj za pomoci znalcov. V prípade nemajetkovej ujmy treba skúmať čo porušenie práv bolo spôsobilé vyvolať. V prípade majetkovej ujmy, bude potrebné zvážiť, kedy sa uplatní právo na náhradu škody a kedy právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Náhrada škody sa spravidla uplatňuje vtedy, ak niekto nedostane to, čo podľa práva dostať mal, resp. o čo sa jeho majetok v dôsledku protiprávneho konania zmenšil, a právo na bezdôvodné obohatenie vtedy, ak niekto nadobudne to, čo podľa práva nadobudnúť nemal, resp. o čo sa jeho majetok neoprávnene zväčšil. V prípade majetkovej ujmy, vzniknutej v dôsledku porušenia práv z duševného vlastníctva môže nastať situácia, že v dôsledku porušenia práva z duševného vlastníctva, bude výška bezdôvodného obohatenia vyššia ako výška škody a naopak.“[5]

Základným hmotnoprávnym prameňom autorskoprávnych žalôb AZ a OZ pre satisfakčné žaloby, žaloby o náhradu škody a žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia. Ochranu autorského práva upravuje § 58 AZ, v ktorom sú demonštratívne vymenované neoprávnené zásahy do autorského práva. Predmetný paragraf stanovuje, že autor, do ktorého práva sa neoprávnene zasiahlo alebo ktorého právu hrozí neoprávnený zásah, sa môže domáhať najmä zásahov postupne vymenovaných. Ide o demonštratívny výpočet, a preto autori či nositelia výkonu autorských práv sa môžu domáhať aj iných zásahov. Autori sa môžu brániť proti zásahu, ktorý už nastal a proti zásahu do ich práv v budúcnosti, v prípadoch kedy je autorské právo ohrozené. 

2.1 Druhy hmotnoprávnych žalôb

Určovacia žaloba podľa § 58 ods. 1 písm. a) AZ
Dôvodová správa k AZ odôvodňuje existenciu určovacej žaloby v odseku 1 písm. a) § 58 AZ potrebou odstránenia právnych nepresností. „Odsek 1 obsahuje demonštratívny výpočet nárokov proti porušeniu, ako aj ohrozeniu autorského práva. V písmene a) sa zavádza právo autora domáhať sa určenia svojho autorstva. Výslovné zavedenie tohto nároku má za cieľ odstránenie určitých aplikačných problémov pri uplatňovaní tohto práva, keď sa možno stretnúť aj s nesprávnym vyvodením, že ide o určenie existencie právneho vzťahu alebo práva v zmysle žaloby na určenie podľa Občianskeho súdneho poriadku so všetkými z toho plynúcimi dôsledkami, vrátane nevyhnutnosti dokazovania naliehavého právneho záujmu na takomto určení.“ [6]

Podľa § 58 ods. 1 písm. a) AZ sa autor pri neoprávnenom zásahu alebo ak neoprávnený zásah hrozí, sa môže domáhať určenia autorstva. „Základným procesným predpokladom podania takýchto žalôb je to, že je ich možné podať iba, ak je na tom naliehavý právny záujem. Žalobca musí tento naliehavý právny záujem preukázať. Naliehavý právny záujem na určení je daný najmä vtedy, keď by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo keby sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Naliehavý právny záujem však netreba preukazovať, ak právo na podanie určovacej žaloby je zakotvené priamo v zákone.[7] Tak je tomu v prípade žaloby na určenia autorstva. Takúto určovaciu žalobu by bolo možné použiť napr. v prípade určenia neplatnosti právneho úkonu týkajúceho sa uzavretia zmluvy o vytvorení a používaná autorského diela (pozri rozhodnutie NS SR 5 Cdo 186/2007). Pôjde predovšetkým o žaloby na určenia autorstva, či je vytvorené dielo zamestnaneckým dielom alebo školským dielom; platnosti resp. neplatnosti licenčnej zmluvy, že použitím autorského diela došlo k nekalosúťažnému konaniu, práva k predtým nezverejnenému dielu, že vytvorené dielo je plagiát.“[8]

Zdržovacie žaloby podľa § 58 ods. 1 písm. b) a c) AZ
Ďalším zásahom do autorských práv, proti ktorému sa autor alebo nositeľ autorských práv môže brániť zdržovacou žalobou podľa § 58 ods. 1 písm. b) je ohrozenie jeho práva vrátane zákazu opakovania takéhoto ohrozenia, a to aj proti poskytovateľovi služby, prostredníctvom ktorej je toto právo ohrozené. Druhým typom zásahu podľa § 58 ods. 1 písm. c) je neoprávnený zásah do autorovho práva vrátane zásahu podľa § 60 a 61, a to aj proti poskytovateľovi služby, prostredníctvom ktorej je do tohto práva zasiahnuté. 

Pri uplatňovaní zdržovacej žaloby za účelom zákazu neoprávneného zásahu AZ konkretizuje 2 typy zásahu. Podľa § 60 AZ do autorského práva neoprávnene zasahuje ten, kto vedome obchádza účinné technologické opatrenia na ochranu práv alebo obchádza nevyhnutnosť získať súhlas na použitie diela podľa AZ. Do autorského práva neoprávnene zasahuje aj ten, kto za priamy alebo nepriamy majetkový prospech poskytuje služby alebo vyrába, dováža, rozširuje predajom alebo nájmom, propaguje takéto rozširovanie, alebo vlastní zariadenia, výrobky alebo súčiastky, ktoré rôznymi spôsobmi umožňujú porušovanie autorských práv.[9]

Paragraf 61 AZ ustanovuje, že do autorského práva neoprávnene zasahuje aj ten, kto vedome a bez súhlasu autora spôsobuje, umožňuje, uľahčuje alebo zastiera porušovanie autorského práva tým, že odstráni alebo zmení akúkoľvek elektronickú informáciu na správu práv a rozširuje, dováža na účel rozširovania, vysiela alebo uvádza na verejnosť diela podľa tohto zákona, z ktorých bola elektronická informácia na správu práv neoprávnene odstránená alebo zmenená.

Predchádzajúca právna úprava zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (ďalej len „predchádzajúci autorský zákon“) s účinnosťou do 31.12.2015 ustanovovala v § 56 ods. 1 písm. b), že autor sa môže domáhať najmä „zákazu ohrozenia svojho práva ...

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia
MENU