JUSTINIÁN A INTERPOLÁCIE

Autor: Mgr., Dominika Veselá
Univerzita: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum

Abstrakt

Cisár Justinián sa narodil 11. mája 483 a zomrel 13. novembra 565. Na trón nastúpil 1. augusta 527 v Konstantinopole, nevládol však sám, bol spoluvládcom strýka Justína, ktorý ho adoptoval. V roku 528 začal vládnuť so svojou manželkou Theodorou, bývalou cirkusantkou. Oženil sa s ňou až po tom, ako jeho strýko zrušil zákon, ktorý zakazoval senátorom brať si za manželky ženy s nízkym pôvodom.

1 CISÁR JUSTINIÁN

Cisár Justinián sa narodil 11. mája 483 a zomrel 13. novembra 565. Na trón nastúpil 1. augusta 527 v Konstantinopole, nevládol však sám, bol spoluvládcom strýka Justína, ktorý ho adoptoval. V roku 528 začal vládnuť so svojou manželkou Theodorou, bývalou cirkusantkou. Oženil sa s ňou až po tom, ako jeho strýko zrušil zákon, ktorý zakazoval senátorom brať si za manželky ženy s nízkym pôvodom.

Cisár Justinián od začiatku svojej vlády viedol vojny s Germánmi, aby tak získal naspäť územia, ktoré rímske impérium stratilo. Usiloval sa aj o vnútroštátne reformy, pretože chcel upevniť otrokárstvo a znova tak stabilizovať spoločnosť. Takisto sa pokúsil o vznik nového kresťanského impéria podľa vzoru starého pohanského.

Veril, že spôsob, ako vrátiť Rímu bývalú slávu, je rímske právo. Nie však staré právo, ale právo nové a kodifikované. Bolo nutné zabezpečiť veľkú kodifikáciu, ktorá by zjednotila a usporiadala právne normy. Nové právo malo byť prispôsobené novým časom, malo byť oslobodené od zastaraných a nepoužívaných výrazov. Právo malo slúžiť potrebám prítomnej doby. 

Cisár Justinián začal s kodifikáciou hneď po nástupe na trón v roku 528. Menoval kodifikačnú komisiu, ktorá mala za úlohu kodifikovať klasické rímske právo. Justiniánske právo malo slúžiť vtedajšej dobe, a preto komisia niektoré časti, slová v úryvkoch klasických rímskych právnikov interpolovala („interpolare“ – falšovať, opraviť, porušiť).

Kodifikované dielo cisára Justiniána pozostáva z:
-Codex - zbierka cisárskych zákonov
-Digesta - spisy klasických právnikov, najrozsiahlejšia zbierka
-Institutiones - učebnica rímskeho práva
-Codex repetitae praelectiones - zapracovanie nových zákonov do Kódexu
-Novellae - zbierka cisárskych nariadení(väčšina pochádzala od Justiniána).

2 NOVÁ DOBA

Právni romanisti oddávna pociťovali potrebu hľadať justiniánske interpolácie a nachádzať tak rozdiely medzi klasickým a justiniánskym právom. Francúzski humanisti v 16. storočí boli priekopníci, ktorí ako prví začali s hľadaním starého práva. Boli to napríklad Jacobus Cuiacius (1522-1590) či Anton Faber (1557-1624). Ich snaha však nebola ničím výrazná, preto sa s hľadaním interpolácii nepokračovalo. K odkrývaniu interpolácií sa opäť pristúpilo v 19. a 20. storočí pri vypracovávaní nemeckého občianskeho zákonníka. Významnými osobnosťami v tomto smere sa stali Otto Gradenwitz (1860-1935), Gerhard Beseler (1878-1947), Fritz Schulz (1879-1957), ale aj významný taliansky romanista Emilio Albertario (1885-1948). Interpolačné úsilie bolo veľmi rozšírené v prvej polovici 20. storočia[1] , a to až do takej miery, že „mnohí romanisti videli svoju životnú úlohu práve v očisťovaní Digest od interpolácií (v Nemecku toto hnutie viedlo k tzv. Interpolationenjagd, k lovu na interpolácie).“ [2]

3 INTERPOLÁCIE

Úpravy textov sa týkali všetkých odvetví práva. Na trvanie manželského zväzku sa pozerali rozdielne právnici klasického obdobia a právnici justiniánskeho obdobia. 

Darovanie medzi manželmi bolo možné iba v prípade, že manželstvo zaniklo.

„V prípade, že manželka a manžel žili dlhodobo oddelene, ale prejavovali si vzájomnú úctu, ktorá je vlastná manželstvu..., mám za to, že darovania nie sú platné, manželstvo akoby pretrvávalo naďalej: [vskutku, manželstvo nerobí súlož, ale manželské povedomie]“, „Si mulier et maritus diu seorsum quidem ...

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia
MENU