PRÁVO CESTUJÚCICH NA NÁHRADU PRI ZRUŠENÍ LETU V DÔSLEDKU ŠTRAJKU[1]
| Dátum vydania článku | 12.09.2022 |
| Autor: | doc. JUDr. Monika Jurčová PhD. |
| Zdroj: | Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta |
Abstrakt
Abstrakt EN:
The passenger is protected as the weaker party in travel law. The passengers' rights to compensation in case of flight cancellation or delay are the manifestation of protective measures to balance the contractual equlibrum and the entrepreneurs in the tourism industry, in this case the air carriers, must respect these rules. In labor law, protection is provided to the employee as the weaker party, he can also exercise his rights through the right to strike. Labor law is not a closed legal system and the employee's right to strike will affect (negatively) the provision of tourism services. In what position is the air carrier as a businessman and employer obliged to respect the rights of passengers and employees simultanuosly? Is a strike an extraordinary circumstance that excludes the right of passengers to compensation?1 ÚVOD
V prípade zrušenia letu majú leteckí cestujúci podľa nariadenia č. 261/2004[2] právo na náhradu od prevádzkujúceho leteckého dopravcu. Právo na náhradu, ktorej výška je odstupňovaná podľa vzdialenosti zrušeného letu[3] vzniká, pokiaľ cestujúci neboli informovaní o zrušení letu aspoň dva týždne pred plánovaným časom odletu. Ak im bola informácia poskytnutá v kratšom časovom horizonte, právo na náhradu vzniká pokiaľ im nebol ponúknutý náhradný let s určenými parametrami. Právo na náhradu cestujúcemu patrí aj vtedy, ak neboli informovaní o zrušení v časovom úseku od dvoch týždňov do siedmich dní pred plánovaným časom odletu anebolo im ponúknuté presmerovanie, ktoré im umožní odletieť maximálne dve hodiny pred plánovaným časom odletu a dosiahnuť konečné cieľové miesto maximálne štyri hodiny po plánovanom čase príletu alebo neboli informovaní o zrušení do siedmich dní pred plánovaným časom odletu a nebolo im ponúknuté presmerovanie, ktoré im umožní odletieť maximálne hodinu pred plánovaným časom odletu a dosiahnuť konečné cieľové miesto maximálne dve hodiny po plánovanom čase príletu.
Prevádzkujúci letecký dopravca nie je povinný platiť náhradu podľa článku 7 tohto nariadenia, ak môže preukázať, že zrušenie je spôsobené mimoriadnymi okolnosťami, ktorým sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia.
V odôvodnení 14 nariadenia č. 261/2004 sa uvádza, že mimoriadne okolnosti môžu nastať aj v prípade štrajkov, ktoré ovplyvňujú prevádzku príslušného leteckého dopravcu. Súdny dvor už skoršie upozornil, že okolnosti uvedené v tomto odôvodnení, vrátane štrajku, nie sú nevyhnutne a automaticky okolnosťami vylučujúcimi povinnosť zaplatiť náhradu upravenú v článku 5 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 261/2004[4] a že v dôsledku toho treba v každom jednotlivom prípade posúdiť, či tieto okolnosti zároveň vyplývajú z udalostí, ktoré sa svojou povahou alebo svojím pôvodom netýkajú bežnej aktivity dotknutého leteckého dopravcu a vymykajú sa jeho účinnej kontrole. Zoznam okolností vnariadení je teda iba indikatívny, uvedené okolnosti nepredstavujú samy osebe mimoriadne okolnosti, ale iba to, že sú spôsobilé vytvoriť takéto okolnosti.
Cieľom tohto príspevku je poukázať na rôzne faktory, ktoré - ak bol let bol zrušený alebo podstatne omeškaný v dôsledku štrajku – rozhodnú, či štrajk môže ako mimoriadna okolnosť vylúčiť poskytnutie náhrady cestujúcim. Budeme sledovať činiteľe ako
zákonnosť štrajku,
bežný výkon činnosti leteckého dopravcu, predvídateľnosť štrajku a pripravenosť leteckého dopravcu riešiť vzniknutú situáciu,
skutočnosť, či ide oštrajk zamestnancov leteckého dopravcu alebo štrajk iných zamestnancov, ktorý spôsobil zrušenie letu ( napr. štrajk pozemného personálu letiska),
a tiež to, do akej miery je relevantná otázka solidárneho štrajku, resp. neočakávaného rozšírenia štrajku na zamestnancov dcérskej spoločnosti leteckého prepravcu.
Keďže vo vzťahu ku posudzovaniu vylúčenia práva cestujúcich na náhradu treba zohľadniť aj to, či ide mimoriadne okolnosti, ktorým sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia, všimneme si aj relevanciu aktivity alebo pasivity leteckého dopravcu pri riešení požiadaviek štrajkujúcich alebo primeranosti a rozumnosti požiadaviek štrajkujúcich.
Vzhľadom na cieľ nariadenia č. 261/2004, ktorým je – ako vyplýva z jeho odôvodnenia 1 – zabezpečiť vysokú úroveň ochrany cestujúcich, a z dôvodu, že článok 5 ods. 3 tohto nariadenia predstavuje odchýlku zo zásady práva cestujúcich na náhradu v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letu, treba pojem „mimoriadne okolnosti“ vykladať reštriktívne.[5]
2 PRÁVO NA ŠTRAJK V SLOVENSKOM PRÁVNOM PORIADKU, JEHO ZÁKONNOSŤ A VPLYV TEJTO SKUTOČNOSTI NA POSUDZOVANIE PRÁVA NA NÁHRADU
Právo uskutočniť kolektívnu akciu vrátane práva na štrajk predstavuje základné právo sociálnej povahy stanovené v článku 28 Charty základných práv Európskej únie, pričom toto právo je chránené v súlade s právom Únie, vnútroštátnymi právnymi predpismi a vnútroštátnou praxou.[6] K definícii štrajku, jeho následkov aj spolu s prehľadom medzinárodnoprávnej aj slovenskej právnej úpravy možno odkázať na Lacka, ktorý uvádza: „ trajkom uskutoč ovaným v pracovnoprávnej oblasti nastáva (úplne alebo čiastočné) jednostranné a dočasné prerušenie pracovnej činnosti (vrátane inej pracovnej obštrukcie) zamestnancov smerujúce k vynúteniu si, aj prostredníctvom sp sobenej ujmy zamestnávate ovi, po iadaviek očakávaných štrajkujúcimi voči zamestnávate ovi (plnom či čiastočnom rozsahu). trajková aktivita je cielene zameraná na vynútenie si zmeny v správaní zamestnávate a v pracovnoprávnych vz ahoch .“[7]
Článok 37 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky[8] garantuje právo na štrajk s tým, že podmienky ustanoví zákon.[9] Právna úprava štrajku je rámcovo zakotvená aj v Zákonníku práce,[10] právo na štrajk je zamestnancom garantované v článku 10 jeho základných zásad nasledovne: Zamestnanci a zamestnávatelia majú právo na kolektívne vyjednávanie; v prípade rozporu ich záujmov zamestnanci majú právo na štrajk a zamestnávatelia majú právo na výluku. Olšovská poukazuje na to, že Ústavou SR predpokladané prijatie zákona, ktorý by upravil podmienky štrajku, zrealizované nebolo, čoho dôsledkom sú diskusie, či a aký je dovolený štrajk.[11] Všeobecne možno konštatovať, že v akademickej spisbe prevažuje názor,[12] že iné štrajky než štrajky vyhlásené na podporu uzatvorenia kolektívnej zmluvy, a teda právne neupravené, nie sú zakázané. Argumentujú aj ústavnoprávnym princípom právneho štátu „každý môže konať, č
Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.