SÚČASNÝ POHĽAD NA PROBLEMATIKU EXTRÉMIZMU V SLOVENSKEJ REPUBLIKE

Autor: plk. doc. JUDr., Miroslav Felcan, PhD., LL.M.
Univerzita: Akadémia Policajného zboru v Bratislave
Udalosť: Bratislavské právnické fórum

Abstrakt

Extrémizmus je fenomén súčasnej doby a jeho presné vymedzenie a opísanie, ktoré by bolo všeobecne akceptované, nebolo doteraz formulované. Dôvodom vzniku a existencie extrémistických skupín alebo hnutí sú odlišné ideológie, ktoré vedú ku konfrontácii s politickým systémom a štátnym usporiadaním a narúšajú celkovú bezpečnosť demokratického štátu. Ako zjednocujúci prvok týchto ideológií vystupuje odmietanie základných demokratických hodnôt, spoločenských noriem a spôsobov chovania formujúcich súčasnú spoločnosť.

1 ÚVOD

Hrozba extrémizmu sa v súčasnosti stala vysoko aktuálnou. Dotýka sa všetkých demokratických štátov, Slovenskú republiku nevynímajúc. Prejavy nenávisti voči príslušníkom iných rás, národov, národnostných menšín a etnických skupín, ale aj náboženstiev prinášajú so sebou nebezpečenstvo priameho ohrozenia riadneho fungovania demokratickej spoločnosti. Otvorenie sa svetu malo pre Slovenskú republiku za následok, okrem pozitívnych aj prenikanie negatívnych javov, medzi ktoré môžeme zaradiť aj extrémizmus so všetkými jeho formami a prejavmi. Väčšina obyvateľstva si pojem extrémizmus spája najmä s prejavmi rasizmu a xenofóbie, pretože rasovo motivované útoky stále boli a naďalej sú aktuálnym problémom. Problematike intolerancie a extrémizmu sa venuje sústredená pozornosť predovšetkým v posledných štyroch rokoch, počas ktorých došlo k výraznému posunu v chápaní jej dôležitosti nielen v Policajnom zbore, ale aj v celej spoločnosti. 

Prejavy extrémizmu, rasovej intolerancie a xenofóbnych názorov jednotlivcov a skupín sa stále zvyšujú. Tento narastajúci trend má na svedomí aj súčasná politická scéna nie len u nás, ale aj vo svete. Je to spôsobené benevolentnosťou v súčasnej politickej kultúre, kde sa už „nacionalistické" tendencie nevnímajú až tak tragicky. Takéto prejavy ako aj sympatie môžeme vidieť nie len na rôznych mítingoch nacionalisticky orientovaných politických stranách, alebo pri príležitosti osláv národných hrdinov, ale čo je najviac zarážajúce už aj na pôde parlamentov niektorých krajín. Hrozí, že sa tieto myšlienky dostanú aj do mládežníckych štruktúr a radikálne postoje začnú byť „v móde“. Byť nacionalistom či rasistom bude znamenať stáť si pevne za svojimi ideálmi. SR ako demokratický právny štát založený na vláde práva a univerzálnom systéme základných práv a slobôd odmieta všetky formy a prejavy extrémizmu, ktorý je v priamom protiklade voči týmto základným hodnotám zakotveným v Ústave SR.

Extrémizmus označuje konanie a prejavy vychádzajúce z postojov krajne vyhrotenej, demokratickému systému nepriateľskej ideológie, ktoré či už priamo, alebo v určitom časovom horizonte deštruktívne pôsobia na existujúci demokratický systém a jeho základné atribúty. Druhou charakteristickou črtou extrémizmu a s ním spájaných aktivít je, že útočia na systém základných práv a slobôd garantovaných ústavou a medzinárodnými ľudskoprávnymi dokumentmi, alebo sa snažia svojimi aktivitami uplatňovanie týchto práv sťažiť, či znemožniť. Za ďalšie charakteristické znaky extrémizmu sa považuje snaha o obmedzenie, potláčanie, znemožnenie výkonu základných práv a slobôd pre určité skupiny obyvateľstva definované ich pohlavím, národnosťou, rasou, etnikom, farbou pleti, vierovyznaním, jazykom, sexuálnou orientáciou, príslušnosťou k spoločenskej triede, majetkom, ako aj používanie fyzického násilia či hrozba použitia násilia namiereného voči názorovým či politickým oponentom alebo ich majetku. 

Extrémizmus sa delí na pravicový, ľavicový, náboženský a extrémizmus zameraný na jednu otázku (ekologický, separatizmus a pod.)

V oblasti radikalizácie a extrémizmu možno SR považovať za stabilnú a bez významnejších incidentov ohrozujúcich stabilitu štátu, je potrebné, aby sa k možným zmenám pristupovalo predvídavo a najmä s ohľadom na okolité štáty, či celkovú bezpečnostnú situáciu v Európe. Nárast radikalizácie obyvateľstva v krajinách za hranicami EÚ postihnutých vnútornými konfliktami, vznik ozbrojených skupín s extrémistickou ideológiou v týchto oblastiach a zapájanie občanov krajín EÚ do takýchto konfliktov totiž priamo ovplyvňuje aj bezpečnostnú situáciu krajín EÚ, vrátane Slovenska.1 Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že pri existujúcej situácii je potrebné zamerať sa na prevenciu radikalizácie a elimináciu faktorov, ktoré ju podmieňujú.

V kontexte extrémizmu nie je možné a ani správne chápať SR izolovane od týchto trendov a je preto potrebné venovať pozornosť aj vývoju v okolitých štátoch. Vzhľadom na vysokú mieru prepojení a spolupráce domácich extrémistických subjektov s extrémistickými organizáciami a skupinami v okolitých štátoch sú práve podnety zo zahraničia významné pri formovaní nových trendov, metód pôsobenia, organizovania a zmien ideológie v rámci extrémistickej scény v SR. V dnešnej dobe, kedy je vďaka masovému rozšíreniu internetu prístup k informáciám jednoduchší ako kedykoľvek predtým, je nevyhnutné, aby sa pozornosť spoločnosti zamerala na zvyšovanie povedomia verejnosti a zvlášť niektorých ľahko ovplyvniteľných skupín o nebezpečenstve ktoré extrémizmus a s ním súvisiace javy predstavujú pre celú spoločnosť a každého jednotlivca v nej. Zároveň je nevyhnutné objasňovať a neustále pripomínať základné hodnoty na ktorých je postavená SR ako sú vláda práva, systém základných práv a slobôd, trojdelenie moci, ktoré sú pozitívnymi hodnotami, ktoré je potrebné brániť pred ohrozením zo strany extrémizmu. Je potrebné sústrediť sa a vyhľadať najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva a veľmi jasne a presne zamerať odkaz, ktorým sa SR dištancuje od akceptácie prejavov, ktoré by pôsobili nenávistne voči skupinám obyvateľstva pre dôvody akými sú rasa, farba pleti, pohlavie, etnická, či národnostná príslušnosť, sexuálna orientácia alebo náboženské vyznanie.

Extrémizmus je potrebné potláčať od samotného zárodku a práve preto má koncepcia spracovaná Prezídiom Policajného zboru, odrážať vôľu celej spoločnosti predchádzať a zamedziť prejavom extrémizmu a procesu radikalizácie. Keďže radikalizáciu a extrémizmus môže spoločnosť nečinnosťou a ľahostajnosťou podnecovať, v obsahu koncepcie Prezídia Policajného zboru je stanovený ambiciózny cieľ a to zamedziť radikalizácii prostredníctvom vzdelávania a zvyšovania povedomia spoločnosti. Len efektívnym a racionálnym prístupom je možné predchádzať následkom radikalizácie a extrémizmu a preto bol na tento účel oslovený celý rad subjektov, ktoré vyjadrili súhlas so spoluprácou na príprave uvedenej koncepcie a aktívne sa spolupodieľali.

2 EXTRÉMIZMUS - PODSTATA POJMU

Vo všeobecnosti neexistuje žiadna univerzálna definícia čo ešte nie je prejavom extrémizmus a čo už áno. Podľa striktnej definície Ministerstva vnútra SR sa za extrémistické považujú všetky: „verbálne, grafické, fyzické, alebo iné aktivity spojené spravidla s vyhraneným ideologickým alebo iným kontextom, zväčša s absenciou hmotnej pohnútky, ktoré vyvíjajú jednotlivci alebo skupiny osôb s názormi výrazne vybočujúcimi zo všeobecne uznávaných spoločenských noriem, so zreteľnými prvkami netolerancie, najmä rasovej, národnostnej, náboženskej alebo inej obdobnej neznášanlivosti, ktoré útočia proti demokratickým princípom, spoločenskému usporiadaniu, životu, zdraviu, majetku alebo verejnému poriadku“2

Zo sociologického pohľadu je extrémizmus zasa: „súhrn určitých sociálno-patologických javov, vytváraných viac či menej organizovanými skupinami osôb a priaznivcami takýchto skupín, s dominantným rysom odmietania základných hodnôt, noriem a spôsobov správania platných v danej spoločnosti. V politike je takto označovaný krajne radikálny, alebo výstredný postoj, alebo subjekt“ (Milo, 2005, s. 13). Aj napriek týmto pomerne jasným definíciám je veľmi ťažké určiť, kedy ide o prejav legitímneho politického názoru a kedy ide už o prejav extrémizmu. Deliaca čiara medzi nimi leží, podľa stupňa citlivosti v každej spoločnosti niekde inde.

Extrémistické postoje je pritom možné rozdeliť do troch skupín, ktoré vychádzajú z odlišného hodnotenia jednotlivých aktivít:

Prvá skupina bojuje za realizáciu ušľachtilých a humánnych ideálov, avšak spôsobom, ktorý v menšej alebo väčšej miere porušuje zákon (napr. militantní ekológovia a ochrancovia zvierat, ničiaci laboratóriá kozmetických firiem, odporcovia potratov, vraždiaci personál nemocníc, v ktorých sa potraty vykonávajú apod.). Presadzujú teda humánne hodnoty nežiaducim - nehumánnym spôsobom. 

Členovia druhej skupiny sa snažia uskutočniť svoje predstavy o fungovaní spoločnosti, ktoré môžu odporovať všeobecným spoločenským normám prostredníctvom platného právneho poriadku (napr. volebné víťazstvá NSDAP v Nemecku v roku 1933). Pokúšajú sa legálnym spôsobom prevziať moc tak, aby mohli svoj program realizovať.

Posledná, tretia skupina, sa snaží o dosiahnutie svojich ideí protizákonnými a bezcitnými spôsobmi (napr. samovražední atentátnici a pod.). Väčšina občanov uznáva, že tretiu skupinu je možné oprávnene nazývať extrémistami. Pri ostatných dvoch je tento názor nejednoznačný. 

Verejnosť sa môže stotožňovať s ich programom na tomto základe a teda prvú skupinu za extrémistov nepovažujú. Tak sa pre aktivistov, ktorí sa svojimi akciami pohybujú „na hrane“ zákona a ktorých ciele môžu byť s výhradami prijateľné, zaužívalo označenie radikáli. Súčasne platí, že vývojovo môžeme extrémistické skupiny, ale aj jednotlivcov, rozdeliť do troch štádií.

Prvé štádium je tou najnižšou formou extrémistického konania. Vyznačuje sa pudovosťou, iracionalitou a úplnou absenciou nejakého širšieho plánovania. Väčšinou je jeho rozbuškou vlastný pocit ohrozenia. Ide prevažne o ojedinelé útoky jednotlivcov a menších skupín na objekty nenávisti (pobočky nadnárodných ...

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia
MENU