ÚLOHA ŠTÁTU V OBLASTI FINANCOVANIA VEREJNÉHO ZDRAVOTNÍCTVA - ÚVAHY DE LEGE FERENDA

Autor: doc. JUDr. Mgr., Michal Ďuriš, PhD.
Univerzita: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum

Abstrakt

Príspevok sa zaoberá úlohou a zodpovednosťou štátu pri financovaní verejného zdravotníctva vo svetle ústavného práva na bezplatnú zdravotnú starostlivosť. Okrem analýzy súčasného stavu sa zaoberá aj úvahami de lege ferenda.

1 SÚČASNÝ SYSTÉM FINANCOVANIA ZDRAVOTNEJ STAROSTLIVOSTI

Zdravotná staroslivosť je v súčasnosti v Slovenskej republike financovaná takmer výlučne prostredníctvom systému povinného zdravotného poistenia, pričom predstavuje realizáciu ústavného práva na bezplatnú zdravotnú starostlivosť podľa Ústavy Slovenskej republiky. Uvedený systém je založený na systéme povinného zdravotného poistenia fyzických osôb, pričom zákonom stanovené poistenie platia jednak zamestnanci, ako aj samostatne zárobkovo činné osoby a za určené subjekty platí zdravotné poistenie štát. V súčasnosti je istou osobitosťou slovenského systému verejného zdravotného poistenia skutočnosť, že zdravotné poistenie je fyzická osoba povinná platiť aj z iných príjmov ako zo zamestnania alebo podnikania (zo samostatnej zárobkovej činnosti), napr. z dividend.

Výška poistného je určená zákonom, percentuálnou sadzbou (za zamestnancov a osoby samostatne zárobkovo činné sa platí spolu vo výške 14%, za poistencov štátu platí štát v roku 2016 poistné vo výške 4,30 %). V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že zákonom stanovená sadzba neodzrkadľuje dostatočne požiadavky zdravotného systému (najmä v súčasnosti nezohľadňuje potreby finančne náročnej liečby a využívanie inovatívnych technológií prípadne inovatívnych liekov). Je potrebné upozorniť na skutočnosť, že zákonom stanovená sadzba sa dramaticky nemení, t. j. nie je pravidelne predmetom vyhodnocovania nákladov vynaložených na zdravotnú starostlivosť a nie je upravovaná v závislosti od vývoja týchto nákladov (výnimkou býva nepravidelné zvyšovanie odvodu štátu za poistencov štátu využívané spravidla na dofinancovanie systému, v prípade hroziaceho nedostatku finančných prostriedkov v systéme zdravotného poistenia).

Verejné zdravotné poistenie vykonávajú v súčasnosti v Slovenskej republiky tri zdravotné poisťovne, jedna štátna a dve súkromné. Poistenec si môže vybrať zdravotnú poisťovňu jeden krát ročne. Je potrebné zdôrazniť, že všetci poistenci majú uhrádzaný na základe verejného zdravotného poistenia rovnaký rozsah zdravotnej starostlivosti (existuje jeden balík uhrádzanej zdravotnej starostlivosti určený zákonom stanoveným rozsahom zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia, poistenec si nemôže vybrať druh zdravotného poistenia, od ktorého by závisel rozsah „poistenej“ zdravotnej starostlivosti). 

Konkurencia zdravotných poisťovní tak môže prebiehať pomerne v obmedzenom rozsahu, najmä ponúkaním rôznych doplnkových služieb, prípadne preplácaním doplnkových výkonov zdravotnej starostlivosti, ktoré nie sú inak hradené z verejného zdravotného poistenia.

Právnu úpravu predstavujú najmä (nie však výlučne) nasledovné právne predpisy:

- zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti,
- zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
- zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

2 RIZIKÁ UDRŽATEĽNOSTI SYSTÉMU A MOŽNOSTI REFORMY

Možno konštatovať, že niet pochýb o tom, že súčasný model financovania verejného zdravotníctva v Slovenskej republike nie je dlhodobo udržateľný. O nedostatočnej funkčnosti súčasného systému hovorí jednak opakované nesystémové dočasné zvyšovanie odvodu štátu za poistencov štátu (z dôvodu preklenutia nedostatku finančných prostriedkov v systéme zdravotného poistenia spravidla ku koncu kalendárneho roka) ako aj zásahy štáty smerujúce k oddlžovaniu systému ako takého (najmä opakujúce sa oddlžovanie štátnych nemocníc, ktoré doposiaľ po každej vlne oddlžovania opätovne dokázali vytvoriť dlh zásadného významu). Podobné problémy však nemá len systém financovania zdravotníctva v Slovenskej republike, ale je ich možné badať aj v iných štátoch.

Za najvážnejšie riziká, ktoré môžu ovplyvniť vývoj financovania a môžu spôsobiť neudržateľnosť súčasného systému financovania verejného zdravotníctva je možné uviesťnajmä:
- demografický vývoj,
- pokles rozpočtov na zdravotníctvo,
- neefektívne nakladanie so zdrojmi v systéme financovania zdravotníctva,
- rastúci dopyt po zdravotnej starostlivosti, spôsobený najmä chronickými ochoreniami a novými  technológiami liečby a inovatívnymi liekmi.

Väčšina sveta (a Európa obzvlášť) je konfrontovaná s nepriaznivým demografickým trendom, ktorý spočíva v starnúcej populácii s dlhšou očakávanou dĺžkou života. Ekonomická kríza, napätosť rozpočtov jednotlivých štátov však zároveň tlačí na znižovanie výdavkov všeobecne, pričom oblasť zdravotníctva tento trend rozhodne neobchádza. Na jednej strane tak máme starnúcu populáciu s dlhšou očakávanou dĺžkou života (ktorej rast nie je vyvážený dostatočnou pôrodnosťou), ktorá bude nepochybne vzhľadom na rastúci vek predstavovať zvýšené nároky na zdravotnícky systém ako aj s tým súvisiaci rastúci dopyt po zdravotnej starostlivosti a vysoké náklady nových technológií, liečebných postupov a inovatívnych liekov. Na strane druhej je nedostatok finančných prostriedkov v systéme, pričom je tendencia vyvíjať tlak na znižovanie nákladov na zdravotnú starostlivosť. Negatívny vplyv na finančnú „stabilitu“ systému financovania zdravotnej starostlivosti má narastajúci počet chronických ochorení, civilizačných ochorení a nezdravý životný štýl, ktoré predstavujú rovnako podstatnú záťaž zdravotníckeho systému.

2.1 Modely financovania verejného zdravotníctva vo svete

V jednotlivých krajinách sa môžme stretnúť so systémom priameho financovania zdravotnej starostlivosti štátom (zdravotnú starostlivosť poskytuje štát prevažne v štátnych zdravotníckych zariadeniach), ako aj so systémami, kde je zdravotná starostlivosť poskytovaná na základe zdravotného poistenia. V prípade systémov so zdravotným poistením ešte možno rozlišovať systém povinného zdravotného poistenia na základe ktorého sa uhrádza všetkým poisteným v podstate rovnaký rozsah (ako je to v súčasnosti v Slovenskej republike), prípadne systém v ktorom je rozsah poskytovanej a preplácanej zdravotnej starostlivosti odstupňovaný v závislosti o výšky poistného, ktoré daný poistenec hradí (rozdiel môže byť jednak v ...

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia
MENU