NIEKOĽKO POZNÁMOK K ZRUŠENIU SPOLOČNOSTI S LIKVIDÁCIOU

Autor: JUDr. Jana Strémy PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum

Abstrakt

Po niekoľkých desaťročiach existencie trhovej ekonomiky a podnikania so súkromným kapitálom, je čoraž častejšie nastolená otázka zrušenia obchodných spoločností likvidáciou. Existujú viaceré dôvody na likvidáciu obchodnej spoločnosti. Taxatívne sú vymedzené v ust. § 68 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka. Zásadnú úlohu v procese likvidácie zohráva existencia obchodného majetku. Rozhodnutím o zrušení obchodnej spoločnosti likvidáciou nastávajú v živote spoločnosti zásadné zmeny, ktoré riadi likvidátor a ktorým budeme v článku venovať svoju pozornosť.

1 ÚVOD

Jedným z komponentov fungovania trhovej ekonomiky je aj otázka likvidácie spoločností. Ak by sme si mali položiť otázku kedy dochádza k likvidácii spoločnosti tak môžeme konštatovať, že spoločnosť jednak splnila účel na ktorý bola založená, alebo pominuli dôvody pre jej ďalšiu existenciu a spoločníci príp. akcionári sa rozhodli spoločnosť zrušiť a vymazať z obchodného registra, ďalej za predpokladu, že nedôjde k prechodu práv a povinností v dôsledku splynutia alebo zlúčenia, a pod. sa pred výmazom spoločnosti z obchodného registra vyžaduje likvidácia. K likvidácii spoločnosti dochádza celkom prirodzene v prípade ak má spoločnosť ekonomické problémy, faktom je, že v súčasnosti pretrváva vo vedomí verejnosti ako aj vo vedení podnikateľských subjektov ako negatívny jav ako neúspech podnikateľa. V tejto súvislosti považujeme za dôležité uviesť, že v západných krajinách, je javom bežným nakoľko v priebehu dvoch až troch rokov ukončuje svoju činnosť viac ako 50% spoločností. Dôvodom na likvidáciu je prostá skutočnosť, že pokiaľ sa podnikateľský subjekt nepresadil v danom podnikateľskom prostredí alebo nedodržal stanovený podnikateľský plán a pristupuje k ukončeniu svojho pôsobenia v snahe neprehlbovať ďalšie straty, nezvyšovať dlhy prípadne iné negatívne skutočnosti napr. nárast výšky daňovej licencie za každý ďalší mesiac. Ďalej sem môžeme zaradiť dlhodobú neschopnosť uhrádzať náklady na chod spoločnosti vynaložené z vlastnej podnikateľskej činnosti, spoločnosť nemá perspektívny program na ďalší výkon podnikateľskej činnosti, neplní svoj primárny účel t.j. generácia zisku pre spoločníkov resp. akcionárov alebo iné prípady ekonomického alebo finančného charakteru, ktoré limitujú spoločnosť negatívne a majú za následok jej likvidáciu. 

Ďalším diskusiu vzbudzujúcim aspektom v otázke likvidácie spoločností je rýchlosť a hospodárnosť likvidácie ako rýchla reakcia na podnikateľký neúspech s cieľom zachovania podnikateľskej činnosti, zamestnanosti a pod. Ako sme už uviedli v našich podmienkach je likvidácia spájaná s podnikateľským neúspechom, v praxi je tak väčšina spoločností likvidovaná tak, že nezostáva priestor na podnikanie v danom sektore trhu a aj záujmy zamestnancov sú len záujami iluzórnymi. Likvidácia prebieha v našich podmienkach neprimerane dlhé časové obdobie, čo je v rozpore s požiadavkami trhovej ekonomiky a požiadavkami trhu ako takého. Ak má byť účelom likvidácie “očistiť” podnikateľské prostredie s cieľom nepohlcovať priestor pre ďalšie podnikanie, zamestnanosť a pod. bolo by vhodné zmeniť nazeranie na tento iinštitút aj v aplikačnej praxi. 

2 LIKVIDÁCIA IN GENERE

Vzhľadom na predchádzajúci text považujeme za dôležité zmieniť sa o podstate inštitútu likvidácie o jej účele a priebehu, ako aj o postavení likvidátora. Podľa ust. § 68 ods. 2 zákona č. 513/1991 Z.z. Obchodného zákonníka (ďalej len v texte len “Obchodný zákonník”) zániku spoločnosti predchádza jej zrušenie s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak jej imanie prechádza na právneho nástupcu. Likvidácia sa nevyžaduje, ak spoločnosť nemá žiaden majetok alebo ak bol zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, ak bol konkurz zrušený z dôvodu, že majetok úpadcu nestačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo bolo konkurzné konanie zastavené pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený pre nedostatok majetku, prípadne ak po ukončení konkurzného konania nezostane spoločnosti žiaden majetok. 

Právnu úpravu likvidácie obchodnej spoločnosti nachádzame v ust. § 70 Obchodného zákonníka, podľa ktorého môžeme likvidáciu označiť ako právom ustanovený postup mimosúdneho vyporiadania majetkových pomerov zrušenej obchodnej spoločnosti, ktorej imanie neprešlo na právneho nástupcu, spočívajúci v speňažení majetku obchodnej spoločnosti, v uspokojení pohľadávok jej veriteľov zo získaného výťažku a v rozdelení likvidačného zostatku medzi spoločníkov spoločnosti. Účelom likvidácie je vyporiadanie základného imania zrušenej obchodnej spoločnosti, akým spôsobom má tento zložitý proces prebiehať však Obchodný zákonník a ani iný osobitný predpis neupravuje. Podľa O. Ovečkovej trvá likvidácia spravidla dlhší čas a predstavuje záverečnú fázu v živote obchodnej spoločnosti.1 Je obligatórnym dôsledkom zrušenia právnickej osoby, pokiaľ majetok spoločnosti neprechádza na univerzálneho právneho nástupcu alebo zákon jej vyporiadanie neupravuje inak napr. vo forme konkurzného konania. Právna úprava likvidácie obchodných spoločností v ustanoveniach Obchodného zákonníka presahuje jeho zákonný rámec nakoľko predmetné ustanovenia sa subsidiárne aplikujú aj pri likvidácií iných právnických osôb než obchodných spoločností, ak nemajú právneho nástupcu a z právnych predpisov, ktoré ich upravujú nevyplýva niečo iné v zmysle ust. § 761 Obchodného zákonníka v korelácii s ust. § 20 a ods. 4 Občianskeho zákonníka.

Z pohľadu nášho záujmu považujeme za dôležité ust. § 72 Obchodného zákonníka, ktoré ako uvádza O. Ovečková na jednej strane určuje pôsobnosť likvidátora (t.j. rozsah jeho oprávnenia ako štatutárneho orgánu) a na strane druhej povinnosti likvidátora v rámci vykonávania likvidácie. V zmysle predmetného ustanovenia likvidátor robí v mene spoločnosti len úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti . pri výkone tejto pôsobnosti plní záväzky spoločnosti, uplatňuje pohľadávky a prijíma plnenia spoločnosti, zastupuje spločnosť pred súdmi a inými orgánmi, uzaviera zmiery a dohody o zmene zániku práv a záväzkov, pričom nové zmluvy môže uzavierať len v súvislosti s ukončením podnikateľskej činnosti. Viaceré doktrinálne názory( napr. M. Ďurica, O. Ovečková, M. Kubinec) sa pritom zhodujú, že práva a povinnosti likvidátora sú upravené len rámcovo a nedostatočne. M. Kubinec ďalej uvádza, že práve likvidátor je dominantnou postavou procesu likvidácie, máme však za to, že v prípade funkcie likvidátora ide o funkciu sui generis2, nestotožňujeme ho s orgánom spoločnosti a dokonca mu niektoré predpisy mu priznávajú procesnú subjektivitu a to napr. v prípade podania predmetného návrhu na konkurz, vykonáva ju fyzická alebo právnická osoba, ktorá priamo zo zákona, alebo na základe rozhodnutia súdu má pôsobnosť štatutárneho orgánu, ale je oprávnená len na výkon úkonov smerujúcich k zániku spoločnosti. Ako sme už uviedli likvidátorom môže byť fyzická aj právnická osoba, v takom prípade koná v jej mene štatutárny orgán. Likvidátorom je ex lege štatutárny orgán, za podmienky, že si spoločnosť nevymenuje za likvidátora inú osobu. Ak spoločnosť nemá vymenovaného likvidátora, súd poverí funkciou likvidátora štatutárny orgán, jeho člena alebo spoločníka. Ak nimi zrušená spoločnosť nedisponuje vymenuje súd za likvidátora osobu zapísanú v zozname správcov. Pôsobnosť likvidátora je určená právnym predpisom, ktorý upravuje likvidáciu príslušného druhu právnickej osoby, likvidátor je oprávnený v zásade na všetky právne úkony súvisiace s likvidáciou obchodnej spoločnosti a vedúce k výmazu spoločnosti z obchodného registra. Právna úprava zodpovednosti likvidátora za výkon jeho funkcie odkazuje na zodpovednosť štatutárnych orgánov za výkon ich funkcie. 

Podľa M. Kubinca je len akýmsi právnym úzom, že podstatou likvidačného procesu je postupné efektívne speňažovanie obchodného majetku zrušenej spoločnosti alebo družstva a plnenie jej záväzkov. Má za to, že likvidácia by mala prebiehať na základe vopred vypracovaného, precízneho likvidačného plánu, ktorého obsahom by mali byť o.i. všeobecné zásady likvidácie, práva a povinnosti likvidátora, schéma likvidácie, prehľad obchodného imania spoločnosti etc.3 Podľa Z. Jelínka ekonomický rozbor likvidácie spoločnosti je v procese likvidácie veľmi podstatný, nakoľko musí byť zrejmá výška likvidačného zostatku na konci procesu likvidácie, alebo spoločnosť musí disponovať minimálne finančnými prostriedkami na pokrytie všetkých nákladov likvidácie vrátane uspokojenia všetkých pohľadávok. Zváženie situácie spočíva najmä v ekonomickej analýze subjektu. Považujeme za dôležité uviesť, že likvidácia in abstracto nie je stavom krízy obchodnej spoločnosti a po uhradení všetkých potrebných výdavkov likvidácie (i odmeny likvidátora) a zaplatení všetkých pohľadávok vrátane všetkého ich príslušenstva voči subjektu, musí zvýšiť likvidačný zostatok aspoň vo výške nula eur. V súčasnosti sa však veľmi často stretávame s fenoménom, že množstvo likvidácií je prerušených likvidátorom podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu, pretože až následne (počas likvidácie) likvidátor zistí predlženie likvidovanej spoločnosti, podá bez zbytočného odkladu návrh na vyhlásenie konkurzu. V tejto súvislosti si šak dovoľujeme uviesť, že už pred zrušením subjektu s likvidáciou by malo byť zrejmé všetkým osobám s účasťou v spoločnosti, že mal byť zo zákona podaný návrh na vyhlásenie konkurzu. V znení súčasnej právnej úpravy podľa príslušných ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Inak ...

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia
MENU