BEZPEČNOSŤ SLOVENSKEJ REPUBLIKY V GLOBALIZOVANEJ SPOLOČNOSTI 1 /ÚSTAVNOPRÁVNY ROZMER/

Autor: prof. JUDr. Ľubor Cibulka CSc.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum

Abstrakt

Bezpečnosť ako pojem je viacrozmerný. Môže sa chápať z pohľadu štátu, pohľadu obyvateľa resp. občana, ale i z pohľadu vojenského, politického, kybernetického, enviromentálneho a pod. V dobe globalizácie, integrácie či postmoderny bezpečnosť nadobúda mimoriadny význam. Preto je dôležité, aby i Ústava SR primeraným spôsobom regulovala otázky bezpečnosti a to ako v čase štandardného fungovania štátu ako i v čase tzv. krízových situácii, resp. neštandardných situácii a to aj vzhľadom na naše členstvo v EU a NATO. Zabezpečovanie bezpečnosti a jej ochrana je bezprostredne spojená s právami a slobodami človeka. Nie náhodou je bezpečnosť spoločným menovateľom ústavných hodnôt Slovenskej republiky. Štát je začleňovaný do čoraz pevnejších väzieb v rámci medzinárodných organizácií alebo nadnárodných spojení a teda i bezpečnosť a jej obsah a spôsoby naplnenia sa tomu prispôsobujú. V tejto súvislosti sa nastoľuje otázka ako otázky bezpečnosti majú byť vyjadrené v ústave.

I. ÚVOD

Zhruba od polovice 20 storočia prebieha vo svetovom rámci proces novej kvality, ktorý smeruje k celosvetovej integrácii a novej globálnej organizácii výrobných a obchodných procesov, bankových a finančných operácii, technológií a informácii. Tento proces je jednoducho nazývaný globalizácia. Globalizácia je komplexný a nezvratný proces, ktorý má viac rozmerov a to: ekonomický, sociálny a politický. Nie je možné vynechať ani rozmer bezpečnostný. Ruka v ruke s globalizáciou vznikli a rozvíjajú sa nové informačné a komunikačné technológie, ktoré umožňujú napĺňať zmysel a obsah globalizácie, ale vytvárajú značné riziká pre bezpečnosť štátu a jeho obyvateľov. Nadnárodné korporácie svojou ekonomickou silou a ekonomickou mobilitou významne ovplyvňujú fungovaniu štátu a jeho ústavných orgánov. Štát a štátna moc s nim musia rátať a vytvárať primeraný ústavnoprávny rámec naplnenia. Význam mocenských atribútov, ktorými disponujú jednotlivé štáty klesá a to v závislosti od ekonomickej vyspelosti, veľkosti územia, miery integrácie atď. Štát síce zostáva významným elementom, ale jeho autorita sa kontinuálne rozptyľuje. Najvýznamnejšou zmenou v post moderne globalizovaného sveta je zmena mocenského postavenia štátu. Tento po dvesto až tristo rokoch stráca bezkonkurenčnú mocenskú povahu voči mnohým subjektom moci. Štátu vyrástli mocenskí konkurenti. Časť moci štát stratil v prospech medzinárodných organizácií, časť v prospech menších územných celkov, ale i iných subjektov na vnútroštátnej či nadnárodnej úrovni. V Bezpečnostnej stratégii SR, ktorá bola schválená 27.9.2005 sa uvádza: „S globalizáciou bezprostredne súvisí aj zvyšujúci sa vplyv neštátnych činiteľov na bezpečnosť a stabilitu vo svete. Dochádza k postupnej strate monopolu štátu na zaručenie bezpečnosti a použitie sily. Schopnosť štátu ako subjektu medzinárodného práva byť kľúčovým aktérom medzinárodných vzťahov je konfrontovaná neštátnymi skupinami, organizáciami a nadnárodnými sieťami.“ Napriek týmto skutočnostiam zostáva štát nezastupiteľným subjektom pri riešení otázok bezpečnosti štátu i obyvateľov. Globalizovaný svet v 21. storočí popri svojich pozitívach prináša mnohé bezpečnostné riziká nielen pre Slovenskú republiku, či členské štáty Európskej únie, ale môžeme svet ako taký. Len si všimnime ozbrojené konflikty na Blízkom východe, vo viacerých afrických štátoch, v Afganistane atď., nebezpečenstvo medzinárodného terorizmu, organizovaného zločinu najrôznejších foriem. V súčasnosti treba upozorniť na bezpečnostné riziká spojené s masovou migráciou z Afriky či Ázie. 

Pojem bezpečnosť patrí medzi jeden z tých pojmov, ktoré sa dajú skloňovať v najrôznejších rovinách a súvislostiach, od úplne laickej až po rýdzo odbornú. Aj v rámci odborného ponímania tohto pojmu sa dá zachádzať do veľmi početných oblastí a skúmať bezpečnosť z uhla vojenského, ekonomického, politického, ekologického, environmentálneho, informačného, potravinového, kolektívneho, individuálneho, vonkajšieho či vnútorného bez nároku na to, že by tento výpočet bol vyčerpávajúci. Z iného uhla pohľadu môžeme hovoriť o fiskálnej bezpečnosti, (menová kríza v Európskej únii), osobnej bezpečnosti, o jadrovej bezpečnosti, kybernetickej bezpečnosti, bezpečnosti potravín, dopravy, životného prostredia, elektronickej komunikácie, bezpečnosti obchodovania atď. Bezpečnosť štátu znamená i prístup k nerastným surovinám, vode, či zdraviu.

V čl. 4 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii je bezpečnosť zaradená ako súčasť identity členských štátov: “Únia rešpektuje rovnosť členských štátov pred zmluvami, ako aj ich národnú identitu, obsiahnutú v ich základných politických a ústavných systémoch vrátane regionálnych a miestnych samospráv. Rešpektuje ich základné štátne funkcie, najmä zabezpečovanie územnej celistvosti štátu, udržiavanie verejného poriadku a zabezpečovanie národnej bezpečnosti. Predovšetkým národná bezpečnosť ostáva vo výlučnej zodpovednosti každého členského štátu.“ To len potvrdzuje význam inštitútu bezpečnosti a to nielen na národnej úrovni, ale i na úrovn i EU, pretože identita EU je okrem iného prienikom identít členských štátov.

M. Mareš definuje pojem národnej bezpečnosti ako „stav, kdy objektu (národnímu státu, jako celku nebo jeho podstatním atributům) nehrozí závažné ohrožení svrchovanosti, územní celistvosti, základů politického uspořádaní, vnitřního pořádku a bezpečnosti, životů a zdraví občanů, majetkových hodnot a životního prostřední.“2 Inšpiratívna je definícia bezpečnosti Českej republiky: „ ...je stav, kdy jsou na nejnižší možnou míru eliminovány vnější i vnitřní hrozby ohrožující stát a jím chránené ústavní hodnoity, případne hodnoty, k jeichž ochrně a obraně se stát zavázal mezinárodní smlouvou o spoločené obraně a kdy tento stát je připraven, ochoten a zároveň i vybaven účinnými nástroji těmtzo hrozbám efejktivně čelit.“3 Možno súhlasiť s názorom, že ľudstvo sa s pojmom bezpečnosť stretáva počas celej doby svojej existencie.4 V kontexte dnešnej doby treba pripustiť, že bezpečnosť je kategóriou, ktorá v porovnaní s minulosťou nabrala na význame i na šírke, v akej ju treba ponímať. Je nepochybné, že žiadny štát vrátane tých najväčších i ekonomicky najvyspelejších nedisponuje prostriedkami a nástrojmi, prostredníctvom ktorých by eliminoval bezpečnostné riziká súčasnej doby. Preto i v tejto oblasti je životne nevyhnutné spolupráca medzinárodného spoločenstva. V rámci tohto je potrebné pripomenúť, že i Európska únia musí venovať pozornosť otázkam bezpečnosti. Naplno sa to prejavilo v spojitosti s masovou migráciou obyvateľstva z vojnou zmietaných štátov Afriky a Ázie.

II. BEZPEČNOSŤ A SLOVENSKÁ REPUBLIKA

Z preambuly a čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát, ktorý sa neviaže na nijakú ideológiu ani náboženstvo, je štátom, ktorý si ctí práva a slobody človeka a plní si svoje medzinárodné záväzky. K základným úlohám takejto Slovenskej republiky patrí zaistenie vonkajšej a vnútornej bezpečnosti štátu, spoločnosti a obyvateľov. Preto môžeme bezpečnosť považovať za spoločného menovateľa ústavných hodnôt suverénneho, demokratického a právneho štátu, ktorým Slovenská republika nepochybne je. Bezpečnosť ako spoločný menovateľ ústavných hodnôt demokratického právneho štátu má rôzne podoby.5 Úlohy s tým spojené Slovenská republika plní na viacerých úrovniach. Na medzinárodnej úrovni úlohu plní aj v spojitosti s našim členstvom v NATO. Na vnútroštátnej úrovni tieto úlohy plní na celoštátnej úrovni napr. organizáciou ozbrojených síl, na úrovni jednotlivých článkov administatívno-teritoriálnych jednotiek napr. organizáciou policajného zboru. Vo vzťahu k obyvateľovi a občanov otázku bezpečnosti môžeme vidieť v obsahu čl. 25 ods. 1 ústavy, v ktorom je zakotvená obrana Slovenskej republiky ako povinnosť a vec cti občanov. Ústava ako základný zákon štátu najvyššej právnej sily musí garantovať bezpečnosť života jednotlivcovi, spoločnosti, ale aj funkčnosť a bezpečnosť celého ústavného systému.

Otázky bezpečnosti štátu spravidla nepatria k primárnym otázkam teórie ústavného práva, ktorým sa z pohľadu ústavy venuje mimoriadna pozornosť. Udalosti 11. septembra 2001 v USA, ale aj viacero ďalších udalostí z nedávneho či súčasného obdobia i nútia okrem iných aj právnu teóriu a prax zamyslieť sa nad otázkami bezpečnosti ako ústavnej kategórie. Pre teóriu ústavného práva to znamená analyzovať predovšetkým ústavu, ale aj ďalšie s ňou súvisiace normy z aspektu, či ústavná úprava vytvára dostatočný a kvalitný základ pre zaistenie bezpečnosti štátu a jeho obyvateľov, ako aj pre konkretizáciu ústavnej úpravy v rovine zákonov a právnych predpisov nižšej právnej sily. Súčasne je nutné analyzovať problematiku bezpečnosti štátu v čase mieru a zvlášť v čase vojny, v čase iných mimoriadnych situácií, resp. ako uvádza J. Drgonec „v extrémnych a neštandardných situáciách“.6. Bezpečnosť štátu a jeho obyvateľov má svoj vnútorný a medzinárodný rozmer.

II. 1 Bezpečnosť štátu

Bezpečnosť ako pojem je najčastejšie vnímaná ako kategória viažuca sa na štát, pričom túto kategóriu môžeme vnímať vnútornú bezpečnosť a vonkajšiu bezpečnosť. Samozrejme tieto kategórie sú navzájom prepojené.

Z preambuly a čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát, ktorý sa neviaže na nijakú ideológiu ani náboženstvo, je štátom, ktorý si ctí práva a slobody človeka a plní si svoje medzinárodné záväzky. To sú základné hodnoty na ktorých je Slovenská republika založená a ktoré musí chrániť. Inými slovami vyjadrené ide o hodnoty, ktoré tvoria materiálne jadro ústavy.7 K základným úlohám takejto Slovenskej republiky patrí zaistenie vonkajšej a vnútornej bezpečnosti štátu, spoločnosti a obyvateľov, čo je jednoznačným prejavom vnútornej a vonkajšej suverenity štátu.8 Preto môžeme bezpečnosť považovať za spoločného menovateľa ústavných hodnôt suverénneho, demokratického a právneho štátu, ktorým Slovenská republika nepochybne je. Tieto úlohy štát plní na viacerých úrovniach. Na medzinárodnej úrovni úlohu plní aj v spojitosti s našim členstvom v NATO ako aj členský štát Európskej únie. Na vnútroštátnej úrovni tieto úlohy plní na celoštátnej úrovni napr. organizáciou ozbrojených síl, na úrovni jednotlivých článkov administatívno-teritoriálnych jednotiek napr. organizáciou policajného zboru. Slovenská republika má spracované základné politické dokumenty riešiace bezpečnosť SR. K nim patria Bezpečnostná stratégia SR,9 ktorá poskytuje zásadné východiská realizácie bezpečnostnej politiky SR s cieľom zaručiť požadovanú úroveň bezpečnosti občana a štátu. Obranná stratégia SR10 formuluje politicko-vojenské východiská obrany. 

Základnými právnymi prameňmi všeobecnej povahy sú pre oblasť bezpečnosti SR sú okrem Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb., ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu; zákon č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu; zákon č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky; zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky; zákon č. 110/2004 Z. z. o fungovaní Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky v čase mieru; zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov; zákon č. 569/2005 Z. z. o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu; zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore; zákon č. 179/2011 Z. z. o hospodárskej mobilizácii o zmene a doplnení zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu. Na tieto akty ústavnej a zákonnej sily nadväzuje niekoľko vykonávacích predpisov, najmä vo forme ministerských vyhlášok. Samostatnú skupinu tvoria právne úpravy regulujúce napr. potravinovú bezpečnosť, environmentálnu bezpečnosť, kybernetickú bezpečnosť, jadrovú bezpečnosť atď. SR vyznáva hodnoty slobody, mieru, demokracie, právneho štátu, spravodlivosti, plurality, solidarity a ľudských práv a základných slobôd. Bezpečnostné záujmy SR vychádzajú z týchto hodnôt a vyjadrujú potreby jej občanov a štátu.11

Vyššie sme uviedli, že bezpečnosť štátu vnímame ako vnútornú bezpečnosť štátu a ako vonkajšiu bezpečnosť štátu, pričom tieto sú navzájom úzko prepojené. Vnútorná bezpečnosť je najčastejšie chápaná ako činnosť smerujúca k zachovaniu vnútorného poriadku vo všetkých sférach života spoločnosti a obyvateľov štátu, pričom ju môžeme posudzovať v čase „bežného fungovania štátu-ústavného systému“ a v čase „extrémnych a neštandardných situácii“.12 Základom právnej úpravy slúžiacej k ochrane vnútorného poriadku je predovšetkým trestné a priestupkové zákonodarstvo13. Základom právnej úpravy činnosti štátu v čase „extrémnych a neštandardných situácii“ je ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu, ktorý diferencuje činnosť štátu v týchto konkrétnych situáciách. Zdôrazňujeme však, že tieto „extrémne a neštandardné situácie“ dotýkajú ako vnútornej bezpečnosti tak aj vonkajšej bezpečnosti.14

II. 2 Bezpečnosť občanov

Ak vychádzame z pojmového vymedzenia bezpečnosti, môžeme konštatovať, že i bezpečnosť občanov resp. obyvateľov má svoj vnútorný a vonkajší rozmer, čo bezprostredne súvisí s chápaním suverenity štátu. Z preambuly a čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát, ktorý sa neviaže na nijakú ideológiu ani náboženstvo a je štátom, ktorý si ctí práva a slobody človeka a plní si svoje medzinárodné záväzky. Ústava ako základný zákon štátu musí garantovať naplnenie týchto hodnôt, na ktorých je postavená Slovenská republika a teda i ústava musí garantovať bezpečnosť života jednotlivcovi, spoločnosti, ale aj funkčnosť a bezpečnosť celého ústavného systému. Osobitne v tejto súvislosti poukazujeme na ústavnú úpravu základných práv a slobôd v druhej hlave Ústavy Slovenskej republiky. Otázky bezpečnosti obyvateľov z pohľadu ústavy môžeme skúmať v dvoch rovinách. Prvá rovina súvisí s bezpečnosťou štátu všeobecne, resp. bezpečnosť štátu v čase neexistencie mimoriadnych situácii (vojna, vojnový stav, živelná pohroma a pod.), druhou rovinou sú otázky ...

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia
MENU