DIFAMÁCIA NA INTERNETE

Autor: JUDr., Soňa Ralbovská Sopúchová, PhD.
Univerzita: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum

Abstrakt

Autorka v predkladanom článku rozoberá problematiku difamácie v podmienkach Slovenskej republiky. V úvode článku sa zameriava na objasnenie nového fenoménu dnešnej doby, ktorým je difamácia objavujúca sa čoraz častejšie v internetovom prostredí. V ďalšej časti príspevku sa autorka snaží odpovedať na otázky, ako sa posudzuje difamácia v právnom poriadku Slovenskej republiky, ako sa modifikuje vzhľadom na Internet a kto je zodpovedný za difamačné konanie na Internete. Na pozadí súdnych rozhodnutí sa autorka zamýšľa nad právnou úpravou prípadov difamácie na Internete v Slovenskej republike. V záverečnej časti článku uvádza návrhy pre právnu úpravu zodpovednostných vzťahov a pre odstránenie negatívnych následkov difamácie na Internete.

1 ÚVOD

Pojem difamácia je cudzí výraz pochádzajúci z anglického jazyka, ktorému nie je v podmienkach Slovenskej republiky priradený žiadny konkrétny slovenský ekvivalent. Podľa Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra rozumieme difamáciou nactiutŕhanie, ohováranie, hanobenie, zneúctenie či znevažovanie.[1] Teoretická základňa problematiky difamácie vznikla v Spojených štátoch amerických, kde sa v 90. rokoch minulého storočia začali rozhodovať prvé spory, ktorých predmetom bola difamácia uskutočňovaná na Internete.

Naša spoločnosť zaznamenala v posledných rokoch veľké zmeny súvisiace s vedou a technikou. Koniec 20. storočia a začiatok 21. storočia možno označiť za modernú dobu, charakteristickú rozsiahlym využívaním informačno-komunikačných technológií, akými sú počítače, mobilné telefóny, platobné karty či televízia. Jedným z najvýznamnejších informačno-komunikačných technológií je bezpochyby celosvetová sieť sietí – Internet, ktorý významnou mierou prispel k zmene fungovania viacerých procesov od obojsmernej komunikácie cez elektronický obchod až po autorské právo. Momentálne stále prebieha explozívny rozvoj novodobých technológií a tento postupne mení industriálnu spoločnosť na spoločnosť informačnú, pričom vzhľadom na rýchlosť a globálnosť týchto zmien sa niekedy hovorí aj o informačnej revolúcii.[2] Uvedené skutočnosti a predovšetkým Internet majú obrovský dopad na práva a záujmy fyzických a rovnako právnických osôb, a prinášajú viaceré výzvy, ktorým musí súčasná právna úprava neustále čeliť. 

Je zrejmé, že téma difamácie na Internete je v súčasnosti pertraktovaná čoraz častejšie, a to nielen v spomínaných Spojených štátoch amerických, ale tiež v jednotlivých štátoch Európskej únie, vrátane Slovenskej republiky. Z týchto a ďalších dôvodov sme si položili otázky, či je internetová difamácia v slovenskom právnom poriadku upravená dostatočne a či jednotlivé zákony príslušných oblastí regulujú všetky vznikajúce spoločenské vzťahy s ohľadom na rozmáhajúci sa Internet. Cieľom príspevku je zanalyzovať difamáciu a jej právny stav de lege lata v podmienkach Slovenskej republiky a upriamiť pozornosť na prienik informačno-komunikačných technológií do tejto oblasti. Na základe analýzy je potrebné poukázať na zistené nedostatky a v nadväznosti na ne poskytnúť úvahy a návrhy na odstránenie nežiaducich následkov difamačného konania, ktoré sú mnohokrát veľmi vážne. Pri rozbore problematiky difamácie na Internete je nutné vychádzať z teoretických prameňov, ktorými sú najmä zahraničné a domáce publikácie venované tejto a súvisiacim témam, taktiež pozitívnoprávna úprava jednotlivých konaní, ktoré možno identifikovať ako difamáciu, predovšetkým slovenské zákony, ale i dokumenty Európskej únie.

2 TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ DIFAMÁCIE

2.1 Objasnenie pojmu difamácia

Judikatúra amerického common law systému postupne definovala difamáciu ako: „publikáciu alebo komunikáciu nepravdivého tvrdenia, ktoré sa odráža na reputácii osoby (obchodnej spoločnosti, produktu, skupiny osôb, náboženstva alebo národa) a smeruje k zníženiu jej vážnosti v očiach iných osôb alebo smeruje k tomu, aby sa verejnosť tejto osoby stránila alebo sa jej vyhýbala.“ [3] Tu je potrebné zdôrazniť, že difamácia neevokuje iba zásah do osobnostných práv jedinca, ale týka sa aj porušovania práv podnikateľov či skupín osôb a taktiež ju možno vzťahovať na veci a produkty.

Teoretici, ktorí spracovali problematiku difamácie (vrátane jej internetovej podoby) stanovili schému, ktorá charakterizuje určité pojmové znaky difamácie. Sú nimi:
- nepravdivé alebo falošné tvrdenie o niekom (niečom inom),
- zverejnenie nepravdivého alebo falošného tvrdenia tretím osobám,
- spôsobenie škody / ujmy.[4]

Na základe uvedenej schémy môžeme opačne konštatovať, že difámacie sa nedopustí ten, kto len vyjadruje svoj osobný názor, uverejňuje pravdivý fakt, komunikuje nepravdivé alebo falošné tvrdenie iba osobe, ktorej sa týka alebo svojim konaním nespôsobí škodu, resp. ujmu.

2.2 Difamácia na internete

Difamačné konanie možno spáchať verbálne na verejnosti alebo prostredníctvom písaného textu, a to buď v tlačenej alebo elektronickej podobe. Práve posledná uvedená forma sa stáva čoraz viac využívanou a najmä zneužívanou. Internetové prostredie poskytuje možnosť vyjadriť sa, uviesť vyhlásenie či zverejniť článok v podstate všetkým osobám, ktoré sú pripojené k tejto globálnej sieti, a to v rámci takmer neobmedzeného priestoru, v jednom okamihu a bez predchádzajúcej kontroly. Najobávanejším faktorom v rámci Internetu je skutočnosť, že umožňuje anonymné pôsobenie, ktoré prináša viacero právnych i neprávnych problémov. Z právnej stránke ide predovšetkým o sťažené identifikovanie totožnosti páchateľov a taktiež zabezpečovanie dôkazov v prípadnom súdnom alebo priestupkovom konaní. Z tých neprávnych možno spomenúť porušovanie etiky či morálnych noriem.

Vzhľadom na celosvetový rozmach spoločnej siete a prudký rozvoj ďalších informačnokomunikačných technológií vznikla postupne kybernetická difamácia,[5] ktorá v sebe zahŕňa okrem iného aj užšiu skupinu prípadov, a to internetovú difamáciu, teda difamáciu páchanú vo virtuálnom prostredí Internetu. Jej osobitosť spočíva práve v spomínanej možnosti pôsobiť a konať anonymne. 

Okrem toho možno kybernetickú difamáciu spáchať aj prostredníctvom elektronických komunikácií, ktoré nie sú nutne spojené s Internetom. Podľa autora Schwabacha riešenie difamácie vzťahujúcej sa na Internet samo o sebe nevytvára žiadny právny problém, avšak globálna povaha Internetu znamená, že vyhlásenie urobené v jednej právnej jurisdikcii môže byť prijímané kdekoľvek na svete, napríklad v krajine, kde by táto problematika mohla byť upravená inak alebo vôbec.[6] Napriek tomu, že základné ponímanie ochrany práv človeka sa príchodom Internetu nezmenilo, podstatne sa zmenilo, resp. doplnilo prostredie, v ktorom majú byť tieto práva chránené. Je preto potrebné zdôrazniť, že ľudia majú svoje práva aj vo virtuálnom prostredí a taktiež, že Internet nie je anonymný absolútnym spôsobom.

3 DIFAMÁCIA V PRÁVNOM PORIADKU SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Predmetom a primárnym cieľom predkladaného príspevku je uskutočnenie analýzy internetovej difamácie v prostredí právneho poriadku Slovenskej republiky. Konkrétne, v akých ustanoveniach a akých právnych odvetví môžeme identifikovať konania spĺňajúce znaky difamácie, ako je upravená právna zodpovednosť za tieto konania a či je národná právna úprava postačujúca. Na základe štúdia dostupných prameňov, predovšetkým právnych predpisov a odborných článkov, môžeme konštatovať, že difamácia sa dotýka tak práva súkromného, ako i práva verejného. Vo všetkých zistených prípadoch ide o delikty a z toho dôvodu rozdeľujeme ďalšiu časť príspevku na dve samostatné podkapitoly – súkromnoprávne delikty a verejnoprávne delikty, ktoré budeme ďalej rozčleňovať.

3.1 Súkromnoprávne delikty

Súkromnoprávne delikty predstavujú protiprávne konania najmä v oblasti občianskeho práva, obchodného práva a pracovného práva, ktoré zakladajú zodpovednostný vzťah medzi protiprávne konajúcim a poškodeným. V nadväznosti na to uvádzame dve skupiny prípadov, v rámci ktorých sme vymedzili znaky difamácie. Kritériom pre rozdelenie bolo právne postavenie poškodenej strany, a teda buď ide o konanie porušujúce práva fyzických osôb alebo práva právnických osôb. Na základe uvedeného uvádzame nasledujúce porušenia:
a) porušenie práva na ochranu osobnosti,
b) nekalá súťaž.

Ad a) Porušenie práva na ochranu osobnosti

V prípade porušovania osobnosti možno za difamáciu považovať občianskoprávny delikt, ktorý predstavuje porušenie práva na ochranu osobnosti podľa ustanovenia § 11 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Občiansky zákonník“).[7] Ochrana osobnosti, resp. osobnostné práva majú viac zložiek a v prípade difamácie môžeme hovoriť o porušení práva na česť a ľudskú dôstojnosť. Táto právna ochrana je výrazom článku 10 ods. 1 Listiny základných ľudských práv a slobôd.[8]

Občianskoprávna ochrana sa poskytuje len proti takým konaniam, ktoré sú objektívne spôsobilé ...

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia
MENU