ZAMYSLENIE SA NAD REDUKCIOU TAXATÍVNEHO VÝPOČTU MAJETKOVÝCH A HOSPODÁRSKYCH TRESTNÝCH ČINOV V NÁVRHU ZÁKONA O TRESTNEJ ZODPOVEDNOSTI PRÁVNICKÝCH OSÔB

Autor: doc. JUDr., Iveta Fedorovičová, CSc.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum

Abstrakt

V kontexte témy sekcie Fenomén ekonomickej kriminality a právnych nástrojov na jej eliminovanie sa autorka zamýšľa nad možnými príčinami, ktoré viedli tvorcov predmetného zákona k zníženiu počtu taxatívneho vymedzenia trestných činov v pôvodnom návrhu zákona s cieľom vyvolať v odbornej verejnosti diskusiu k tejto - tak závažnej problematike.

1 ÚVOD

Blíži sa rok 2016, uplynie teda 27 rokov od nežnej revolúcie (1989) a 10 rokov od účinnosti rekodifikovaných kódexov v oblasti trestného práva. Ide o pomerne dlhý časový interval, v rámci ktorého sa úloha trestného práva podstatným spôsobom zmenila.

V období, kedy naša ekonomika fungovala na princípe plánovite a direktívne riadeného hospodárstva, čiže za socializmu, bola integrácia trestného práva do riadenia ekonomiky značne vysoká a neraz sa ňou pragmaticky suplovalo nefunkčné ekonomické riadenie nástrojov, čo spätne viedlo k neúmernému sprísňovaniu trestnej represie. Pomerne často dochádzalo k trestným postihom aj u jednoduchých prípadov porušenia finančnej či platovej disciplíny, pravidiel hospodárenia, nedodržiavania rôznych administratívnych obmedzení, proporcií a limitov. Ekonomická samostatnosť a podnikateľská aktivita jednotlivých ekonomických subjektov boli popierané a reálne inflačné tlaky nerešpektované.

2 NÁRAST EKONOMICKEJ KRIMINALITY

Pokiaľ ide o jednotlivé skutkové podstaty trestných činov v ekonomickej oblasti, možno konštatovať, že tieto boli pod vplyvom danej doby konštruované, interpretované a aplikované v podstate tak, aby poskytovali bezvýhradnú ochranu princípom socialistického ekonomického systému, čo pochopiteľne viedlo k preceňovaniu významu trestného práva pri ochrane ekonomiky. Vzhľadom na skutočnosť, že inštitút socialistického spoločenského vlastníctva výrobných prostriedkov bol de facto považovaný za základ vtedajšieho ekonomického systému, bolo absolútne zrejmé, že i v samostatnom trestnom práve sa majetku v socialistickom vlastníctve poskytovala zvýšená ochrana (staršia generácia si v tejto chvíli s úsmevom zaspomína na ust. § 132 Trestného zákona).

Pre mladšiu generáciu snáď bude užitočné v danom historickom kontexte si zapamätať, že tento inštitút bol zrušený a všetky formy vlastníctva zrovnoprávnené až po nežnej revolúcii, a to ústavným zákonom č. 100/1990 Zb., pričom následne, s účinnosťou od 1.7.1990 novelou Trestného zákona č. 175/1990 Zb. bol z vtedajšej 2. hlavy osobitnej časti tohto zákona vypustený celý 3. oddiel, ktorý prostredníctvom v ňom uvedených skutkových podstát trestných činov poskytoval ochranu práve majetku v socialistickom vlastníctve.

V daných súvislostiach je potrebné si uvedomiť, že nové spoločensko – ekonomické ( prechod z centrálne riadeného hospodárstva na trhovú ekonomiku) a politické podmienky (zmena politického systému i zahranično – politickej orientácie našej krajiny) vytvorili v podstate pomerne široký priestor pre vznik a uplatnenie doposiaľ neznámych, t.j. nových foriem i spôsobov páchania trestnej činnosti (napr. pranie špinavých peňazí, obchod s drogami, ženami, nové formy vydierania, hospodárskej kriminality a pod. ), čo sa následne prejavilo nielen vo verejnom a hospodárskom živote spoločnosti, ale aj v samotnom obchodnom styku. Štatistické údaje Ministerstva spravodlivosti z týchto čias jasne dokumentujú nebývalý nárast hospodárskych a majetkových trestných činov. Štruktúra ekonomickej kriminality sa tak postupom času zákonite menila, samozrejme v závislosti, resp. odvíjajúc sa od množstva faktorov – transformačný proces, privatizácia, rozvoj podnikania, uplatňovanie voľnej tvorby cien, oslabenie funkčnosti kontrolného systému, prechod kompetencií a vytvárania novej sústavy orgánov štátnej správy a územnej samosprávy obcí, prudký nárast nezamestnanosti, sociálna polarizácia spoločnosti, amnestia, otvorenie hraníc, nelegálna migrácia obyvateľstva, prienik organizovaného zločinu z cudziny a mnoho ďalších – na čo nevyhnutne muselo reagovať i samotné trestné právo hmotné. Prispôsobujúc sa novým spoločensko – ekonomickým podmienkam reagovalo na daný stav mnohými novelami Trestného zákona, ktoré akoby sprevádzali celý, viac ako 15 ročný rekodifikačný proces až do r. 2005, kedy boli na Slovensku prijaté nové trestné kódexy.1 V priebehu transformácie ekonomických vzťahov bolo tak do Trestného zákona doplnených mnoho nových skutkových podstát trestných činov, tvorbu ktorých, ako som už naznačila vyššie, vyvolali predovšetkým nové formy a spôsoby páchania trestných činov v ekonomickej sfére.

Rada by som zároveň upozornila na skutočnosť, že páchatelia týchto trestných činov dodnes využívajú na páchanie trestných činov najmä nedostatky a medzery v legislatíve, v kontrole, v ekonomickom systéme organizácií , a to nielen v obchodnom, ale aj v inom hospodárskom styku, pričom pomerne častým prostriedkom páchania týchto trestných činov sa v mnohých prípadoch stáva aj korupcia, ktorá bohužiaľ – nie vždy je postihovaná v justičnej praxi v súbehu s hospodárskymi alebo majetkovými trestnými činmi, čo je na škodu veci.

V súčasnom období totižto ...

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia
MENU