TRESTNÁ ZODPOVEDNOSŤ PRÁVNICKÝCH OSÔB – EFEKTÍVNY NÁSTROJ (NIELEN) PROTI EKONOMICKEJ KRIMINALITE?

Autor: JUDr., Jakub Ľorko, PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum

Abstrakt

Trestná zodpovednosť právnických osôb by mala byť efektívnym nástrojom v boji s ekonomickou kriminalitou. Príspevok pojednáva o vybranej problematike súvisiacej s pripravovanou pravou trestnou zodpovednosťou právnických osôb v Slovenskej republike. Autor v príspevku poukazuje na základné aspekty trestnej zodpovednosti právnických osôb v spojení s ekonomickou kriminalitou.

1 ÚVOD

Trestná zodpovednosť právnických osôb predstavuje neuralgický bod právnej vedy v kontinentálnom systéme práva. Slovenská republika do dnes nemá trestnoprávnu zodpovednosť právnických osôb v podobe, ktorá by uspokojovala nároky OECD spočívajúce v požiadavke zavedenia efektívneho mechanizmu sankcionovania právnických osôb. Právna úprava Slovenskej republiky zakotvujúca nepravú trestnú zodpovednosť právnických osôb priamo v trestnom kódexe bola Pracovnou skupinou OECD pre úplatkárstvo v medzinárodných obchodných transakciách pre Slovenskú republiku v rámci Fázy 3 hodnotení vyhodnotená ako „nedostatočná a neefektívna“. V posledných rokoch sa vyššie uvedené výhrady premietli do idey zavedenia pravej trestnej zodpovednosti právnických osôb, pričom významným ukazovateľom tohto stavu je aj skutočnosť, že práce na návrhu zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb (ďalej len ako "návrh ZTZPO") sú v pokročilom legislatívnom procese. Návrh ZTZPO bol v auguste 2015 schválený Vládou Slovenskej republiky, pričom sa do značnej miery inšpiroval českou úpravou trestnej zodpovednosti právnických osôb, in concreto zákonom č. 418/2011 Sb. o trestní odpovědnosti právnických osob a řízení proti nim (ďalej len ako "ZTOPO").

V oblasti trestného práva môžeme rovnako za neuralgický bod považovať aj ekonomickú kriminalitu. Zreteľným dôkazom náročnosti a komplikovanosti tohto druhu kriminality je chápanie samotného pojmu ekonomickej kriminality, ktorý dodnes nie je vyjadrený v ustálenej a jednotnej definícii. To však ani z ďaleka nepredstavuje najpálčivejší problém ekonomickej kriminality. Napriek tomu, že nie je možné presne vymedziť okruh protiprávnych konaní, ktoré možno kvalifikovať ako ekonomickú kriminalitu, je možné danú neurčitú množinu rozdeliť na dve skupiny, a to na základe kritéria náročnosti odhaľovania a vyvodzovania trestnej zodpovednosti protiprávnych konaní. Prvú skupinu predstavujú “jednoduché“ protiprávne konania[1] , ktoré nepredstavujú komplikácie pre orgány činné v trestnom konaní a súdy. Uvádzaná skupina ekonomickej kriminality však nie je cieľovou pre výskum v rámci tohto príspevku. Druhú kategóriu reprezentujú protiprávne konania, ktoré sa len zriedka podarí odhaliť a vyvodenie trestnej zodpovednosti voči nim, možno charakterizovať ako vzácny úkaz. Čo je dôvodom tohto poľutovaniahodného stavu? Príčin je viacero, za najpodstatnejšie možno považovať sofistikovanosť v spôsobe páchania ekonomických trestných činov[2] , čo často spočíva vo vysokej inteligencii páchateľov. V našich podmienkach je ekonomická kriminalita často spájaná aj s vysokou mierou korupcie a klientelizmu. Na druhej strane zákona stoja orgány činné v trestnom konaní a súdy, ktoré okrem dôkazného bremena, musia uniesť aj bremeno spočívajúce v náročnom vyšetrovaní a dokazovaní ekonomickej trestnej činnosti. Ekonomická kriminalita si vyžaduje edukáciu orgánov činných v trestnom konaní a súdov nielen v oblasti trestného práva, ale rovnako aj oblastiach finančného a obchodného práva. Tu možno pociťovať nerovnováhu medzi páchateľom a orgánmi činnými v trestnom konaní. Páchateľ motivovaný vidinou zisku využíva rôzne nástroje na zastretie protiprávnej činnosti a orgány činné v trestnom konaní nie sú personálne, a to ani po kvantitatívnej ani kvalitatívnej stránke, vybavené na to, aby úspešne odstíhali takéto protiprávne konanie a vyvodili zodpovednosť voči páchateľovi. Identifikácia a riešenie personálneho problému však pri eliminácii ekonomickej kriminality nemusí stačiť. Vhodné je prehodnotiť aj jednotlivé právne nástroje určené na elimináciu ekonomickej kriminality. Za jeden z takýchto nástrojov je považovaný aj inštitút trestnej zodpovednosti právnických osôb.

Cieľom autora príspevku je analyzovať podmienky vyvodzovania trestnej zodpovednosti právnických osôb podľa návrhu ZTZPO, poukázať na nedostatky návrhu ZTZPO a navrhnúť úpravu de lege ferenda niektorých podmienok vyvodzovania trestnej zodpovednosti právnických osôb.

2 TRESTNÁ ZODPOVEDNOSŤ PRÁVNICKÝCH OSÔB – EFEKTÍVNY NÁSTROJ (NIELEN) PROTI EKONOMICKEJ KRIMINALITE?

Inšpirácia návrhu ZTZPO českým ZTOPO možno hodnotiť na prvý pohľad ako nerozumné preberanie právnej úpravy, no vzhľadom na spoločnú históriu a podobnosť právnych úprav, je to pochopiteľné a nejde vôbec o ojedinelý jav. Za najväčšie pozitívum možno pokladať čas. Čas, ktorý uplynul odo dňa, od kedy je ZTOPO účinný. ZTOPO je účinný už štvrtým rokom a čo do počtu vznesených obvinení voči konkrétnym právnickým osobám sledujeme nárast od roku 2012 (19 vznesených obvinení), strojnásobením počtu vznesených obvinení za rok 2013 (61 vznesených obvinení), pričom za prvé štyri mesiace roku 2014 bol takmer dorovnaný počet vznesených obvinení z predošlého roka (59 vznesených obvinení).[3] Nie je možné tvrdiť, že uvádzaný nárast počtu vznesených obvinení bude rovnakým tempom naďalej stúpať. Čo však dedukovať môžeme, je schopnosť českých orgánov činných v trestnom konaní a súdov zžiť sa s novou právnou úpravou a preniesť ju do aplikačnej roviny. Tento fakt je v ostrom protiklade s prevažne odmietavým postojom právnej vedy, ktorý argumentuje neprekonateľnými rozdielmi medzi trestnou zodpovednosťou právnických osôb, ako inštitútu angloamerického právneho systému, a základnými zásadami kontinentálneho právneho systému. V porovnaní s účinnou slovenskou úpravou nepravej trestnej zodpovednosti, ktorá sa stretla s nulovým využitím, aspoň nejde o obsolentnú právnu úpravu. Štatistické ukazovatele samy o sebe nemajú dostatočnú argumentačnú silu, avšak ich podporný charakter je prijateľný a budeme ich využívať ďalej v texte pri analýze podmienok vyvodenia trestnej zodpovednosti právnických osôb podľa návrhu ZTZPO. Práve daná analýza nám môže napovedať či bude návrh ZTZPO účinným a efektívnym právnym nástrojom na elimináciu alebo aspoň potlačenie ekonomickej kriminality, alebo sa stane ďalšou obsolentnou právnou úpravou účelovo vykonštruovanou z dôvodu zdanlivého plnenia medzinárodných záväzkov.

2.1 Podmienky vyvodzovania trestnej zodpovednosti právnických osôb

Polemika trestnoprávnej teórie ohľadom vhodnosti a použiteľnosti inštitútu trestnej zodpovednosti právnickej osoby v kontinentálnom právnom systéme, najmä s akcentom na zásadu individuálnej trestnej zodpovednosti, síce neutícha, no je pomerne vyčerpávajúco analyzovaná, okrem iného aj v zborníku z predchádzajúceho Bratislavského právnického fóra, preto si dovolím dané úvahy pragmaticky preskočiť a analyzovať priamo podmienky vyvodenia trestnej zodpovednosti právnických osôb. Aby bola právnická osoba zodpovedná za trestný čin, musí byť kumulatívne naplnených 5 podmienok, a to:

- spáchanie trestného činu uvedeného v taxatívnom výpočte v § 3 návrhu ZTZPO ;
- ktorého sa dopustila fyzická osoba v konkrétnom zákonnom požadovanom postavení v rámci právnickej osoby uvedenom v § 4 ods.1 návrhu ZTZPO;
- ktorý bol spáchaný v záujme, v mene, v rámci činnosti, alebo prostredníctvom právnickej osoby;
- jeho spáchanie sa právnickej osobe pričíta podľa § 4 ods. 2 návrhu ZTZPO;
- a nedôjde k uplatneniu materiálneho korektívu podľa § 4 ods. 3 ZTZPO.

2.1.1 Taxatívny výpočet trestných činov

Z hľadiska prístupu vymedzenia vecnej pôsobnosti je možné použiť rôzne prístupy k určeniu okruhu trestných činov, za ktoré môžu zodpovedať právnické osoby.[4] V legislatívnom procese prichádzali do úvahy dva varianty.

Prvý variant, po ktorom siahol aj zákonodarca, bol taxatívny výpočet vybraného okruhu trestných činov z osobitnej časti zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov(ďalej len „Trestný zákon“), pričom vo výbere akcentovali najmä tie trestné činy, pri ktorých vyvodenie zodpovednosti voči právnickým osobám za protiprávne konanie vyžadovali medzinárodné záväzky. Výsledkom tohto prístupu je zúženie, de facto okresanie taxatívneho výpočtu z pôvodného návrhu 107 trestných činov na súčasných 49 ...

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia
MENU