K NIEKTORÝM ASPEKTOM HOSPODÁRSKEJ KRIMINALITY NA ÚZEMÍ SÚČASNEJ SLOVENSKEJ REPUBLIKY A ČESKEJ REPUBLIKY

Autor: JUDr., Stanislav Pavol
Univerzita: Univerzita Mateja Bela, Banská Bystrica, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum

Abstrakt

Vývoj, príčiny a aj prevencia hospodárskej kriminality sú poplatné zmenám v našej spoločnosti, ktoré boli začaté udalosťami na konci roku 1989. V tomto smere sa pomerne rýchlo menil charakter, početnosť a tiež závažnosť hospodárskej kriminality. Aj preto cieľom tohto príspevku je analýza vybraných aspektov hospodárskej kriminality v Čechách a na Slovensku v jej historickom a právnom kontexte.

1 ÚVOD

Hospodárska kriminalita predstavuje jednu z najzávažnejších foriem kriminality. Je to fenomén, ktorého rozsah a závažnosť v našej spoločnosti v posledných rokoch radikálne vzrástli. Riziko, ktoré predstavuje hospodárska kriminalita pre spoločnosť, spočíva na jednej strane práve v rozmanitosti foriem, ktorými sa navonok prejavuje, na druhej strane sa však zároveň vyznačuje vysokou latentnosťou u mnohých trestných činov a organizovanosťou ich páchateľov. Výsledkom tejto trestnej činnosti je dosahovanie maximálnych finančných ziskov.

Hospodárska (resp. ekonomická) kriminalita má mimoriadny ekonomický a sociálny dopad na vnútornú stabilitu štátu. Dotýka sa základných príjmových zložiek štátu (daní, ciel, poplatkov), čím ohrozuje kvalitné fungovanie štátneho mechanizmu. Výsledkom môže byť celková destabilizácia spoločnosti i ohrozenie jej ekonomických a politických štruktúr. 1

2 POJEM HOSPODÁRSKA KRIMINALITA A TRESTNÉ PRÁVO

Pojem hospodárska kriminalita nebol zatiaľ ani napriek všetkým snahám jednoznačne vymedzený. Z hľadiska slovenského trestného práva sa spája s hospodárskymi trestnými činmi, zaradenými v piatej hlave osobitnej časti Trestného zákona č. 300/2005 Z.z.. Avšak tieto explicitne vymedzené hospodárske trestné činy tvoria iba základ, ich množina z hľadiska rôznorodosti skutkových podstát nie je konečná. Hospodársku kriminalitu je potrebné odlišovať od majetkovej kriminality, vzhľadom na skutočnosť, že niektoré trestné činy, ktoré sú zaradené v štvrtej hlave osobitnej časti Trestného zákona (napríklad podvodu, sprenevery), sa objavujú aj vo fenomenológii hospodárskej kriminality. V takomto prípade je vždy určujúci spôsob spáchania trestného činu. 2

Tradičný pojem „hospodárska kriminalita“ sa používa súbežne s pojmom „ekonomická kriminalita“, pretože z hľadiska jazykového sú tieto termíny totožné. Za hospodársku trestnú činnosť platný Trestný zákon č. 300/2005 Z. z. považuje trestné činy obsiahnuté v piatej hlave osobitnej časti Trestného zákona. V zmysle odporúčania Výboru ministrov Rady Európy č. R (81) 12 o hospodárskych trestných činoch sa za hospodárske trestné činy považujú: kartelové trestné činy, podvodné praktiky a zneužívanie hospodárskej situácie nadnárodnými spoločnosťami, vytváranie falošných firiem, falšovanie záznamov o bilanciách spoločnosti a trestné činy spojené s účtovníctvom, podvody vzťahujúce sa na hospodársku situáciu spoločností, porušovanie pravidiel bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov zo strany spoločností, podvádzanie spotrebiteľov a nekalá súťaž. Za predpokladu, že bola spôsobená značná škoda a bola spáchaná podnikateľmi pri výkone ich profesií či funkcií, možno k hospodárskym trestným činom zaradiť podľa tohto odporúčania: podvodné získanie či zneužitie dotácií štátnych alebo nadnárodných organizácií, počítačové zločiny, podvody na škodu veriteľov, finančné trestné činy a vyhýbanie sa sociálnym výdavkom zo strany podniku, colné trestné činy, trestné činy vzťahujúce sa k regulácii peňazí a obeživa, kurzové a bankové trestné činy a trestné činy proti životnému prostrediu. 3

Charakteristickou črtou hospodárskych trestných činov je ich úzka spätosť s mnohými mimotrestnými právnymi predpismi. Mnohé skutkové podstaty hospodárskych trestných činov priamo odkazujú na mimotrestné právne normy (napr. normy obchodného, občianskeho práva), pričom trestná zodpovednosť je podmienená tým, že došlo k porušeniu týchto právnych noriem.

V tejto súvislosti je nutné zdôrazniť pomocnú úlohu trestného práva. Trestnoprávne riešenie totiž predstavuje ultima ratio – tzn. posledný prostriedok ochrany právnych vzťahov v prípade, keď možnosti iných právnych odvetví alebo iné mimoprávne opatrenia neposkytujú dostatočnú ochranu. Legitimitu trestnoprávnych zásahov odôvodňuje nutnosť ochrany elementárnych právnych hodnôt pred činmi nebezpečnými pre spoločnosť s tým, že neexistuje iné riešenie, než trestnoprávne, a pasivita štátu by mohla viesť k svojpomoci občanov a chaosu. 4

Vychádzajúc z analýz súčasnej ekonomickej situácie je zrejmý nielen nárast tejto trestnej činnosti, ale aj kvalitatívne zmeny v páchaní kriminality ekonomického charakteru, ktoré sa u nás prejavili v nadväznosti na nové spoločenské, politické a ekonomické podmienky. Z najvšeobecnejšieho hľadiska možno povedať, že hospodárska trestná činnosť je odrazom stavu a vývoja ekonomickej sféry štátu. Proces transformácie ekonomiky, privatizácia národného majetku, vznik súkromno-vlastníckeho sektoru a súkromného podnikania, ako aj väčšia liberalizácia zahraničného obchodu a zahraničných investícií umožnili nielen oživenie hospodárskeho života, ale podnietili aj výskyt javov spoločensky nežiaducich. 5

3 VÝVOJ TRESTNOPRÁVNEJ ÚPRAVY HOSPODÁRSKEJ KRIMINALITY NA ÚZEMÍ SLOVENSKA A ČIECH

3.1 Roky 1918 – 1949

Počas takmer jedného storočia, do polovice roku 1950, platil na území dnešnej Českej republiky rakúsky trestný zákon z roku 1852 č. 117 r. z. Československá republika po svojom vzniku (1918) ponechala v platnosti všetky dovtedajšie zemské a ríšske zákony, teda aj trestný zákon z roku 1852 vrátane jeho doplňujúcich predpisov. Uvedený trestný zákon neobsahoval osobitnú skupinu trestných činov, ktoré by bolo možné označiť ako hospodárske trestné činy. Hospodárske záujmy boli chránené rôznymi ustanoveniami, ako napr. ustanoveniami o krádeži a sprenevere, o podvode, podvodnom úpadku a poškodení cudzích veriteľov, postihované bolo nedostatočné vedenie obchodných kníh dlžníkom či protiprávne počínanie v čase vyrovnacieho konania alebo konania konkurzného a ďalšie.

Na Slovensku platil zákonný článok V/1878 – Trestný zákonník o zločinoch a prečinoch, avšak tento zákon neobsahoval ustanovenia postihujúce daňové delikty. Tieto delikty definoval a sankcionoval zákon č. 76/1927 Zb. z. a n. o priamych daniach vo svojej VIII. hlave v § 185 až § 230 s názvom Trestné ustanovenia, pričom ustanovenia § 185 až § 197 mali hmotnoprávny a ustanovenia § 198 až § 230 procesnoprávny charakter.

Z odseku 1 ustanovenia § 185 s názvom „Skrátenie dane“ je zrejmé, že toto ustanovenie obsahovo sankcionuje niektoré obdobné protiprávne konania v oblasti daní ako súčasná právna úprava (TZ č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov), t. j. uvádzanie nesprávnych údajov, ich zatajovanie (§ 278a súčasného znenia Trestného zákona upravujúceho marenie výkonu správy daní) a nepodanie daňového priznania (§ 276 súčasného znenia trestného činu skrátenia dane a poistného). Špecifikom tejto dobovej právnej úpravy je aj konkretizácia daňových subjektov a ich zástupcov (ods. 1), a tiež jednotlivých daní (ods. 2), čím sa, naopak, táto právna úprava líši od súčasnej a smeruje skôr nad jej rámec.

Uvedené trestné ustanovenia sa vzťahovali len na priame dane. Popri nich existoval celý rad tzv. nepriamych daní, napr. v 30. rokoch minulého storočia aktuálne upravených počnúc zákonom č. 168/1930 Zb. z. a n. o dani z piva, cez z. č. 77/1931 Zb. z. a n. o spotrebnej dani z minerálnych olejov a končiac zákonom č. 248/1937 Zb. z. a n. o dani z limonád, minerálnych a sódových vôd (v tomto desaťročí bolo prijatých spolu 13 nových zákonov a vládnych nariadení k tzv. nepriamym daniam). Ako príklad úpravy trestnosti nepriamych daní v tomto období možno uviesť § 7 zákona č. 77/1931 Zb. z. a n., podľa ktorého akékoľvek skrátenie alebo zatajenie spotrebnej dane z minerálnych olejov podľa tohto zákona, vrátane pokusu, sa trestalo ako ťažký dôchodkový priestupok najmä peňažnou sankciou. Alternatívne k tomuto zákonu o stíhaní a trestaní priestupkov platil Trestný zákon dôchodkový z r. 1835; avšak okrem územia Slovenska a Podkarpatskej Rusi, kde platil tzv. tridsiatkový poriadok z r. 1754 a 1788 s inštrukciou z r. 1842 a zák. čl. XI/1909 so všetkými zmenami a dodatkami.

Ďalej napríklad podľa § 14 posledne citovaného zákona č. 248/1937 Zb. z. a n. s názvom Trestné ustanovenia, za obdobné ťažké dôchodkové priestupky proti dani z limonád, minerálnych a sódových vôd, okrem peňažného trestu, mohol byť uložený aj trest väzenia (uzamknutia) v trvaní od jedného dňa do jedného roka, a rovnako ako predchádzajúci aj tento zákon alternatívne odkazoval na uvádzaný tzv. tridsiadkový poriadok a podľa § 15 tohto zákona mohlo dôjsť k prepadnutiu nápojov.6

3.2 Roky 1950 – 1960

Dňom 1. augusta 1950 rakúsky trestný zákon z roku 1852 stratil platnosť a nadobudol účinnosť trestný zákon zo dňa 12. 7. 1950 č. 86/1950 Zb. Tento trestný zákon bol odrazom nástupu obdobia budovania socializmu, kde v ekonomickej sfére dominovala riadená ekonomika a centrálne plánované hospodárstvo; trestná represia bola poznamenaná doktrínou triedneho boja a jeho prejavu vo všetkých oblastiach života tzv. ľudovodemokratickej republiky.

Novinkou bolo, že hospodárske trestné činy boli samostatne upravené v druhej hlave osobitnej časti trestného zákona. Táto hlava sa členila do štyroch oddielov: trestné činy proti hospodárskej sústave, trestné činy proti jednotnému hospodárskemu plánu, trestné činy proti mene, trestné činy daňové a porušenie predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou. 7

Vo všeobecnej časti tohto Trestného ...

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia
MENU