AKO KVALIFIKOVAŤ NEDODRŽANIE POVINNOSTI, KTORÚ PREDSEDOVI SENÁTU ALEBO SAMOSUDCOVI USTANOVUJE §118 ODS. 2 O.S.P.?

Autor: JUDr. Hana Magurová PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum

Abstrakt

Ide o postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom alebo len o tzv. inú vadu konania? Autorka príspevku analyzuje ustanovenie § 118 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom od 15. októbra 2008, podľa ktorého je predseda senátu (samosudca) podľa doterajších výsledkov občianskeho súdneho konania povinný účastníkom konania uviesť, ktoré ich právne významné skutkové tvrdenia je možné považovať za zhodné, ktoré ich právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné a ktoré navrhnuté dôkazy budú vykonané a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli. Autorka sa zameriava na otázku, či nedodržanie predmetnej povinnosti, v ktorej vidí procesnú nesprávnosť narúšajúcu predvídateľnosť postupu a rozhodnutia súdu, možno považovať za vadu konania podľa § 237 písm. f) O.s.p. zakladajúcu prípustnosť a dôvodnosť dovolania alebo len za dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. b) O.s.p.

1 ÚVOD

Podľa ustanovenia § 118 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“): „Po začatí pojednávania účastníci prednesú alebo doplnia svoje návrhy a predseda senátu alebo samosudca oznámi výsledky prípravy pojednávania.“

Podľa ustanovenia § 118 ods. 2 O.s.p.: „Po vykonaní úkonov podľa odseku 1 predseda senátu alebo samosudca podľa doterajších výsledkov konania uvedie, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné a ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli.“

Citované ustanovenie § 118 ods. 2 O.s.p. ukladá predsedovi senátu (samosudcovi) povinnosť na pojednávaní oboznámiť účastníkov konania s predbežným zhrnutím sporných a nesporných skutkových okolností, ako aj s predbežným náhľadom súdu na to, ktoré z navrhnutých dôkazov považuje za potrebné vykonať a ktoré vykonané nebudú. Účastníkom konania sa daným postupom súdu má vytvoriť možnosť, aby tomu, s čím ich oboznámil súd, prispôsobili svoj ďalší procesný postup v konaní.

Ako uviedol Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení sp. zn. 2 Cdo 78/2012 z 31. januára 2013, nedodržanie povinnosti, zakotvenej v § 118 ods. 2 O.s.p. (v znení účinnom od 15. októbra 2008) predsedom senátu (samosudcom) predstavuje procesnú nesprávnosť, ktorá má za následok porušenie princípu predvídateľnosti postupu a rozhodnutia súdu.

Ako ale kvalifikovať nedodržanie predmetnej povinnosti zo strany predsedu senátu (samosudcu)? Ide:

a) o postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom, t. j. o vadu konania podľa § 237 písm. f) O.s.p. alebo

b) len o tzv. inú vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, t. j. o vadu konania podľa § 241 ods. 2 písm. b) O.s.p.?

Význam uvedenej kvalifikácie spočíva v skutočnosti, že existencia vady konania podľa § 237 písm. f) O.s.p. zakladá prípustnosť mimoriadneho opravného prostriedku – dovolania1 proti každému rozhodnutiu (tak rozsudku ako aj uzneseniu) odvolacieho súdu bez ohľadu na povahu predmetu konania (princíp univerzality), ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Existencia vady podľa § 237 písm. f) O.s.p. preto zakladá prípustnosť dovolania aj proti takým rozhodnutiam odvolacieho súdu, pri ktorých je prípustnosť dovolania právnou úpravou vylúčená (pozri § 238 ods. 4 a 5 O.s.p.). Zároveň zakladá dôvodnosť dovolania (predstavuje jeden z troch dovolacích dôvodov, taxatívne uvedených v § 241 ods. 2 písm. a) až c) O.s.p.), nakoľko z ustanovenia § 241 ods. 2 písm. a) O.s.p. vyplýva, že v prípade, ak v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p. (vrátane vady uvedenej v § 237 písm. f) O.s.p.), možno tým odôvodniť dovolanie.

Naproti tomu tzv. iná vada konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladá prípustnosť dovolania ale predstavuje len dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. b) O.s.p.

Pritom Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací sa v súlade so znením ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. obligatórne zaoberá procesnými vadami taxatívne uvedenými v § 237 O.s.p., zakladajúcimi zmäzočnosť rozhodnutia, ako aj na tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

2 VADA KONANIA PODĽA § 237 PÍSM. F) O.S.P. A TZV. INÁ VADA KONANIA PODĽA § 241 ODS. 2 PÍSM. B) O.S.P.

O vadu podľa § 237 písm. f) O.s.p. „ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.“2

Z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že pod odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f) O.s.p. sa rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorý účastníkovi konania znemožní realizáciu tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Konkrétne ide o právo vykonávať procesné úkony vo forme stanovenej právnym predpisom, napr. o právo nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy; byť predvolaný na súdne pojednávanie; zúčastniť sa súdneho pojednávania; robiť prednesy; navrhovať dôkazy; vyjadrovať sa k návrhom na dôkazy; vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom; vyjadrovať sa k právnej stránke veci alebo napr. o právo na ...

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia
MENU