ZRIADENIE ZÁLOŽNÉHO PRÁVA NA OBCHODNÝ PODIEL

Autor: Mgr., Kinga Alakszová
Univerzita: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum

Abstrakt

Hospodárska kríza prudko zasiahla nie len ekonomiku, ale aj podnikateľov. Dôsledkom bolo, že podnikatelia neboli schopní splniť svoje obchodno-záväzkové záväzky. Niektorí z nich sa dostali do finančných problémov a boli nútení zobrať si úver. Príspevok sa zaoberá zriadením záložného práva na obchodný podiel ako spôsobu zabezpečovania záväzkových vzťahov.

1 ÚVOD

Obchodný zákonník do roku 2002 nemal žiadne ustanovenie, ktoré by umožňovalo zriadenie záložného práva na obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným. Medzi odborníkmi sa preto viedol spor o tom, či obchodný podiel môže byť predmetom záložného práva. Dlhoročné diskusie ukončilo prijatie zákona č. 500/2001, ktorý do Obchodného zákonníka zaradil § 117a, ktorý upravuje zriadenie záložného práva na obchodný podiel. „Ustanovením § 117a ods. 1, podľa ktorého na obchodný podiel možno zriadiť záložné právo, končí sa akákoľvek diskusia alebo pochybnosť, či obchodný podiel vzhľadom na jeho právnu úpravu je spôsobilým predmetom záložného práva.“1

2 ZRIADENIE ZÁLOŽNÉHO PRÁVA NA OBCHODNÝ PODIEL

2.1. Záložné právo

Záložné právo je vecnoprávnym prostriedkom zabezpečenia pohľadávok a ich príslušenstva.2 V zmysle § 151a Občianskeho zákonníka, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva, ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. Záložné právo plní zabezpečovaciu a uhradzovaciu funkciu. Zabezpečovacia funkcia spočíva v tom, že donucuje dlžníka na splnenie svojho dlhu. Zároveň tiež posilňuje veriteľa v tom zmysle, že jeho pohľadávka bude uspokojená aj vtedy, ak dlžník nebude schopný svoj dlh splniť. Uhradzovacia funkcia sa prejavuje v možnosti veriteľa uspokojiť svoju pohľadávku priamo z predmetu záložného práva alebo domáhať sa uspokojenia v prípade, ak pohľadávka nebude včas splnená. Na základe spomenutých skutočností, môžeme konštatovať, že účelom záložného práva je iba zabezpečovanie pohľadávky, bez ktorého záložné právo nemôže existovať. Je závislé čo do vzniku i čo do trvania na pohľadávke, ktorú zabezpečuje.3

Predmetom záložného práva v zmysle § 151d Občianskeho zákonníka môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloha môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec. Treba položiť otázku, či obchodný podiel môže byť zálohom? Do prijatia zákona č. 500/2001 bol spor o tom, či obchodný podiel môže byť zálohom, nakoľko nie je vecou ani pohľadávkou. „Pri vymedzení obchodného podielu ako predmetu občianskoprávnych vzťahov v zásade prevláda záver o tom, že obchodný podiel predstavuje inú majetkovú hodnotu podľa § 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podiel spoločníka je definovaný ako iná majetková hodnota, ktorá predstavuje účasť spoločníka v spoločnosti a z nej plynúce práva a povinnosti. Táto majetková hodnota sa oceňuje mierou účasti spoločníka na čistom obchodnom imaní, ktorá pripadá na jeho podiel, pokiaľ zákon neustanovuje niečo iné.“ 4 V právnej teórii sa poukazuje na to, že obchodný podiel predstavuje inú majetkovú hodnotu v zmysle § 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a preto môže byť spôsobilým predmetom právnych vzťahov. 

Základná úprava záložného práva je obsiahnutá v Občianskom zákonníku, ktorý ako lex generalis sa použije aj na úpravu záložného práva k obchodnému podielu zakotvenú v Obchodnom zákonníku, ktorý pôsobí ako zákon lex specialis. § 117a obsahuje klauzulu, podľa ktorej, ak Obchodný zákonník neustanovuje inak, vzťahujú sa na záložné právo na obchodný podiel ustanovenia osobitného predpisu, t.j. ustanovenia Občianskeho zákonníka.

2.2. Vznik záložného práva na obchodný podiel

Obchodný zákonník spája vznik záložného práva na obchodný podiel splnením zákonom ustanovených podmienok, ktorými sú:
1. spôsobilosť obchodného podielu byť predmetom záložného práva,
2. súhlas valného zhromaždenia spoločnosti so zriadením záložného práva na obchodný podiel podľa spoločenskej zmluvy,
3. splnenie ďalších podmienok, ktoré sú určené spoločenskou zmluvou,
4. uzavretie záložnej zmluvy,
5. zápis záložného práva na obchodný podiel.

Odpoveď na otázku, kedy je obchodný podiel spôsobilým predmetom záložného práva, treba vždy hľadať v spoločenskej zmluve spoločnosti s ručením obmedzeným. Absolútny zákaz prevodu obchodného podielu, a tým aj zákaz zriadenia záložného práva na obchodný podiel, môže zakotviť len spoločenská zmluva.

Obchodný podiel je spôsobilým predmetom záložného práva len vtedy, ak spoločenská zmluva výslovne pripúšťa jeho prevod. Ak spoločenská zmluva vylučuje možnosť prevodu obchodného podielu, obchodný podiel nemôže byť spôsobilým predmetom záložného práva. Tiež nemôže byť spôsobilým predmetom záložného práva, ak spoločenská zmluva neumožňuje prevod obchodného podielu, avšak zriadenie záložného práva na obchodný podiel pripúšťa. To isté platí aj v opačnej situácii, t.j. ak spoločenská zmluva pripúšťa prevod obchodného podielu, avšak zriadenie záložného práva na obchodný podiel výslovne neumožňuje.

Vynára sa otázka, čo v takom prípade, ak spoločenská zmluva neobsahuje žiadne ustanovenie o prevode obchodného podielu, avšak zriadenie záložného práva umožňuje. Podľa názoru prof. Hanesa „v takomto prípade zriadenie záložného práva na obchodný podiel by nebolo možné, a to nielen preto, že Obchodný zákonník takéto riešenie nepozná, ale aj z dôvodu, že záložné právo by sa nedalo realizovať v zmysle § 151f OZ, resp. § 299 OBZ.“ 5

Tiež treba poukázať na to, že Obchodný zákonník vôbec nerieši situáciu, ak v čase zriadenia záložného práva spoločenská zmluva pripúšťa prevod obchodného podielu a tým aj zriadenie záložného práva, ...

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia
MENU