TRESTNÁ ZODPOVEDNOSŤ PRÁVNICKÝCH OSÔB

Autor: JUDr., Miroslava Žitníková
Univerzita: UPJŠ Košice
Udalosť: Bratislavské právnické fórum

Abstrakt

Trestná zodpovednosť právnických osôb má byť efektívnym prostriedkom v boji proti narastajúcej ekonomickej kriminalite. Slovenská republika prijala model nepravej trestnej zodpovednosti právnických osôb s dvoma kvázitrestnoprávnymi sankciami ochranným opatrením zhabania peňažnej čiastky a ochranným opatrením zhabania majetku.

1 ÚVOD

Pojem „trestná zodpovednosť právnických osôb“ bol v slovenskom právnom poriadku prvýkrát uvedený publikáciou Dohovoru OECD o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky publikované pod č. 318/1999 Z.z.), ktorý nadobudol platnosť dňa 23. novembra 1999, a v ktorom sa uvádza, že každá strana prijme v súlade so svojimi právnymi zásadami také opatrenia, ktoré sú potrebné na to, aby ustanovila právnu zodpovednosť právnických osôb za podplácanie zahraničného verejného činiteľa.1
Napriek tomu, že tento dohovor je v Slovenskej republike platný od roku 1999, až dňa 1. septembra 2010 nadobudol účinnosť zákon číslo 224/2010 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej v texte aj ako „novela č. 224/2010“), a ktorým sa zaviedol v Slovenskej republike model tzv. nepravej trestnej zodpovednosti právnických osôb.
Predmetom uvedeného príspevku (článku) je zosumarizovať, aký charakter má zodpovednosť právnickej osoby v kontexte sankcií - ochranných opatrní ukladaných podľa § 83a (zhabanie peňažnej čiastky) a § 83b (zhabanie majetku) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej v texte iba ako „Trestný zákon“). Článok sa zaoberá tiež modelmi zodpovednosti, t. j. pravou a nepravou zodpovednosťou právnických osôb a v tejto súvislosti sa budeme zaoberať aj problematikou individuálnej a kolektívnej zodpovednosti, nakoľko sa zavedením tzv. nepravej trestnej zodpovednosti právnických osôb prelamuje jedna z dosiaľ základných zásad trestného práva hmotného - zodpovednosť za individuálne zavinenie fyzickej osoby., ako aj otázkou, či táto zodpovednosť má subjektívny alebo objektívny charakter. Na záver porovnáme slovenskú právnu úpravu s českou.
Na úvod tohto príspevku považujeme za potrebné venovať pozornosť kľúčovým pojmom, prípadne ich legálnym definíciám, s ktorými budeme operovať ďalej v článku. Predovšetkým považujeme za potrebné zadefinovať pojem trestná zodpovednosť a v tejto súvislosti aj samotný pojem páchateľ. Zároveň tiež považujeme za potrebné zaoberať sa pojmom právnická osoba v kontexte trestnej zodpovednosti. Až následne sa budeme zaoberať modelmi trestnej zodpovednosti právnických osôb a problematikou individuálnej a kolektívnej trestnej zodpovednosti.

2 TRESTNÁ ZODPOVEDNOSŤ

Ak hovoríme o zodpovednosti v trestnoprávnej rovine, t. j. pokiaľ hovoríme o trestnej zodpovednosti, túto slovenské trestné právo nedefinuje, avšak právna teória ju odvodzuje od všeobecného pojmu zodpovednosť.
Pokiaľ ide o pojem „zodpovednosť“ všeobecne, stotožňujeme sa s názorom, že ide o „právny inštitút vyjadrujúci vzťah subjektu, ktorý je nositeľom určitých práv a povinností, k inému subjektu oprávnenému plnenie týchto povinností kontrolovať alebo posudzovať a vyvodzovať dôsledky či sankcie v prípade ich neplnenia.“
Vzhľadom na uvedené môžeme trestnú zodpovednosť definovať ako „povinnosť páchateľa trestného činu strpieť za zákonom predpokladaných podmienok sankcie ustanovené Trestným zákonom.“

3 OSOBA PÁCHATEĽA A PRÁVNICKÁ OSOBA

S ohľadom na definíciu trestnej zodpovednosti možno konštatovať, že jej obsahom je možnosť potrestať toho, kto spácha trestný čin. Toto potrestanie, resp. vyvodenie trestnej zodpovednosti vo vzťahu k subjektu, o ktorom v tejto súvislosti hovoríme ako o páchateľovi trestného činu si vyžaduje splnenie dvoch podmienok. Páchateľom preto môže byť len príčetná fyzická osoba , ktorá v čase spáchania skutku dosiahla potrebný vek, t.j. 14 rokov, resp. 15 v prípade trestného činu sexuálneho zneužívania . Zároveň sa od páchateľa vyžaduje, aby vykonal činnosť uvedenú v príslušnom ustanovení osobitnej časti Trestného zákona.
Považujeme za potrebné na tomto mieste poukázať na skutočnosť, že v tejto súvislosti Trestný zákon hovorí naďalej iba o fyzickej osobe, keďže aj po prijatí novely č. 224/2010 je znenie § 19 Trestného zákona nasledovné: „Páchateľ trestného činu je ten, kto trestný čin spáchal sám. Páchateľom trestného činu môže byť fyzická osoba.“ Z uvedeného vyplýva, že podľa slovenského T restného zákona je fyzická osoba páchateľom trestného činu ako jediná možná osoba.
Najčastejšie argumenty dôvodiace odmietnutie trestnej zodpovednosti právnických osôb sú právnické osoby spočívajú v postoji, že
- ide iba o umelé výtvory práva, ktoré sú teda iba fikciou bez reálneho podkladu, ktorá je vytvorené buď zákonom alebo vzniká na základe zákona registráciou príslušným orgánom verejnej moci,
- ich subjektivita je len fiktívna a nie sú spôsobilé konať v trestnoprávnom zmysle,
- nemôžu konať zavinene,
- trestná zodpovednosť je viazaná na konkrétnu, individuálnu osobu,
- trestný postih je nespravodlivý, pretože postihuje i nevinnú osobu v rámci právnickej osoby,
- trestné sankcie nie sú vhodné pre právnické osoby, nakoľko správne trestanie je efektívnejšie a hospodárnejšie.
Právnická osoba je samostatným subjektom práva a ako subjekt práva má spôsobilosť nadobúdať vlastnými právnymi úkonmi práva a povinnosti a preberať zodpovednosť za svoje konanie, tak v občianskoprávnych, ako aj v obchodnoprávnych vzťahoch. Na rozdiel od iných právnych odvetví však slovenské trestné právo nepripúšťa trestnoprávnu zodpovednosť právnickej osoby.
Zakotvenie inštitútu trestnej zodpovednosti právnických osôb v Trestnom zákone predstavuje možnosť postihu protiprávneho konania páchaného právnickými osobami. Pokiaľ však ide o pojem právnická osoba, tento trestné právo pozná, avšak legálnu definíciu neobsahuje žiadny z trestnoprávnych predpisov.
Prikláňame sa k názoru niektorých odborníkov (Polák, Bezák), o tom, že definovanie právnickej osoby na účely trestného práva by bolo vhodné uskutočniť jedným z dvoch spôsobov: Prvým spôsobom je odkaz na súkromnoprávnu definíciu právnickej osoby, avšak s vymedzením tých právnických osôb, ktoré nepodliehajú trestnej zodpovednosti, a druhým spôsobom je samostatné zadefinovanie pojmu právnická osoba v príslušnom trestnoprávnom predpise, výslovne na účely vyvodenia trestnej zodpovednosti.
Pokiaľ ide o to, ako tento pojem vymedziť na účely vyvodenia trestnej zodpovednosti, Mašľanyová uvádza, že pre trestnú zodpovednosť právnickej osoby by pritom boli významné najmä tieto všeobecné vlastnosti: je to útvar, ktorý má svoj osobitný majetok, svoje vedúce a dozorné orgány, usmerňujúce jej pôsobenie v súlade s jej osobitnými záujmami, a že v právnej oblasti, ktorej právne pravidlá boli porušené, bola jej právna spôsobilosť. Len v takomto prípade môžu jej orgány konať v jej mene a na jej prospech.1

4 INŠTITÚT TRESTNEJ ZODPOVEDNOSTI PRÁVNICKEJ OSOBY

Ako to vyplýva už z vyššie uvedeného, napriek tomu, že Trestný zákon (resp. slovenské trestné právo v Slovenskej republike vo všeobecnosti) je budovaný na princípe trestnej zodpovednosti fyzických osôb (individuálna zodpovednosť za zavinenie) a Slovenská republika nemá legislatívne upravenú trestnú zodpovednosť právnických osôb, nadobudol dňa 1. septembra 2010 účinnosť zákon číslo 224/2010 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „novela“), ktorý obsahuje ustanovenia zavádzajúce ochranné opatrenia, ktoré je možné za splnenia zákonom stanovených podmienok uložiť právnickej osobe.
Je však podstatné uviesť, že tieto ochranné opatrenia môžu byť právnickej osobe uložené, ale nie v rámci jej vlastnej trestnej zodpovednosti, ale ako dôsledok trestnej zodpovednosti fyzickej osoby, teda ako vedľajší dôsledok trestného činu fyzickej osoby. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že inštitút trestnej zodpovednosti právnických osôb je v súčasnosti upravený v Trestnom zákone ako model tzv. nepravej trestnej zodpovednosti (viac k ...

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia
MENU