HRANICA MINIMÁLNEJ ŠKODY Z KOMPARATÍVNEHO POHĽADU 1

Autor: JUDr. Andrej Beleš PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore

Abstrakt

Príspevok sa zaoberá komparáciou hraníc minimálnej škody a súvisiacich pojmov, ktoré sú okolnosťami odôvodňujúcimi použitie vyššej trestnej sadzby, na Slovensku, v Českej republike a v Rakúsku. Tieto aspekty sú skúmané v súvislosti s trestnými sadzbami.

1 ÚVOD

Rozsah kriminalizácie pri majetkových a ekonomických trestných činoch ako aj množstvo ďalších ťažiskových otázok fungovania trestnoprávneho systému patrí do sféry suverénneho rozhodovania každého štátu, s výnimkou určitých základných štandardov kriminalizácie v zásade tých najzávažnejších protiprávnych konaní, čo vyplýva z prameňov medzinárodného práva alebo práva Európskej únie . Každý štát si tak v zásade vo svojej legislatíve určí, akú minimálnu úroveň závažnosti musí dosiahnuť skutok, aby bol kvalifikovaný ako trestný čin proti majetku, príp. trestný čin hospodársky. Zákonodarcu môžu viesť k stanoveniu rozsahu kriminalizácie mnohoraké dôvody - sociálne, politické, ekonomické , avšak vždy je potrebné brať na zreteľ zásadu ultima ratio, teda zásadu postavenia trestného práva v systéme právnych odvetví ako prostriedku poslednej voľby.

2 HRANICE MINIMÁLNEJ ŠKODY A HRANICE ŠKÔD AKO KVALIFIKAČNÉ POJMY

Minimálna závažnosť skutku pri vybraných majetkových a ekonomických trestných činoch je určená hranicou minimálnej škody, ktorou je malá škoda podľa § 125 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len slovenský TZ), resp. škoda nikoli nepatrná alebo škoda nikoli malá podľa zákona č. 40/2009 Zb. Trestný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len český TZ). Hranica minimálnej škody tu tvorí tvorí deliacu čiaru medzi TČ a voči nim adekvátnymi priestupkami. V podmienkach rakúskeho trestného zákonníka Strafgesetzbuch (ďalej len rakúsky StGB), resp. nemeckého trestného zákonníka Strafgesetzbuch (ďalej len nemecký StGB) hranica minimálnej škody zákonne určená nie je.
V podmienkach slovenského a českého právneho stavu s hranicou minimálnej škody úzko súvisia aj hranice škôd alebo ďalších kvantifikačných ukazovateľov (rozsah činu, získaný prospech a pod.), ktoré sú kvalifikačnými pojmami, a teda pôsobia ako okolnosti podmieňujúce použitie vyššej trestnej sadzby, ktoré sú násobkami hranice minimálnej škody. Hranice škôd ako okolnosti podmieňujúce použitie vyššej trestnej sadzby sa vyskytujú aj pri iných trestných činoch ako majetkových a ekonomických (branie rukojemníka, zavlečenie do cudziny, trestné činy proti živonému prostrediu a ďalšie), tie však vzhľadom na rozsah prípevku vynechávame z centra záujmu predkladanej štúdie. V rakúskom a nemeckom právnom stave vzhľadom na neexistenciu zákonnej hranice minimálnej škody sú hranice škôd v kvalifikovaných skutkových podstatách ako kvalifikačné znaky určené osobitne buď ako priamo stanovená peňažne vyjadrená hodnota (rakúsky StGB) alebo pojmom, ktorý sa ďalej vykladá (nemecký StGB). S jednotlivými hranicami škôd ako kvalifikačnými pojmami viažu zákonodarcovia rôzne trestné sadzby. Rozdiely sú vo výške a koncepčnosti uplatňovania trestných sadzieb. Vzhľadom na obmedzený rozsah článku a kultúrnu, geografickú a historickú blízkosť sa komparácia zameriava najmä na slovenský, český a rakúsky právny stav, avšak s odkazmi aj na nemeckú právnu úpravu.

3 PRÁVNY STAV V JEDNOTLIVÝCH ŠTÁTOCH

3.1 Slovenská republika
Po rekodifikácii trestného práva hmotného je od 1. januára 2006 hranica malej škody podľa § 125 ods. 1 TZ ustálená tak, že ide o škodu prevyšujúcu 266 eur, pôvodne (do 31. decembra 2008) 8000 Sk. Z pohľadu histórie hranice malej škody (resp. škody nie nepatrnej) sa vyskytli viaceré koncepcie jej výpočtu, pružnou koncepciou bolo jej naviazanie na hranicu minimálnej mzdy (dokonca jej dvojnásobku), pričom takto dosiahla táto hranica v rokoch 2000 až 2001 doposiaľ neprekonanú úroveň 8800 Sk. Ťažší následok na úrovni väčšej škody nastáva de lege lata pri dosiahnutí desaťnásobku sumy 266 eur, čiže 2660 eur, na úrovni značnej škody pri dosiahnutí stonásobku, čiže 26 600 eur, resp. na úrovni škody veľkého rozsahu pri dosiahnutí päťstonásobku, čiže 133 000 eur.
Z hľadiska výskytu malej škody ako znaku základných skutkových podstát pri majetkových a ekonomických trestných činoch je potrebné konštatovať, že tento znak sa nevyskytuje pri všetkých týchto trestných činoch. Najmä nie pri tzv. insolvenčných trestných činoch, resp. v niektorých základných skutkových podstatách trestných činov, kde je prítomná iná okolnosť, ktorá zvyšuje závažnosť činu (napr. § 212 ods. 2 TZ).
Trestné sadzby stanovené v základných skutkových podstatách, ktoré ako znak obsahujú malú škodu, sú charakteristické svojou rôznosťou. Dominuje výskyt sadzby až na dva roky (krádež podľa § 212 ods. 1, podvod podľa § 221 ods. 1, neoprávnené obohatenie podľa § 226 ods. 1, porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1 slovenského TZ), ale vyskytuje sa aj sadzba na jeden rok (poškodzovanie cudzej veci podľa § 245 ods. 1 slovenského TZ, neoprávnené podnikanie podľa § 251 ods. 1 slovenského TZ - v malom rozsahu). Na druhej strane uplatňuje zákonodarca aj vyššie trestné sadzby - šesť mesiacov až tri roky (ohrozenie devízového hospodárstva podľa § 258 ods. 1 slovenského TZ), resp. jeden rok až päť rokov (úverový, poisťovací, kapitálový, subvenčný podvod podľa § 222 až 225 slovenského TZ, skrátenie dane a poistného podľa § 276 ods. 1, neodvedenie dane a poistného podľa § 277 ods. 1 slovenského TZ). Dôvody stanovovania trestných sadzieb a ich značných rozdielov nie sú celkom zrejmé.
V kvalifikovaných skutkových podstatách, v ktorých ako znak je obsiahnutá väčšia škoda, je rovnako značná variabilita trestných sadzieb. Najnižšia je šesť mesiacov až tri roky (§ 212 ods. 3 slovenského TZ), rozšírene sa uplatňuje sadzba jeden rok až päť rokov (sprenevera podľa § 213 ods. 2, nevyplatenie mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 2, podvod podľa § 221 ods. 2 slovenského TZ a pri ďalších), najvyššie (až excesívne) ...

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia
MENU