Nájdené rozsudky pre výraz: Trestný zákon

Všetky rozsudky s právnou vetou nájdete priradené k dotknutým §-om a zákonom na našom portáli http://zakony.judikaty.info/. Pre zobrazenie zákona a § kliknite na hlavný zelený kľúčový výraz alebo na zelený odkaz v záhlaví textu rozsudku.

Približný počet výsledkov: 6677

Nájdené rozsudky v iných zdrojoch

5316 dokumentov
17525 dokumentov
93 dokumentov
111 dokumentov
41 dokumentov
473 dokumentov
Zoradiť výsledky podľa: relevancie | hodnotenia | počtu citácií | väzby na zbierku | dátumu (najnovšie hore) | dátumu (najstaršie hore)
Právna veta: Z ustanovenia § 17 ods. 1 Trestného poriadku je zrejmé, že o trestných činoch, za ktoré možno uložiť výnimočný trest, je na vy- konanie súdneho konania vecne príslušný vždy krajský súd. Uvede-né ustanovenie zákona totiž neviaže podmienky vecnej príslušnosti krajského súdu na konkrétne právne posúdenie obžalobného skut-ku, ale na možnosť uloženia výnimočného trestu, pričom s ohľadom na ustanovenie § 29 ods. 1 Trestného zákona nie je podstatné, či vý-nimočný trest možno uložiť podľa všeobecnej časti alebo osobitnej časti Trestného zákona.

Úryvok z textu:
Odôvodnenie: Pri sledovaní rozhodnutí senátov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa zistilo, že nepostupujú jednotne pri výklade ustanovenia § 17 ods. 1 Trestného poriadku o vecnej príslušnosti krajského súdu v súvislosti s apli­ káciou § 43 ods. 1 Trestného zákona. V prvom prípade Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore o príslušnosť medzi Krajským súdom v T. a Okresným súdom S., ktorý sa týkal obžalova­ ného, na ktorého bola podaná obžaloba pre pokračovací trestný čin lúpeže podľa § 2
Právna veta: Pokiaľ ide o legálne definície úmyselného a nedbanlivostného zavinenia, tieto sú upravené tak v zákone č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, ako aj v zákone č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, a síce za úmyselné zavinenie sa považuje, keď páchateľ chcel svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom (priamy úmysel) alebo vedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom a pre prípad, že ho poruší alebo ohrozí, bol s tým uzrozumený. Za nedbanlivostné zavinenie sa považuje ak páchateľ vedel, že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale ... Právna veta je skrátená. Pre zobrazenie celej právnej vety sa zaregistrujte na 14 dní bezplatne alebo prihláste.

Úryvok z textu:
Najvyšší súd 8Sžo/ 22 /201 4 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsed u senátu Mgr. Petra Melichera a členov senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a JUDr. Eleny Kováčovej , v právnej veci žalob cu : MVDr . M. M. , nar. X. , bytom S., Z. , zastúpený advokátom JUDr. Jozefom Švarcom, AK so sídlom Horná 41, 974 01 B anská Bystrica , proti žalovanému: Komora veterinárnych lekárov , so sí
Právna veta: Pokiaľ ide o správnosť subsumovania skutkovej vety výroku rozsudku pod použité ustanovenie Trestného zákona (aj z hľadiska možnosti kvalifikácie príslušnej formy zavinenia), platí nasledovné: Subjektívna stránka trestného činu nemusí byť v skutkovej vete výroku odsudzujúceho rozsudku vyjadrená tak, aby to znamenalo prevzatie zákonnej definície príslušnej formy zavinenia (§ 15 a 16 Tr. zák.) do popisu zisteného skutku. Subjektívnu stránku konania páchateľa pojmovo vymedzuje právna veta, pokiaľ je forma zavinenia výslovne uvedená v ustanovení osobitnej časti Trestného zákona (dotknutej základnej ... Právna veta je skrátená. Pre zobrazenie celej právnej vety sa zaregistrujte na 14 dní bezplatne alebo prihláste.

Úryvok z textu:
Najvyšší súd 2 Tdo 49 /2011 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Libora Duľu a JUDr. Ing. Antona Jakubíka v trestnej veci obvineného D. G. , pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedo v alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi p odľa § 172 ods. 1 písm. d/, ods. 2 písm. e/ Tr. zák., na neverejnom z asadnutí 29 . novembra 2011
Právna veta: V prípade uplatneného dovolacieho dôvodu je potrebné rozlišovať medzi zavinením a následkom. Podstatné pre posúdenie úmyslu páchateľa nie sú vyjadrenia obvineného o jeho vzťahu k poškodenému a tvrdenie, že nemal motív a dôvod usmrtiť poškodeného. Podstatným spôsobom pre posúdenie konania obvineného je spôsob vedenia útoku (bodné a rezné rany) a miesto, na ktorý bol útok vedený (hrudník, pečeň) a množstvo útokov na telo poškodeného. Znalci z odboru psychiatrie sa nemôžu vyjadrovať k úmyslu obvineného v tom smere, či predpokladajú alebo nepredpokladajú, že u obvineného bol alebo nebol úmy ... Právna veta je skrátená. Pre zobrazenie celej právnej vety sa zaregistrujte na 14 dní bezplatne alebo prihláste.

Úryvok z textu:
N a j v y š š í s ú d Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Michálika a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadn utí konanom 22. decembra 2011 v Bratislave v trestnej veci obvineného M. P. pre pokus obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 14 ods. 1, § 145 ods. 1 Tr. zák. a iné, o dovolaní obvineného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 5 To 140/08, z
Právna veta: Dovolací súd v súvislosti s naplnením subjektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu a s tým spojenou otázkou zavinenia pripomína, že Trestný zákon rozlišuje medzi priamym úmyslom (dolus directus) a nepriamym úmyslom (dolus eventualis). Pri priamom úmysle chce páchateľ spôsobiť porušenie alebo ohrozenie chráneného záujmu a pri nepriamom úmysle páchateľ priamo nechce spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, je však uzrozumený s tým, že takéto porušenie alebo ohrozenie nastane. Vzhľadom na to, že sa obvinený J. B. snažil nájsť a využ ... Právna veta je skrátená. Pre zobrazenie celej právnej vety sa zaregistrujte na 14 dní bezplatne alebo prihláste.

Úryvok z textu:
Najvyšší súd 4 Tdo 21 /2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Bdžocha a sudcov JU Dr. Martina Piovartsyho a JUDr. Viliama Dohňanského na neverejnom zasadnutí 24. mája 2011 v trestnej veci proti obvinenému J. B. , pre pre čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 3 48 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. o dovolaní obvineného podaného prostredníctvom splnomocneného obhaj cu JUDr. Ľ. Š. proti uzneseniu Krajs
Právna veta: Trest je opatrením štátneho donútenia, ktoré v mene štátu na základe a v medziach zákona ukladajú v predpísanom konaní na to povolané súdy páchateľovi za spáchaný trestný čin. V tejto definícii je vyjadrená zásada „nulla poena sine lege sine crimine sine iudicio". Trest ako právny následok trestného činu môže priamo postihnúť len páchateľa trestného činu (zásada personálnosti trestu) tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu (§ 34 ods. 3 Trestného zákona). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktor ... Právna veta je skrátená. Pre zobrazenie celej právnej vety sa zaregistrujte na 14 dní bezplatne alebo prihláste.

Úryvok z textu:
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko: Funkcia: ECLI: Najvyšší súd SR 3To/5/2019 9519100047 22. januára 2020 JUDr. Martin Bargel ECLI:SK:NSSR:2020:9519100047.2 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Martina Bargela a sudkýň JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Ivetty Macejkovej, PhD., LL.M. na verejnom zasadnutí konanom 22. januára 2020 v Bratislave, v trestnej veci obžalovaného I. W. a spol., prejednal odvola
Právna veta: Vyvodenie trestnej zodpovednosti za trestný čin podľa § 296 Trestného zákona nie je podmienené tým, aby na skutok popisujúci založenie, zosnovanie zločineckej skupiny, členstvo v nej, činnosť pre ňu alebo jej podporu musel nadväzovať konkrétny skutok zakladajúci niektorý z trestných činov uvedených v § 129 ods. 4 Trestného zákona, spáchanie ktorých je cieľom zločineckej skupiny. Trestnosť založenia, zosnovania a podpory zločineckej skupiny totiž spočíva vo vedomej príslušnosti k účelovo zameranej skupine, v jednotlivých zákonom ustanovených formách ... Právna veta je skrátená. Pre zobrazenie celej právnej vety sa zaregistrujte na 14 dní bezplatne alebo prihláste.

Úryvok z textu:
Predseda trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v rámci činnosti podľa § 21 ods. 4 písm. d) zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) zistil výkladové rozdiely v právoplatných rozhodnutiach senátov trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu tak, ako sú prezentované nižšie. Otázka, ktorú bolo potrebné výkladovo rieši
Právna veta: I. Zmyslom zaradenia pojmu „trestnosť činu“, pod ktorým sa rozumejú všetky podmienky, od ktorých závisí výrok súdu o vine a treste, do ustanovenia §16 ods. 1 Trestného zákona je určenie - podľa ktorého zákona (v prípade jeho zmien) sa má „trestnosť činu“ posúdiť. Z toho vyplýva, že toto ustanovenie má na zreteli zmeny Trestného zákona iba v období od spáchania činu do doby, keď sa o ňom rozhoduje. Ak teda o otázkach spadajúcich do rámca „trestnosti činu“ bolo už právoplatne rozhodnuté, možno tieto otázky opätovne posudzovať len v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku. II. Rozhodnutie o ... Právna veta je skrátená. Pre zobrazenie celej právnej vety sa zaregistrujte na 14 dní bezplatne alebo prihláste.

Úryvok z textu:
Predseda trestného kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rámci činnosti podlá čl. VI. ods. 1 písm. a), c) Rozvrhu práce na rok 2003, č. Spr 187/02, zistil, že v rozhodnutiach senátov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je rozdielny výklad ustanovenia § 16 ods. 1 Trestného zákona vo vzťahu k § 61 ods. 1 a § 62 ods. 1 Trestného zákona. Ide o nasledovné rozhodnutia: I. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19. marca 2003, sp. zn. 4 Tz 1/03, bolo vyslovené, že právoplatným
Právna veta: Prečin usmrtenia podľa § 149 Tr. zák. predpokladá nedbanlivostné zavinenie vo vzťahu k smrteľnému následku, či už vo forme vedomej alebo nevedomej nedbanlivosti. Tak okresný ako ani krajský súd ustálenú nedbanlivostnú formu zavinenia vo svojich rozhodnutiach bližšie nešpecifikovali. Skutkové zistenia prvostupňového súdu vyjadrené v skutkovej vete rozsudku (zatiaľ sa nedotýkame je úpravy v rozsudku odvolacieho súdu) pri konštatovanej príčinnej súvislosti medzi konaním obvineného a smrťou poškodeného zodpovedajú zavineniu vo forme vedomej nedbanlivosti podľa § 16 písm. a/ Tr. zák. Pri tejt ... Právna veta je skrátená. Pre zobrazenie celej právnej vety sa zaregistrujte na 14 dní bezplatne alebo prihláste.

Úryvok z textu:
N a j v y š š í s ú d Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Burgera a sudcov JUDr. Milana Lipovského a JUDr. Jany Serbovej na neverejnom zasadnutí konanom dňa 16. mája 2012 v trestnej veci obvineného MUDr. M. Š. pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 2T 33/2010, o dovolaní, ktoré podal obvinený MUDr. M. Š., zastúpený obhajcom JUDr. O . Š
Právna veta: Časovým rozhraním medzi viacčinným súbehom trestných činov a trestnoprávnou recidívou je v zmysle § 42 ods. 1 Trestného zákona moment vyhlásenia súdom prvého stupňa prvého odsudzujúceho rozsudku za niektorý z trestných činov (skutkov) toho istého páchateľa; taký účinok má podľa § 353 ods. 8 Trestného poriadku aj doručenie trestného rozkazu obvinenému. Pri pokračovacom trestnom čine, ak konanie páchateľa pri niektorom z čiastkových útokov tohto činu časovo prekročí moment uvedený v predchádzajúcej vete, pokračovací trestný čin je spáchaný ako trestnoprávna recidíva. Na účinok uvedený v predc ... Právna veta je skrátená. Pre zobrazenie celej právnej vety sa zaregistrujte na 14 dní bezplatne alebo prihláste.

Úryvok z textu:
Predseda trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v rámci činnosti podľa § 21 ods. 3 písm. b) zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon osúdoch“), na základe podnetu generálneho prokurátora Slovenskej republiky, zistil výkladové rozdiely v právoplatných rozhodnutiach súdov nižšieho stupňa tak, ako sú prezentované nižšie. Otázka, ktorú bolo potrebné výkladovo riešiť, bola
MENU