Nájdené právne články pre výraz: adhézne konanie

Všetky rozsudky s právnou vetou nájdete priradené k dotknutým §-om a zákonom na našom portáli http://zakony.judikaty.info/. Pre zobrazenie zákona a § kliknite na hlavný zelený kľúčový výraz alebo na zelený odkaz v záhlaví textu rozsudku.

Približný počet výsledkov: 15

Nájdené rozsudky v iných zdrojoch

47 dokumentov
70 dokumentov
422 dokumentov
4 dokumenty
15 dokumentov
Zoradiť výsledky podľa: relevancie | hodnotenia | počtu citácií | väzby na zbierku | dátumu (najnovšie hore) | dátumu (najstaršie hore)
Autor: JUDr. Peter Sepeši
Zdroj: Učená právnická spoločnosť
Abstrakt: Trestný poriadok[1] sa mení v právnom priestore Slovenskej republiky až príliš často[2], efektivita trestného konania sa však stále ani len nepribližuje k uspokojivejúrovni (názor autora). Príspevok predostiera na diskusiu a ďalšie rozpracovanie odbornej právnickej verejnosti viaceré problémy súvisiace s efektivitou trestného konania, najmä v štádiu do podania obžaloby (t.j. predsúdne/prípravné konanie) a ich možné riešenia. O naznačených problémoch už dlhšie intenzívne uvažujú a diskutujú kolegovia zjustičnej praxe, najmä prokurátori, ktorým je problematika predsúdneho konania logicky najbliž ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
1.    TRESTNÉ KONANIE – PODSTATA A ZÁUJMY STRÁN KONANIA Aby názory, konštrukcie, závery, či návrhy uvedené v tomto príspevku boli pre čitateľov, podľa možností čo najzrozumiteľnejšie, považujeme za potrebné uviesť na úvod štyri dôležité východiská, ktoré boli základom pri analýze poznatkov, definovaní problémov a ich príčin a formulovaní niekde iba hrubých konceptov, inde konkrétnych návrhov riešení. Od prijateľnosti východiskových téz sa zrejme bude odvíjať prijat
Autor: JUDr. Radovan Blažek PhD
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Autor sa zamýšľa nad tým, ako je z teoretického hľadiska vymedzený pojem poškodeného podľa Trestného poriadku, resp. osoba, ktorej bola spôsobená škoda v súlade s Trestným zákonom a či toto teoretické vymedzenie korešponduje s praxou a s tým, komu sa v trestnom konaní priznáva postavenie poškodeného.

Úryvok z textu:
1. ÚVOD V praxi sa často stáva, že v trestnom konaní majú policajt, prokurátor i súd občas problémidentifikovať, komu priznať právo poškodeného a komu nie. Je to jednak z toho dôvodu, že Trestný zákon[2] aTrestný poriadok[3] neobsahujú dostatočne kompatibilné definície pojmov „škoda“ a „poškodený“, ale aj z toho dôvodu, že tieto definície sú v praxi vnímané rôzne a preto je niekedyprávo poškodeného priznávané aj tým osobám, ktoré by ho in
Autor: JUDr. et Ing. Ladislav Vlachovič
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore
Abstrakt: História právnej úpravy postavenia poškodeného od roku 1896 až po právnu úpravu súčasnosti.

Úryvok z textu:
1 TRESTNÝ PORIADOK Z ROKU 1896 Zákon číslo XXXIII z r. 1896 bol trestným poriadkom, ktorého úplné znenie bolo „Trestní rád platný na Slovensku a Podkarpatské Rusi“. Tento zákon pojednával o právach poškodeného. Nebolo to žiadne jednoduché vyjadrenie práv poškodeného, ale na tú dobu išlo o veľmi zaujímavé riešenie, ako postaviť poškodeného v Trestnom poriadku tej doby do pozície, z ktorej by vedel obhájiť svoje práva. Jednoznačne je potrebné uviesť, že veľmi významným právom poškodeného
Autor: JUDr. et Ing. Ladislav Vlachovič
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore
Abstrakt: Poškodený je osoba, ktorej bolo trestným činnom ublížené na zdraví, spôsobená majetková škoda, morálna alebo iná škoda, alebo boli porušené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody. Postavenie poškodeného v trestnom konaní, sa vyvýjalo od vzniku ČSR až po súčasnosť. V rámci môjho príspevku sa chcem venovať tejto problematike a poukázať na jednotlivé práva, ktorými disponuje poškodený v trestnom konaní. Ďalej chcem poukazať aj na postavenie poškodeného v prípravnom konaní a konaní pred súdom.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Postavenie poškodeného v trestnom konaní je veľmi zaujímavá téma, nakoľko ide o procesnú stranu, ktorá sa nijakým spôsobom nesnažila dostať do tohto postavenia. Inak povedané do tohto procesného postavenia sa dostala osoba poškodeného nezavinene. Bez toho aby niečo konala alebo opomenula. Je známe z viacerých článkov a publikácii, že sa poškodenému nevenuje taká pozornosť ako obvinenému alebo páchateľovi trestného činu. Veď, len ako príklad sa dá uviesť mediálny záujem o obvine
Autor: JUDr. Zuzana Šimová
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore
Abstrakt: Autorka sa v práci zaoberá zodpovednosťou za škodu, ako jednou z tých oblastí súkromného práva, o ktorej sa vedú búrlivé diskusie. Samostatné čiastkové témy v rámci inštitútu náhrady škody predstavuje otázka náhrady nemateriálne, to znamená nemajetkovej ujmy poškodeného. Právna terminológia, radí nemajetkovú ujmu do kategórie obsahu náhrady škody. Čo vyjadruje, aká škoda sa hradí, či majetková, či nemajetková, priama alebo nepriama, skutočná alebo ušlý zisk. Okrem obsahu náhrady škody sa autorka venuje rozsahu náhrady škody, ktorý vyjadruje, do akej výšky sa hradí škoda, na ktorej náhradu má p ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
1. Úvod Všeobecná zodpovednosť za škodu a prípady osobitnej zodpovednosti upravené Občianskym zákonníkom a inými zákonmi vytvárajú systém občianskoprávnej zodpovednosti za škodu. Ide o zodpovednosť fyzických osôb alebo právnických osôb, ktoré spôsobili škodu iným osobám, pokiaľ na ich zodpovednosť vzhľadom na konkrétny vzťah subjektu zodpovedajúceho za škodu k poškodenému alebo vzhľadom na porušenie určitých povinností, v dôsledku čoho došlo k spôsobeniu škody inej osobe, netreba aplikova
Autor: Mgr. Lukáš Mareček PhD.
Zdroj: UPJŠ Košice
Abstrakt: Starobylé chorvátske mesto Dubrovník so svojou dlhou a osobitnou históriou, v priebehu svojej cesty dejinným vývojom bolo viac či menej slobodné kupecké mesto s prísnou spoločenskou hierarchiou. Svoju historickú zástavbu a charakteristický zjav si ponechalo mesto aj po strate suverenity, začiatkom 19. storočia a to až do dnešných dní. Práve pre svoju nerušenú historickú zástavbu, bolo v roku 1979 zaradené aj do zoznamu UNESCO. Celé mesto je jednou veľkou pešou zónou nachádzajúcou sa medzi úzkymi uličkami, ktoré objímajú impozantné hradby. Táto perla Jadranu bola ale 06. decembra 1991, bombard ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
Úvod Starobylé chorvátske mesto Dubrovník so svojou dlhou a osobitnou históriou, v priebehu svojej cesty dejinným vývojom bolo viac či menej slobodné kupecké mesto s prísnou spoločenskou hierarchiou. Svoju historickú zástavbu a charakteristický zjav si ponechalo mesto aj po strate suverenity, začiatkom 19. storočia a to až do dnešných dní. Práve pre svoju nerušenú historickú zástavbu, bolo v roku 1979 zaradené aj do zoznamu UNESCO. Celé mesto je jednou veľkou pešou zónou nachádzajúcou sa
Autor: JUDr. Katarína Lenhartová PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore
Abstrakt: Článok pojednáva o procesnom princípe žalovaného dostaviť sa pred súd v konaní pred trestným súdom. Pojednáva i o rozdelení iudicium privatum a iudicium publicum a o prostriedkoch, prostredníctvom ktorých mohla byť zabezpečená prítomnosť obžalovaného na trestnom konaní.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Civilnému procesu sa v romanistike venuje značná pozornosť a literatúra k jeho skúmaniu je prístupná vo viacerých svetových jazykoch. Rímskemu trestnému procesu sa už taká pozornosť nevenuje, čo je spôsobené zrejme tým, že v civilnom procese základ sporu tvoril niečím narušený, zväčša obligačný vzťah, dvoch subjektov, ktoré si boli navzájom rovné. Princíp rovnosti strán tu má teda jednoznačné zastúpenie, zatiaľ čo v rímskom procese trestnom sa rozhodovali veci verejnožalobné, ktoré
Autor: prof. JUDr. Jozef Čentéš PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: V predkladanom príspevku jeho autori na teoretickej báze porovnávajú pojmy škoda, následok a účinok ako súčasť objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu. Následne sa venujú pojmu poškodený a jeho postaveniu pri dokazovaní tzv. ekonomickej kriminality. Dochádzajú k záveru, že v praxi pribúda prípadov, kedy v priebehu trestného konania dochádza k zmenám postavenia poškodeného vzhľadom na nejednotný výklad pojmov škoda a poškodený.

Úryvok z textu:
I. Úvod Niektoré právne úvahy, ktoré sa vzťahujú v teoretickej alebo v praktickej rovine k takým východiskovým pojmom ako je škoda, následok, účinok, či poškodený ekonomickou kriminalitou možno odvíjať od viacerých ustanovení Trestného zákona a Trestného poriadku.[2]Prioritným pojmom je poškodený tak, ako je definovaný v § 46 ods. 1 a 3 Trestného poriadku. Podľa tohto ustanoveniapoškodený je osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsoben
Autor: JUDr. Eva Sihelniková PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Medzi subjekty trestného konania sa v zmysle § 10 ods. 11 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Trestný poriadok“ v príslušnom gramatickom tvare) zaraďuje ten, „kto má a vykonáva vplyv na priebeh konania a komu tento zákon na uskutočnenie tohto vplyvu priznáva určité procesné práva alebo ukladá povinnosti.“ V skorších štádiách trestného konania hovoríme o subjekte trestného konania, pričom pre konanie pred súdom už Trestný poriadok používa označenie strany. Ustanovenie § 10 ods. 11 Trestného poriadku vymedzuje, že stranou sa rozumie ten, proti k ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
Medzi subjekty trestného konania sa v zmysle § 10 ods. 11 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Trestný poriadok“ v príslušnom gramatickom tvare) zaraďuje ten, „kto má a vykonáva vplyv na priebeh konania a komu tento zákon na uskutočnenie tohto vplyvu priznáva určité procesné práva alebo ukladá povinnosti.“ V skorších štádiách trestného konania hovoríme o subjekte trestného konania, pričom pre konanie pred súdom už Trestný poriadok používa ozna
Autor: JUDr. Simona Sťahulová PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore
Abstrakt: Príspevok sa venuje jednej z podstatných zákonných náležitostí pre podmienečné zastavenie trestného stíhania - náhrade škody a s tým súvisiacim postavením poškodeného pri využití tejto najčastejšej formy odklonu v trestnom konaní.

Úryvok z textu:
Jednou z esenciálnych náležitostí podmienečného zastavenia trestného stíhania je náhrada škody, v prípade, že bola trestným činom spôsobená. V tejto súvislosti považujem za potrebné pristaviť sa pri pojme škoda. Domnievam sa, že v tomto konkrétnom prípade nie je úplne najvhodnejšie používať reštriktívny výklad v zmysle § 124 TZ. Týmto spôsobom by mohla vzniknúť úplne absurdná situácia, kedy by sa orgán činný v trestnom konaní striktne pridŕžal doslovného znenia zákona, ktoré pre podmienečné z
MENU