Nájdené právne články pre výraz: delikt

Všetky rozsudky s právnou vetou nájdete priradené k dotknutým §-om a zákonom na našom portáli http://zakony.judikaty.info/. Pre zobrazenie zákona a § kliknite na hlavný zelený kľúčový výraz alebo na zelený odkaz v záhlaví textu rozsudku.

Približný počet výsledkov: 405

Nájdené rozsudky v iných zdrojoch

1997 dokumentov
484 dokumentov
5790 dokumentov
109 dokumentov
35 dokumentov
31 dokumentov
Zoradiť výsledky podľa: relevancie | hodnotenia | počtu citácií | väzby na zbierku | dátumu (najnovšie hore) | dátumu (najstaršie hore)
Autor: doc. JUDr. PhDr. Peter Potasch PhD.
Zdroj: Učená právnická spoločnosť
Abstrakt: Predložený príspevok skúma detailnejšie rozmery deliktuálneho práva vo všeobecnosti a deliktuálneho práva v Slovenskej republike. Poskytuje základné atribúty témy v kontexte verejných, resp. verejnoprávnych a súkromných, resp. súkromnoprávnych deliktov. V tomto kontexte skúma najmä právnu úpravu tzv. torts, ktoré existujú v krajinách patriacich do angloamerickej právnej kultúry. V druhej časti príspevku poskytuje autor aspoň orientačný úvod do vybraných elementov priestupkového práva v niektorých krajinách Európskej únie. Poukazuje pritom najmä na skutočnosť, že priestupky sú v rôznych krajiná ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
DELIKTUÁLNE PRÁVO AKO POJEM Protiprávne konanie fyzických a právnických osôb je v podmienkach Slovenskej republiky štandardne vnímané ako oddelená agenda samostatných právnych odvetví, do ktorých predmetu patria aj príslušné delikty. Táto koncepcia platí aj pre právny poriadok Slovenskej republiky, ktorý dlhodobo deliktuálne právo vníma cez prizmu práva verejného, a preto sa často špecifikácia/označenie deliktuálneho práva na právo verejné v praxi ani teórii neaplikuje, dokonca sa takéto
Autor: JUDr. Vladimír Bachleda
Zdroj: Učená právnická spoločnosť
Abstrakt: Právnu zodpovednosť a ukladanie sankcií za jej porušenie môžeme bezpochyby zaradiť medzi základné a zároveň najstaršie právne inštitúty. Či už hovoríme o správnom trestaní alebo o trestaní súdnom, oba systémy spadajú do oblasti verejnoprávneho postihu za deliktuálne správanie, z čoho je pochopiteľné, že hoci sa v ich prípade nedá hovoriť o jednoznačných pravidlách vzájomného pôsobenia, musí medzi „správnym konaním trestným“ a trestným konaním existovať vzájomný vzťah. V článku sa autor snaží tento vzťah preukázať z hľadiska vývoja oboch systémov verejnoprávneho postihu a taktiež porovnaním z h ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
VZÁJOMNÝ VZŤAH SÚDNYCH A SPRÁVNYCH DELIKTOV Všeobecnou povinnosťou každej fyzickej alebo právnickej osoby je dodržiavať právo. Ak sa protiprávnym konaním naplnia znaky skutkovej podstaty verejnoprávneho deliktu, vyvodzujú orgány verejnej moci trestnoprávnu alebo administratívnoprávnu zodpovednosť podľa toho, či ide o súdne delikty alebo o správne delikty. Rozlišujeme preto súdne trestanie a správne trestanie, pričom trestaním je rozhodovanie orgánov verejnej moci o vine a treste za delikt
Autor: JUDr. Vladimír Bachleda
Zdroj: Učená právnická spoločnosť
Kľúčové slová: pojem priestupoksúdny deliktsprávne trestanie
Abstrakt: Právnu zodpovednosť a ukladanie sankcií za jej porušenie môžeme bezpochyby zaradiť medzi základné a zároveň najstaršie právne inštitúty. Či už hovoríme o správnom trestaní alebo o trestaní súdnom, oba systémy spadajú do oblasti verejnoprávneho postihu za deliktuálne správanie, z čoho je pochopiteľné, že hoci sa v ich prípade nedá hovoriť o jednoznačných pravidlách vzájomného pôsobenia, musí medzi „správnym konaním trestným“ a trestným konaním existovať vzájomný vzťah. V článku sa autor snaží tento vzťah preukázať z hľadiska vývoja oboch systémov verejnoprávneho postihu a taktiež porovnaním z h ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
Vzájomný vzťah súdnych a správnych deliktov Všeobecnou povinnosťou každej fyzickej alebo právnickej osoby je dodržiavať právo. Ak sa protiprávnym konaním naplnia znaky skutkovej podstaty verejnoprávneho deliktu, vyvodzujú orgány verejnej moci trestnoprávnu alebo administratívnoprávnu zodpovednosť podľa toho, či ide o súdne delikty alebo o správne delikty. Rozlišujeme preto súdne trestanie a správne trestanie, pričom trestaním je rozhodovanie orgánov verejnej moci o vine a treste za delikt
Autor: doc. JUDr. Kristián Csach PhD., LL.M.
Zdroj: UPJŠ Košice
Abstrakt: Unifikácia kolíznych pravidiel pre mimozmluvné záväzky na komunitárnej úrovni má komplikovanú históriu. Už v roku 1972 bol pripravený návrh dohovoru o rozhodnom práve pre záväzky zo zmlúv a mimozmluvné záväzky, ktorý ale nebol členskými štátmi prijatý (aj vzhľadom na prijatie Spojeného kráľovstva, Írska a Dánska do Spoločenstva). Zmena nastala až v roku 1999, keď po nadobudnutí účinnosti Amsterdamskej zmluvy získala Komisia právomoc prijať opatrenia v oblasti súdnej spolupráce v občianskoprávnych veciach s cezhraničnými dopadmi, vrátane kolíznych pravidiel, pokiaľ je to potrebné pre správne fu ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
1.   Úvod Unifikácia kolíznych pravidiel pre mimozmluvné záväzky na komunitárnej úrovni má komplikovanú históriu. Už v roku 1972 bol pripravený návrh dohovoru o rozhodnom práve pre záväzky zo zmlúv a mimozmluvné záväzky, ktorý ale nebol členskými štátmi prijatý (aj vzhľadom na prijatie Spojeného kráľovstva, Írska a Dánska do Spoločenstva). Zmena nastala až v roku 1999, keď po nadobudnutí účinnosti Amsterdamskej zmluvy získala Komisia právomoc prijať opatrenia v oblasti súdnej sp
Autor: prof. JUDr. Jozef Madliak CSc,
Zdroj: UPJŠ Košice
Abstrakt: Základom trestnej zodpovednosti podľa platného slovenského práva je spáchanie trestného činu a táto vzniká konaním trestne zodpovedného subjektu, ktorý ohrozil alebo porušil záujmy chránené Trestným zákonom. Trestným činom je podľa § 8 Tr. zák. protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v Trestnom zákone, ak Trestný zákon neustanovuje inak.

Úryvok z textu:
Základom trestnej zodpovednosti podľa platného slovenského práva je spáchanie trestného činu a táto vzniká konaním trestne zodpovedného subjektu, ktorý ohrozil alebo porušil záujmy chránené Trestným zákonom. Trestným činom je podľa § 8 Tr. zák. protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v Trestnom zákone, ak Trestný zákon neustanovuje inak. Definícia trestného činu, ako ju obsahuje § 8 Tr. zák. je výsledkom dlhodobého vývoja vedy trestného práva, pričom počas vývoja trestného práva hmotnéh
Autor: Mgr. Matej Mlkvý PhD., LL.M.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore
Abstrakt: Príspevok sa zaoberá problematikou delimitácie pojmovej hranice medzi kontraktom a deliktom v rímskom práve na základe analýzy výsledkov systematických škôl rímskeho práva, predovšetkým nemeckej pandektistiky. Po stanovení všeobecných kritérií pojmovej konštrukcie sa príspevok zaoberá najskôr hranicou medzi vecnými právami a obligáciami, keďže spolu vytvárajú hierarchicky nadradený pojem majetkových práv. Následne je predmetom pozornosti samotné členenie obligácií v zmysle Justiniánskej kodifikácie s poukázaním na klasifikačné problémy tohto systému a možné alternatívy. V závere je obsiahnutý ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Cieľom tohto článku je analýza pojmovej konštrukcie zmluvných záväzkov v juxtapozícii k deliktuálnym záväzkom v súčasne prevládajúcom výklade rímskeho práva. Pojmy obligácia, zmluva ako aj delikt boli známe už v klasickom rímskom práve, ich obsahové vymedzenie ako aj umiestnenie v systéme objektívneho práva však boli do veľkej miere prenechané až neskorším školám rímskeho práva. Modernú civilistickú tradíciu v kontinentálnej Európe z týchto škôl najviac ovplyvnila nemecká historick
Autor: JUDr. Viktor Pančišin
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore
Abstrakt: Rímsky štát si musel, podobne asi ako každá vtedajšia civilizácia, vytvoriť určitý systém prostredníctvom, ktorého by vedel regulovať deliktuálne a vôbec akékoľvek protiprávne správanie sa členov jeho spoločnosti, ktorým určitým spôsobom zasahovali alebo obmedzovali subjektívne práva rímskych občanov. Týmito nástrojmi boli tresty vymáhane prostredníctvom žalôb - actiones. Konkrétne pri obmedzení vlastníctva formou krádeže mal oprávnený podľa ustanovení rímskeho práva viacero možností ako dosiahnuť nápravy tohto stavu. Cieľom príspevku bude preto bližšie oboznámenie sa so žalobami uplatňujúcimi ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Na úvod je potrebné poznamenať, že žaloby sa vo všeobecnosti, resp. v rámci rímskeho práva diferencovali na dve základné skupiny a to na actio in rem a actio in personam, čiže na žaloby vecné a osobné. Už z ich názvu je zrejmé, že vecné smerovali na ochranu vecných (absolútnych) práv a osobné spravidla chránili relatívne subjektívne práva. V najstaršej dobe sa takéto delenie ale nerozlišovalo a žaloba sa ako pojem ale ani v praxi ešte nepoužívala. Protiprávny zásah do vlastníck
Autor: JUDr. Tibor Seman PhD.
Zdroj: UPJŠ Košice
Abstrakt: Správne orgány pri ukladaní sankcií za porušenie povinností ustanovených v administratívnoprávnych predpisoch sú povinné rešpektovať lehoty, v rámci ktorých má byť sankcia uložená. Tieto lehoty, upravujúce de facto zánik zodpovednosti subjektu, sú upravené v osobitných administratívnoprávnych predpisoch, zásadne v osobitných zákonoch. Je vecou konkrétneho zákona, či ustanoví na zánik zodpovednosti iba lehotu objektívnu alebo ustanoví lehoty dve - objektívnu a subjektívnu. Ide o právnu istotu predovšetkým vo vzťahu k protiprávne konajúcej osobe (k protiprávne konajúcemu subjektu), ktorá sa spra ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
ÚVOD Správne orgány pri ukladaní sankcií za porušenie povinností ustanovených v administratívnoprávnych predpisoch sú povinné rešpektovať lehoty, v rámci ktorých má byť sankcia uložená. Tieto lehoty, upravujúce de facto zánik zodpovednosti subjektu, sú upravené v osobitných administratívnoprávnych predpisoch, zásadne v osobitných zákonoch. Je vecou konkrétneho zákona, či ustanoví na zánik zodpovednosti iba lehotu objektívnu alebo ustanoví lehoty dve - objektívnu a subjektívnu. Ide o
Autor: JUDr. Peter Sepeši
Zdroj: Učená právnická spoločnosť
Abstrakt: Pri dištančných deliktoch dochádza k naplneniu niektorých znakov skutkovej podstaty deliktu na rôznych miestach (teritoriálny dištančný delikt), prípadne v rôznom čase (temporálny dištančný delikt), pričom spravidla ide o znaky objektívnej stránky (konanie/opomenutie, resp. časť konania alebo následok/účinok), ktoré môžu byť determinované aj miestami, kde sa v čase páchania deliktu nachádza/pohybuje páchateľ deliktu, resp. miestami, kde sa v tomto čase nachádza obeť deliktu alebo iný predmet útoku alebo aj miesta, kde sa prejavil následok deliktu.

Úryvok z textu:
V právnej praxi je pomerne častým praktickým problémom identifikovanie dištančných deliktov a v tej súvislosti aj správne posúdenie teritoriálnej pôsobnosti právneho poriadku Slovenskej republiky pri dištančných deliktoch. Pri dištančných deliktoch dochádza k naplneniu niektorých znakov skutkovej podstaty deliktu na rôznych miestach (teritoriálny dištančný delikt), prípadne v rôznom čase (temporálny dištančný delikt), pričom spravidla ide o znaky objektívnej stránky (konanie/opomenut
MENU