Nájdené právne články pre výraz: dôkazné bremeno
Všetky rozsudky s právnou vetou nájdete priradené k dotknutým §-om a zákonom na našom portáli http://zakony.judikaty.info/. Pre zobrazenie zákona a § kliknite na hlavný zelený kľúčový výraz alebo na zelený odkaz v záhlaví textu rozsudku.
Približný počet výsledkov: 165
Nájdené rozsudky v iných zdrojoch
6832 dokumentov
638 dokumentov
1768 dokumentov
56797 dokumentov
581 dokumentov
1 dokument
532 dokumentov
Zoradiť výsledky podľa: relevancie | hodnotenia | počtu citácií | väzby na zbierku | dátumu (najnovšie hore) | dátumu (najstaršie hore)
-
Autor: JUDr. Erik Surmánek
Zdroj: Právne listy -
Abstrakt: Článok sa zaoberá problematikou vymedzenia extrémistického materiálu v novele Trestného zákona, ktorá nadobudla účinnosť dňom 01.01.2017
Úryvok z textu: - Extrémistický materiál a obrátené dôkazné bremeno Dňa 1. januára 2017 nadobudol účinnosť zákon č. 316/2016 Z.z. o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon“), ktorým sa v rámci článku II uskutočnila novelizácia viacerých ustanovení zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v platnom znení (ďalej len „Trestný zákon
- Súvisiace predpisy:
-
Autor: Mgr. Michal Cenkner PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore -
Abstrakt: Procesný inštitút preneseného dôkazného bremena je súčasťou antidiskriminačných civilných sporových konaní v Slovenskej republike už viac než desaťročie. Jeho praktické využitie v civilnom súdnom konaní je aj v súčasnosti predmetom odborných diskusií, pričom zahraničná antidiskriminačná legislatíva tento inštitút až na niektoré výnimky nepozná. Tento článok ponúka úvahy nad novoprijatou právnou úpravou Civilného sporového poriadku v súvislosti so zvýšenou ingerenciou súdu, protektívnou funkciou civilných súdnych konaní v sporoch s ochranou slabšej strany a príklonom k vyšetrovacej zásade v rám ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.
Úryvok z textu: - 1 LEGISLATÍVNY RÁMEC Režim procesného inštitútu dôkazného bremena vykazuje v rámci antidiskriminačných sporov znaky diverzity vo vzťahu k všeobecnej zásade unesenia dôkazného bremena stranou sporu, ktorá tvrdí určité skutočnosti. Prejavuje sa tým protektívna funkcia antidiskriminačného civilného súdneho konania, pričom zákonodarca priznáva zvýšenú mieru ochrany žalobcovi, teda strane sporu, ktorá namieta porušenie zásady rovnakého zaobchádzania. Existencia procesného inštitútu prenese
-
Autor: Mgr. Vincent Bujňák
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore -
Abstrakt: Už viac než desať rokov sa v Slovenskej republike vyvodzuje osobitná ústavnoprávna zodpovednosť voči verejným funkcionárom, ktorí porušili ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Rozhodovacia prax orgánov vykonávajúcich dohľad nad dodržiavaním ústavnej úpravy postupne priniesla otázku, či sú verejní funkcionári pri jej vyvodzovaní povinní preukazovať alebo vyvracať určité právne významné skutočnosti alebo či musí dokazovanie vykonať z úradnej povinnosti dohliadajúci orgán. Hoci vyvodzovanie osobitnej ústavnoprávnej zodpovednosti pre ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.
Úryvok z textu: - 1 ÚVOD Ústavná matéria je v Slovenskej republike upravená nielen v Ústave Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“), ale aj v ďalších ústavných zákonoch, ktoré spolu s ňou tvoria polylegálny ústavný systém.[1] Jedným z nich je aj ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. (ďalej len „Ústavný zákon o konflikte záujmov“). Domáca ústavná teória sa k jeho existencii v ústavnom systéme stavia z
- Súvisiace predpisy:
-
Autor: Mgr. Lukáš Mareček PhD.
Zdroj: UPJŠ Košice -
Abstrakt: Zodpovednosť môžeme definovať ako povinnosť niesť následky svojho konania v prípade porušenia povinnosti stanovenej vnorme konať, respektíve nekonať, určitým spôsobom. V prípade porušenia povinnosti nastupuje nová povinnosť ako následok svojho konania, prípadne sofistikovanejšie povedané, je to „sekundárna právna povinnosť vznikajúca právnemu subjektu, ktorý porušil primárnu právnu povinnosť vyplývajúcu najmä zo zákona, alebo zo zmluvy“1. Zodpovednosť ako pojem, sa nemusí vyskytovať len v rovine právnej, ale vyskytuje sa aj v iných rovinách, najmä v rovine politickej, náboženskej a v rovine mo ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.
Úryvok z textu: - Úvod Zodpovednosť môžeme definovať ako povinnosť niesť následky svojho konania v prípade porušenia povinnosti stanovenej vnorme konať, respektíve nekonať, určitým spôsobom. V prípade porušenia povinnosti nastupuje nová povinnosť ako následok svojho konania, prípadne sofistikovanejšie povedané, je to „sekundárna právna povinnosť vznikajúca právnemu subjektu, ktorý porušil primárnu právnu povinnosť vyplývajúcu najmä zo zákona, alebo zo zmluvy“1. Zodpovednosť ako pojem, sa nemusí vysky
- Súvisiace predpisy:
-
Autor: Doc. JUDr. Margita Prokeinová PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum -
Abstrakt: Autorka sa zamerala na trestno-procesné pravidlo in dubio pro reo, ktoré vyplýva zo zásady prezumpcie neviny a na jeho premietnutie do aplikačnej praxe s prepojením na trestný čin sexuálneho zneužívania. Za týmto účelom boli prezentované reálne prípady, na ktorých bolo možné vidieť dôsledky uplatnenia pravidla in dubio pro reo.
Úryvok z textu: - 1 ÚVOD In dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obvineného) je trestnoprocesné pravidlo, ktoré vyplýva zo zásady prezumpcie neviny. V aplikačnej praxi bolo vydaných viacero rozhodnutí, ktoré sa odvolávali na použitie pravidla in dubio pro reo v konkrétnych prípadoch. V článku je pozornosť upriamená na predmetné pravidlo vo vzťahu ku konkrétnemu trestnému činu, ktorým je sexuálne zneužívanie. Prečo práve tento trestný čin? Odpoveďou na položenú otázku je, že v rámci projektu Agent
- Súvisiace predpisy:
-
Autor: Jana Urbanová
Zdroj: Otvorené Právo -
Abstrakt: Pravdivosť verejných a súkromných listín a ich posudzovanie, možnosť ich spochybnenia a unesenie dôkazného bremena pri spochybnení verejných a súkromných listín.
Úryvok z textu: - Ak ide o listinu verejnú, ako vyplýva priamo z ustanovenia § 134 OSP, táto sa pokladá za pravdivú dovtedy, kým nie je dokázaný opak. Čiže, ak jeden účastník konania predloží ako dôkaz verejnú listinu, predpokladá sa, že jej obsah je pravdivý. Ak druhý účastník konania spochybňuje pravdivosť listiny, musí vyvrátiť jej obsah, a teda na ňom leží dôkazné bremeno. V tomto prípade tak ide o typickú povinnosť tvrdenia a povinnosť preukázania pravdivosti svojich tvrdení, čiže povinnosť dôkaznú. Na to
- Súvisiace predpisy:
-
Autor: Mgr. Tomáš Čentík
Zdroj: Ulpianus -
Abstrakt: Z pravidla, že každý preukazuje iba svoje vlastné skutkové tvrdenia existuje výnimka vychádzajúca zo skutočnosti, že od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval reálnu neexistenciu určitej skutočnosti (negatívnu skutočnosť – niečo čo sa nestalo, čo neexistuje). Preukazovanie takejto skutočnosti je spravidla objektívne nemožné (tento jav sa v rímskom práve označoval ako probatio diabolica). V týchto prípadoch hovoríme o presune dôkazného bremena na protistranu. V civilnej procesualistike sa pre túto skutočnosť používa termín negatívna dôkazná teória. Táto teória sa uplatní vtedy, k ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.
Úryvok z textu: - Jedným z najvýznamnejších štádií civilného sporového konania je dokazovanie. Prostredníctvom dokazovania súd zisťuje, či skutkový stav prezentovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu zodpovedá alebo nezodpovedá skutočnosti (v podstate ide o fázu verifikácie skutkových tvrdení). Predmetom dokazovania je teda skutok (fakty, objektívna realita) tvrdený stranami sporu, ktorý má význam pre rozhodnutie o merite sporu. S bremenom tvrdenia je preto neodmysliteľne späté dôkazné brem
- Súvisiace predpisy:
-
Autor: Mgr. Sebastián Janko
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum -
Abstrakt: Autor sa v predkladanom príspevku venuje teoretickému rozboru problematiky dokazovania v trestnom a daňovom konaní v zmysle príslušných procesných kódexov. Pozornosť je venovaná predovšetkým otázkam zásad dokazovania a dôkazného bremena. Na základe komparácie sú formulované dôsledky pre aplikačnú prax.
Úryvok z textu: - 1 ÚVOD Trestné právo je prostriedkom ochrany spoločnosti ultima ratio, z čoho vyplývajú predovšetkým 2 dôsledky: 1.) poskytuje ochranu spoločenským vzťahom, ktoré sú primárne upravované normami iných právnych odvetví. Možno teda konštatovať, že trestné právo je úzko previazané na ostatné odvetvia nášho právneho poriadku. 2.) ochrana prostredníctvom trestného práva má subsidiárny charakter, teda by mala nastupovať až v prípade, že normy toho-ktorého „primárneho“ odvetvia nie
- Súvisiace predpisy:
-
Autor: JUDr. Ing. Peter Schmidt
Zdroj: Judikáty.info -
Abstrakt: Dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne.
Úryvok z textu: - Komentár Ústavný súd SR sa na podklade jediného nálezu podrobne vyjadruje k rozsahu dôkazného bremena daňového subjektu pred správcom dane a vymedzuje hranice tohto dôkazného bremena. Ústavný súd SR potvrdzuje, že neúmerné prenášanie dôkazného bremena na daňový subjekt zo strany orgánov finančnej správy je potrebné považovať za ústavne neudržateľný postup. Dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne. Ústavný súd SR sa vyslovil, že pri posudzovaní miery dôkazného brem
-
Autor: Marek Čirč
Zdroj: Otvorené Právo -
Abstrakt: Osobitné úpravy umožňujúce odvolania osoby z funkcie bez uvedenia dôvodov a zákaz diskriminácie. Dôkazné bremeno orgánu verejnej moci pri odvolaní osoby z funkcie bez uvedenia dôvodov.
Úryvok z textu: - Osobitná právna úprava štátnej služby príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície upravená zákonom č. 73/1998 Z. z. rovnako umožňuje odvolanie z funkcie bez uvedenia dôvodov, keď podľa § 33 ods. 3 a 4 citovaného zákona vymenovaním do funkcie sa obsadzujú funkcie nadriadených v priamej riadiacej pôsobnosti ministra. Policajt, ktorý bol vymenovaný do funkcie v priamej riadiacej pôsobnosti ministra,
-
Súvisiace predpisy:
- 200/1998 - Zákon o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov účinný od 01.01.2019 do 30.06.2019
- 460/1992 - Ústava Slovenskej republiky
- 73/1998 - Zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície