Nájdené právne články pre výraz: dôkazné prostriedky

Všetky rozsudky s právnou vetou nájdete priradené k dotknutým §-om a zákonom na našom portáli http://zakony.judikaty.info/. Pre zobrazenie zákona a § kliknite na hlavný zelený kľúčový výraz alebo na zelený odkaz v záhlaví textu rozsudku.

Približný počet výsledkov: 49

Nájdené rozsudky v iných zdrojoch

1211 dokumentov
378 dokumentov
4310 dokumentov
194 dokumentov
Zoradiť výsledky podľa: relevancie | hodnotenia | počtu citácií | dátumu (najnovšie hore) | dátumu (najstaršie hore)
Autor: Alexander Bröstl, ml.
Udalosť: Ulpianus
Abstrakt: Jednou z najpodstatnejších zmien civilných sporov je výrazné posilnenie koncentrácie konania.

Úryvok z textu:
Jednou z najpodstatnejších zmien civilných sporov je výrazné posilnenie koncentrácie konania. Tá je úzko spojená s prostriedkami procesného útoku resp. obrany, ktorými sú najmä: skutkové tvrdenia (§150 CSP), popretie skutkových tvrdení protistrany (§151 CSP), návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov, hmotnoprávne námietky (§ 152 CSP). Kľúčovým je to, že podľa § 153 CSP platí, že strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku
Autor: JUDr. Martin Mihók
Udalosť: Justičná revue
Abstrakt: Informačno-technické prostriedky predstavujú skupinu moderných, cenných, ofenzívnych zaisťovacích inštitútov, zasahujúcich do základných ľudských práv a slobôd, bez využitia ktorých je však v súčasných podmienkach veľmi náročné, neefektívne až nemožné odhaľovanie a dokazovanie sofistikovanej, ako aj latentnej trestnej činnosti. Autor v článku objasňuje najmä úpravu inštitútu podľa § 116 Trestného poriadku a aplikačné problémy s ním súvisiace, predovšetkým v štádiu predsúdneho konania.

Úryvok z textu:
Úvod Spoločne s vývojom a modernizáciou ľudskej spoločnosti možno badať určitú dynamiku trestnej činnosti a nové javy z nej plynúce, predovšetkým kvalitatívne (a nevylučujúc aj kvantitatívne) nové druhy trestnej činnosti a rôznorodé nové bezpečnostné riziká, v ktorom prípade musí nastúpiť štát ako suverén nielen v rámci trestnoprávnej prevencie, ale aj trestnoprávnej ochrany a represie. Aplikačná prax ukázala, že odhaľovanie najzávažnejších druhov krimina
Autor: JUDr. Martin Mihók
Udalosť: Premeny práva v priestore a čase
Abstrakt: Informačno-technické prostriedky predstavujú skupinu moderných, cenných, ofenzívnych zaisťovacích inštitútov, zasahujúcich do základných ľudských práv a slobôd, bez využitia ktorých je však v súčasných podmienkach veľmi náročné, neefektívne až nemožné odhaľovanie a dokazovanie sofistikovanej, ako aj latentnej trestnej činnosti. Autor v článku rozoberá predovšetkým judikatúra ESĽP v súvislosti so zásahom informačno-technických prostriedkov do základných ľudských práv.

Úryvok z textu:
Úvod V súvislosti s páchaním kriminality sa najmä v posledných desaťročiach začali objavovať úplne nové javy vyplývajúce z charakteru trestnej činnosti. Týmito javmi sú predovšetkým kvalitatívne nové druhy trestnej činnosti, osobitne však organizovaná kriminalita, ktorá vykazuje mimoriadne vysoký stupeň rezistencie voči policajným ajustičným zásahom a disponuje obrovským ekonomickým potenciálom. Preto aj tradičné dôkazné prostriedky sajavia ako nedostatočne efektívne. V súvislosti s tým v
Autor: JUDr. Michal Žofčák PhD.
Univerzita: Stavpex, spol. s. r. o.
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Predkladaný príspevok je zameraný na nezákonnú aplikáciu zákonných ustanovení Trestného poriadku orgánmi činnými v trestnom konaní pri obstarávaní dôkazov, čo v praxi má za následok, že dôkazy získané a vykonané nezákonným spôsobom sa v trestnom konaní považujú za absolútne neúčinné a súd na ne pri svojom rozhodovaní nemôže prihliadať..

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Dokazovanie je „stredobodom“ každého trestného konania. Iba na základe predložených dôkazov môže dôjsť k uznaniu viny a uloženiu trestu obvinenému. Napriek tomu, že trestný poriadok explicitne definuje za akých podmienok sú dôkazy obstarané orgánmi činnými v trestnom konaní použiteľné v konaní pred súdom, stáva sa, že v stave núdze zákonných dôkazných prostriedkov, dochádza v konaní pred súdom k legalizácii dôkazov, ktoré nemajú oporu a náležitosti dôkazov v zmysle ustanovenia § 119
Autor: doc. JUDr. Iveta Fedorovičová CSc.
Univerzita: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Vychádzajúc zo vzájomnej spätosti a podmienenosti kriminalistiky a trestného práva sa autorka cielene zameriava na význam aplikácie kriminalistických metód (vrátane technických prostriedkov umožňujúcich ich realizáciu v praxi) v procese dokazovania trestných vecí – osobitne trestných činov sexuálneho zneužívania.

Úryvok z textu:
1 NIEKOĽKO POZNÁMOK NA ÚVOD K tomu, aby som určitým spôsobom zvýraznila význam metodológie kriminalistiky pre trestné právo, pomerne často sa či už pri výučbe kriminalistiky a trestného práva, v prednáškovej činnosti alebo vystúpeniach na konferenciách vraciam k tak-povediac „nestarnúcej“ myšlienke nestora vedeckej kriminalistiky Hansa Grossa, ktorý už dávno v minulosti slovami - „Trestné právo hmotné a procesné nám nič nepovedia o tom, akým spôsobom sú trestné činy páchané, akým spôsobom
Autor: JUDr. Eliška Šnajderová
Univerzita: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Autor v príspevku charakterizuje pojem elektronické dôkazy a zaoberá sa niektorými druhmi elektronických dôkazov a ich použitím v trestnom konaní.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Vykonávanie dokazovania v trestnom konaní je nepochybne jedným z najaktuálnejšícha zároveň veľmi významným a často riešeným problémom či už v aplikačnej praxi, rozhodovacej činnosti orgánov verejnej moci, ako aj odbornej literatúre. Hlavným cieľom dokazovania, ktorépredstavuje zákonom upravený postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov, je zistenievšetkých dôležitých skutočností pre rozhodnutie v trestnej veci. Riadne a zákonne vykonaný procesje predpokladom naplnenia je
Autor: prof. JUDr. Ján Šanta PhD.
Univerzita: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: V predmetnom príspevku autori spracovávajú aspekty zákonnosti dokazovania tak z teoretického hľadiska, ako aj praktického hľadiska. Pozornosť zameriavajú predovšetkým na aplikačné problémy, ktoré evidujú vo vlastnej praxi, konkrétne súvisiace s výsluchmi svedkov a vykonávaní listinných dôkazov. Analyzujú pri tejto problematike konkrétnu judikatúru, súdne rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a vyslovujú vlastné právne závery k zákonnosti týchto dôkazov.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Proces dokazovania vo svojej podstate predstavuje proces poznania určitého javu, predmetu, konania, ktorým je skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin, pričom príslušné orgány sa zameriavajú na poznanie podstaty alebo vlastností tejto skutočnosti. Poznávanie pri procese dokazovania vo vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní trestných činov prebieha podľa platných všeobecných zákonností teórie odrazu a vzniku stôp. Neexistuje špecifický vyšetrovací alebo iný proces p
Autor: prof. JUDr. Jozef Záhora PhD.
Univerzita: Paneurópska vysoká škola
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Vzhľadom na to, že technológie na zachytenie obrazového a zvukového záznamu prejavu inej osoby, sú dostupné v zásade pre každého, takéto záznamy sa niekedy vyhotovujú súkromnými osobami aj za účelom ich využitia na preukázanie určitej skutočnosti v trestnom konaní, resp. sú vyhotovené za iným účelom ale obsahujú určitú skutočnosť významnú pre trestné konanie. Problematika prípustnosti súkromnej nahrávky v trestnom konaní je kontroverznou témou na ktorú sú v teórii a aplikačnej praxi často protichodné názory. Autor poukazuje na súdnu prax pri rozhodovaní o prípustnosti súkromnej nahrávky a pres ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD V posledných desaťročiach, najmä v súvislosti s rozvojom technológií, sme svedkami masívneho sledovania ľudskej činnosti. Kamery, alebo „Big Brother“, ako sa niekedy zvyknú označovať, nás sledujú na rôznych miestach: na uliciach, v školách, bankách, obchodoch, dopravných prostriedkoch, čerpacích staniciach, reštauráciách, a tak by bolo možné pokračovať ďalej. Hoci rozmach sledovania prostredníctvom technických prostriedkov nastal v posledných desaťročiach, história utajenéh
Autor: JUDr. Ing. Timotej Baďo
Udalosť: Magister Officiorum
Abstrakt: Nasledujúci príspevok sa zaoberá formuláciou skutkovej vety vo výrokoch procesných a meritórnych rozhodnutí. Analyzuje, čo nevyhnutne musí byť súčasťou skutkovej vety, čo jej súčasťou naopak byť nemôže, resp. čo by skutková veta obsahovať nemala. Príspevok sumarizuje chyby, ktorých sa pri tvorbe skutkovej vety pravidelne dopúšťajú policajné orgány. Kritike bude podrobená aj časť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, ktorá sa do skutkovej vety snaží zavádzať formulácie, ktoré so skutkom, vjeho trestnoprávnom ponímaní, nemajú nič spoločné.

Úryvok z textu:
I.        VŠEOBECNE O SKUTKU A SKUTKOVEJ VETE Pod skutkom rozumieme všetky prejavy páchateľa, ktoré majú odraz v materiálnom svete, sú významné z pohľadu trestného práva a sú pokryté zavinením páchateľa. Skutkom je aj pokus trestného činu a príprava na zločin. Skutkovú vetu tvoria obligatórne znaky skutkovejpodstatytrestného činu a vecné, miestne, časové a iné súvislosti, ktoré spájajú znaky skutkovejpodstaty v skutkový dej(skutok). Vecné, miestne, časové a
Autor: Erik Vadas
Udalosť: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika
Abstrakt: Autori v príspevku skúmajú možnosť využitia dôkazného prostriedku v pracovnoprávnom spore, ktorý bol zamestnávateľom alebo zamestnancom získaný v rozpore s normami GDPR resp. pripravovaného nového zákona o ochrane osobných údajov. Autori podrobujú kritike zánovnú úpravu pracovnoprávnych sporov v Civilnom sporovom poriadku a skúmajú limity testu proporcionality v otázke prípustnosti nezákonne získaného dôkazného prostriedku v pracovnoprávnom spore, a to najmä z hľadiska legálneho zavedenia možnosti aplikácie nezákonne získaného dôkazného prostriedku v článku 16 ods. 2 CSP v súdnej praxi.

Úryvok z textu:
38.1        Hmotnoprávna rovina zákonného dôkazu Každý zamestnávateľ je vo všeobecnosti povinný postupovať v súlade s právnymi predpismi[1] [2]. Uvedene platí aj pri cinnostiach vykonavanych v rámci oblasti monitorovania zamestnancov, ako je napr. evidencia dochadzky, ochrana objektov zamestnávateľa kamerovými systémami, sledovanie služobných vozidiel GPS zariadením, biometricky sken zreničiek oka ako podmienka vstupu do niektorých miestností a pod. Prob
MENU