Nájdené právne články pre výraz: dôkazné prostriedky

Všetky rozsudky s právnou vetou nájdete priradené k dotknutým §-om a zákonom na našom portáli http://zakony.judikaty.info/. Pre zobrazenie zákona a § kliknite na hlavný zelený kľúčový výraz alebo na zelený odkaz v záhlaví textu rozsudku.

Približný počet výsledkov: 49

Nájdené rozsudky v iných zdrojoch

1211 dokumentov
378 dokumentov
4310 dokumentov
194 dokumentov
Zoradiť výsledky podľa: relevancie | hodnotenia | počtu citácií | dátumu (najnovšie hore) | dátumu (najstaršie hore)
Autor: JUDr. Peter Čopko
Udalosť: Pocta profesorovi Gašparovi
Abstrakt: Vychádzajúc z úlohy trestného konania, ktorou je predovšetkým zistiť, či sa stal skutok, či tento skutok napĺňa znaky skutkovej podstaty niektorého trestného činu (prečinu, zločinu, obzvlášť závažného zločinu) a či ho spáchal obvinený, aby tak mohol byť páchateľ takéhoto trestného činu spravodlivo potrestaný, je možné konštatovať, že jednou z rozhodujúcich činností, ktorými sa darí napĺňať uvedený účel, je nepochybne dokazovanie. Ak totiž rozhodovanie môžeme charakterizovať, ako najdôležitejšiu činnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu, tak potom dokazovanie je popri uvedenej činnosti n ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
I.   Úvod - všeobecne o dokazovaní Vychádzajúc z úlohy trestného konania, ktorou je predovšetkým zistiť, či sa stal skutok, či tento skutok napĺňa znaky skutkovej podstaty niektorého trestného činu (prečinu, zločinu, obzvlášť závažného zločinu) a či ho spáchal obvinený, aby tak mohol byť páchateľ takéhoto trestného činu spravodlivo potrestaný, je možné konštatovať, že jednou z rozhodujúcich činností, ktorými sa darí napĺňať uvedený účel, je nepochybne dokazovanie. Ak totiž rozho
Autor: JUDr. Tibor Timár
Univerzita: Bulletin advokácie SAK
Abstrakt: Cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených (obžalovaných) z trestných činov najmä s drogovým prvkom. Vychádzal som zo základnej premisy váhy dôkazov, ktorá často stavia pred obhajobu neľahkú úlohu, nakoľko predmetná trestná činnosť nepatrí medzi latentné. Orgány činné v trestnom konaní majú pomerne široké pole použitia jednotlivých prameňov dôkazov a jednotlivých zaisťovacích úkonov, ktoré im poskytujú možnosť zabezpečenia dôkazov na ťarchu viny obvineného. Ich využitie a prítomnosťsom sa snažil vysvetliťz pohľadu obhajoby, najmä z pozície ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
V našej spoločnosti je už niekoľko rokov prítomný fenomén omamných a psychotropných látok. Vysoký stav kriminality na tomto úseku, v spojení s drogovou trestnou činnosťou núti orgány činné v trestnom konaní siahať pri objasňovaní týchto trestných činov po čoraz sofistikovanejších a opera- tívnejších metódach s využitím dostupných operatívno-pá- tracích prostriedkov a v nemalej miere sa využíva aj tzv. kriminálne spravodajstvo. K tomuto vývoju je nutné poznamenať, že v priamej úmere reflek
Autor: prof. JUDr. Peter Vojčík CSc.
Univerzita: UPJŠ Košice
Udalosť: Právo – obchod - ekonomika
Abstrakt: Predmety priemyselného (ako aj iného duševného) vlastníctva môžu byť predmetom právnych vzťahov, najmä predmetom zmlúv. Súčasná platná právna úprava pojem duševné vlastníctvo ale ani pojem priemyselné vlastní c- tvo nevymedzuje. V § 1 ods. 3 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov - v texte aj „OZ“) sa nie presne uvádza: „Občiansky zákonník upravuje aj právne vzťahy z duševného vlastníctva, ak ich neupravujú iné zákony“. Do Občianskeho zákonníka boli doplnené ustanovenia, ktoré sa výslovne týkajú duševného vlastníctva. Ide o § 442a, ktorý sa týka náhrady ujmy a ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
1.   Úvodné poznámky k zmluvným typom, predmetom ktorých je priemyselné vlastníctvo Predmety priemyselného (ako aj iného duševného) vlastníctva môžu byť predmetom právnych vzťahov, najmä predmetom zmlúv. Súčasná platná právna úprava pojem duševné vlastníctvo ale ani pojem priemyselné vlastní c- tvo nevymedzuje. V § 1 ods. 3 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov - v texte aj „OZ“) sa nie presne uvádza: „Občiansky zákonník upravuje aj právn
Autor: JUDr. Tibor Timár
Udalosť: Právne listy
Abstrakt: Cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.

Sprievodný text: V na­šej spo­loč­nos­ti je už nie­koľ­ko ro­kov prí­tom­ný fe­no­mén omam­ných a psy­chot­rop­ných lá­tok. Vy­so­ký stav kri­mi­na­li­ty na tom­to úse­ku, v spo­je­ní s dro­go­vou tres­tnou čin­nos­ťou nú­ti or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní sia­hať pri ob­jas­ňo­va­ní tých­to tres­tných či­nov po čo­raz so­fis­ti­ko­va­nej­ších a ope­ra­tív­nej­ších me­tó­dach s vy­uži­tím dos­tup­ných ope­ra­tív­no-pát­ra­cích pros­tried­kov a v ne­ma­lej mie­re sa vy­uží­va aj tzv. kri­mi­nál­ne spra­vo­daj­stvo. K to­mu­to vý­vo­ju je nut­né poz­na­me­nať, že v pria­mej úme­re ref­lek­tu­je kvan­ti­tu a kva­li­tu pá­cha­nej tres­tnej čin­nos­ti s dro­go­vým pr­vkom. Ten­to kri­mi­nál­ny pr­vok, t.j. pria­mo ale­bo ne­pria­mo sú­vi­sia­ca prí­tom­nosť drog pri pá­cha­ní tres­tných či­nov sa od­rá­ža vo veľ­kej mie­re vo vý­be­re, vy­hľa­dá­va­ní, pre­ve­ro­va­ní, do­ku­men­to­va­ní a tzv. pro­ces­nom iden­ti­fi­ko­va­ní pra­me­ňov dô­ka­zov, no­si­te­ľov dô­ka­zov a v pos­led­nom ra­de aj sa­mot­ných dô­kaz­ných pros­tried­kov a dô­ka­zov vo svo­jej pod­sta­te.

Úryvok z textu:
Úvod V na­šej spo­loč­nos­ti je už nie­koľ­ko ro­kov prí­tom­ný fe­no­mén omam­ných a psy­chot­rop­ných lá­tok. Vy­so­ký stav kri­mi­na­li­ty na tom­to úse­ku, v spo­je­ní s dro­go­vou tres­tnou čin­nos­ťou nú­ti or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní sia­hať pri ob­jas­ňo­va­ní tých­to tres­tných či­nov po čo­raz so­fis­ti­ko­va­nej­ších a ope­ra­tív­nej­ších me­tó­dach s vy­uži­tím dos­tup­ných ope­ra­tív­no-pát­ra­cích pros­tried­kov a v ne­ma­lej mie­re sa vy­uží­va aj tzv. kri­mi­nál­ne
Autor: Mgr. Jaroslav Čollák
Udalosť: Magister Officiorum
Abstrakt: Autor sa v príspevku zaoberá otázkami v rámci športovo- právnej vedy často diskutovanými. Skúma právne rozmery zodpovednosti za úraz/ujmu na zdraví, ktorá je spôsobená jedným športovcom inému športovcovi. V príspevku autor skúma determinanty tejto zodpovednosti a komplexne ich hodnotí v kontexte vzniku a rozsahu právnej zodpovednosti ako takej. Tému autor skúma tak v rovine verejného práva, ako aj práva súkromného. Autor v rámci témy berie do úvahy viaceré okolnosti (napr. to, či ide o profesionálneho športovca, alebo nie, resp. či bol úraz spôsobený aj prispením vonkajších faktorov alebo nie ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
Zodpovednosť športovca za úraz spôsobený pri výkone nielen profesionálnej športovej činnosti je oblasť záujmu športovo–právnej vedy, ktorá pri výsledkoch akademických a odborných debát vyvoláva množstvo otáznikov. Za úlohu sme si v tomto príspevku dali vytýčiť pre nezainteresovaného čitateľa aspoň najpodstatnejšie determinanty, ktoré ovplyvňujú samotnú množinu výsledkov tohto bádania dejúceho sa na poli, ktoré viacerí autori oprávnene môžu považovať za terra nullius, teda
Autor: JUDr. Miroslav Hlivák PhD., LLM.
Udalosť: Magister Officiorum
Abstrakt: Rozhodcovské konanie je jedným zo spôsobov riešenia športových sporov. Autor sa v príspevku zaoberá vybranými aktuálnymi otázkami rozhodcovského konania v prostredí slovenského futbalového hnutia akými sú právomoc rozhodcovského súdu, rozhodcovská zmluva, arbitrabilita a to analýzou ustanovení zákona Č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov v spojení s aktuálnou judikatúrou súdov Slovenskej republiky a Českej republiky. Osobitnú pozornosť venuje postaveniu, právomoci a konaniu pred rozhodcovským súdom zriadeným Slovenským futbalovým zväzom (SFZ) po prijatí nových st ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
Zoznam právnych predpisov, príp. konkrétnych ustanovení, ktorých sa príspevok týka: •       zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, •       článok 46 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, •       zákon č. 216/1994 Sb. o rozhodčím rízení a o výkonu rozhodčích nálezu v znení neskorších predpisov,
Autor: JUDr. Daniela Čičkánová PhD., LL.M.
Univerzita: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Článok vo svojom úvode predstavuje právo na informačné sebaurčenie a právo byť zabudnutý. Vybrané otázky procesnoprávnych aspektov oboch práv nadväzujú na ich hmotnoprávnu charakteristiku. V texte je súčasne analyzovaná legislatívna úprava oboch práv na medzinárodnej, európskej a národnej úrovni. V záverečnej časti článku sa autorka zaoberá aplikáciou nových dôkazných prostriedkov (SMS, maily, blogy ...) na súdne konanie v Slovenskej republike.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD V modernom zmysle pojem súkromie a súčasne aj jeho hranice zrejme ako prví definovali americkí sudcovia S. D. Warren a L. D. Brandeis vo svojom článku „Právo na súkromie“ v odbornom časopise Harward Law Review v roku 1890, a to ako „právo byť sám“. 2 Napriek skutočnosti, že základný koncept ochrany súkromia sa nezmenil, výrazne sa zmenili podmienky, v ktorých svoje súkromie ochraňujeme a rovnako sa zmenila hodnota osobných údajov patriacim jednotlivým subjektom. Príčinou týchto
Autor: JUDr. Zuzana Magurová
Univerzita: Ústav štátu a práva Slovenská akadémia vied
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Autorka v príspevku analyzuje inštitút preneseného dôkazného bremena v prípadoch diskriminácie, jeho stručný vývoj a súčasnú právnu úpravu, tak na medzinárodnej ako aj vnútroštátnej úrovni (vrátane príslušnej judikatúry). Napriek skutočnosti, že Antidiskriminačný zákon z roku 2004 prevzal úpravu rovnakého zaobchádzania zo skoršej právnej úpravy Zákonníka práce (vrátane inštitútu preneseného dôkazného bremena), nenovelizoval Občiansky súdny poriadok, takže úprava preneseného dôkazného bremena doteraz nie je v O.s.p. zakotvená. Autorka skúma do akej miery koncepcia súčasnej právnej úpravy prenes ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
1 PRENESENÉ DÔKAZNÉ BREMENO V JUDIKATÚRE ESD Prenesené dôkazné bremeno sa zaradilo do európskeho práva v dôsledku judikatúry Súdneho dvora EU1 , týkajúcej sa prípadov rovnakého odmeňovania za rovnakú prácu.2 Prax podľa ktorej povinnosť tvrdiť a navrhovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení zaťažuje v prvom rade žalobcu, sa pod vplyvom judikatúry ESD premietla do podoby tzv. dôkazu prima facie. V prípadoch kde žalovaná strana predloží fakty nasvedčujúce diskrimináciu na prvý pohľad, doc
Autor: Mgr. Romana Červienková
Univerzita: Paneurópska vysoká škola
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore
Abstrakt: Kriminalistika využíva v procese objasňovania kriminalisticky relevantných udalostí metódy, ktoré možno rozdeliť na metódy kriminalistickej techniky a metódy kriminalistickej taktiky. Obsah príspevku má čitateľa oboznámiť s metódami kriminalistickej techniky, ktoré nachádzajú svoje uplatnenie v oblasti vyšetrovania trestných činov v športe. V oblasti športu však k určitým trestným činom spáchaným určitým spôsobom dochádza oveľa častejšie, čo ovplyvňuje aj výber vhodných kriminalistických metód pri ich vyšetrovaní. Príspevok sa okrajovo zameriava na metódy využiteľné pri vyšetrovaní dopingu a k ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Kriminalistika je interdisciplinárna veda, zasahujúca do viacerých vied a vedných odborov vedeckého a praktického poznávania. Priraďujeme ju k policajnej vede. Systém kriminalistiky môžeme chápať ako ucelený, vnútorne štruktúrovaný systém kriminalistických, vedeckých i praktických poznatkov. Vznik kriminalistiky býva spájaný s rozvojom technických a prírodných vied na prelome 19. a 20. storočia. Kriminalistika vznikla ako reakcia na potreby kriminalistickej a trestno-procesnej p
Autor: Mgr. Marcela Nováková
Univerzita: Univerzita Palackého v Olomouci
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore
Abstrakt: Príspevok sa zaoberá problematikou použiteľnosti zvukových a obrazových záznamov získaných bez súhlasu či vedomia nahrávanej osoby v dokazovaní a to v trestnom a civilnom konaní. Príspevok poukazuje predovšetkým na rozhodnutia Ústavního soudu ČR a Nejvyššího soudu ČR a ich prístup k otázke prípustnosti použitia takto získaných záznamov v trestnom a civilnom konaní. Autor poukazuje na možnosť riešiť stret práva na súkromie a záujem na preukázanie konkrétneho deliktu na základe princípu proporcionality.

Úryvok z textu:
Ako v občianskoprávnom konaní, tak aj v trestnom konaní je sporné, či je možné za prípustné považovať zvukové či obrazové záznamy, ktoré sú vyhotovené súkromnými osobami. Pokiaľ ide o trestné konanie, v zmysle § 89 ods. 2, 3 trestního rádu1 „za dôkaz môže sloužit vše, co môže pŕispét k objasnení véci, zejména výpovédi obvinéného a svédkô, znalecké posudky, véci a listiny dôležité pro trestní rízení a ohledání. Každá ze stran môže dôkaz vyhledat, predložt nebo jeho provedení navrhnout. Sku
MENU