Nájdené právne články pre výraz: dokazovanie v trestnom konaní

Všetky rozsudky s právnou vetou nájdete priradené k dotknutým §-om a zákonom na našom portáli http://zakony.judikaty.info/. Pre zobrazenie zákona a § kliknite na hlavný zelený kľúčový výraz alebo na zelený odkaz v záhlaví textu rozsudku.

Približný počet výsledkov: 54

Nájdené rozsudky v iných zdrojoch

94 dokumentov
37 dokumentov
254 dokumentov
1 dokument
6 dokumentov
Zoradiť výsledky podľa: relevancie | hodnotenia | počtu citácií | väzby na zbierku | dátumu (najnovšie hore) | dátumu (najstaršie hore)
Autor: JUDr. Jitka Hasíková
Zdroj: Bulletin advokácie SAK
Abstrakt: Autorka sa v súbore článkov zameriava na jednotlivé formy dokazovania. V úvodnej 1. časti rozoberá znalecké dokazovanie, s poukazom na niektoré praktické poznatky a postrehy. V nasledujúcich častiach sa bude zaoberať ostatnými dôkaznými prostriedkami, akými sú napríklad výsluchy spoluobvinených, svedkov, listinné dôkazy, dôkazy zabezpečené informačno-technickými prostriedkami a podobne. Snahou autorky je sprostredkovať svojim kolegyniam a kolegom vlastné skúsenosti pretavené do praktického pohľadu na možnosti zabezpečenia a vykonávania dokazovania v trestnom konaní.

Úryvok z textu:
Dokazovanie v trestnom konaní predstavuje veľmi špecifickú škálu procesov, ktoré sa realizujú tak v prípravnom konaní ako aj v konaní pred súdom. Hranice tohto procesu sú, okrem iných ustanovení Trestného poriadku, vymedzené v §119 Trestného poriadku. Uvedené zákonné ustanovenie stanovuje čo je v trestnom konaní potrebné dokázať, akými prostriedkami je možné vykonať dokazovanie, kto a akým spôsobom môže tieto dôkazy zabezpečiť a ktoré z vykonaných dôkazov sú pre trestné konanie nepoužit
Autor: JUDr. Peter Šamko
Zdroj: Právne listy
Abstrakt: Článok sa zaoberá prekračovaním kompetencií znalcov, ktorí pri vypracovávaní znaleckého posudku realizujú vyšetrovacie úkony.

Úryvok z textu:
Ne­zá­kon­ný zna­lec­ký expe­ri­ment a je­ho dôs­led­ky pre pou­ži­teľ­nosť zna­lec­ké­ho do­ka­zo­va­nia v tres­tnom konaní Úče­lom toh­to prís­pev­ku je na kon­krét­nom prí­pa­de z praxe pou­ká­zať na po­mer­ne čas­tú prax znal­cov, kto­rí v rám­ci vy­pra­co­vá­va­nia zna­lec­ké­ho po­sud­ku prek­ra­ču­jú svo­je kom­pe­ten­cie a pris­tu­pu­jú k vy­ko­ná­va­niu vy­šet­ro­va­cích úko­nov, na pod­kla­de kto­rých nás­led­ne for­mu­lu­jú svo­je od­bor­né zá­ve­ry. V kon­krét­nej tres­t
Autor: JUDr. Ondrej Repa PhD.
Zdroj: Právne listy
Abstrakt: Článok pokračuje v diskusii na tému, či majú byť procesne nepoužiteľné dôkazy súčasťou vyšetrovacieho spisu.

Sprievodný text: V rám-ci toh-to prís-pev-ku si do-vo-ľu-jem rea-go-vať na pre-zen-to-va-né práv-ne ná-zo-ry na por-tá-li www.prav-ne-lis-ty.sk - roz-hod-nu-tie Ok-res-né-ho sú-du Bra-tis-la-va III pod sp. zn. 1T 41/2016, kto-ré-ho auto-rom je sud-ca me-no-va-né-ho sú-du JUDr. Da-vid Lin-dtner, ako aj na prís-pe-vok JUDr. Pet-ra Šam-ka, s náz-vom „Má byť v spi-se pro-ces-ne ne-pou-ži-teľ-ný dô-kaz,“ a v ne-pos-led-nom ra-de aj na prís-pe-vok vy-šet-ro-va-te-ľa PZ mjr. Fran-tiš-ka Voj-tu-ša s náz-vom „Nep-rí-pus-tná ma-ni-pu-lá-cia s vy-šet-ro-va-cím spi-som.“

Úryvok z textu:
V rám­ci toh­to prís­pev­ku si do­vo­ľu­jem rea­go­vať na pre­zen­to­va­né práv­ne ná­zo­ry na por­tá­li www.prav­ne­lis­ty.sk - roz­hod­nu­tie Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va III pod sp. zn. 1T 41/2016, kto­ré­ho auto­rom je sud­ca me­no­va­né­ho sú­du JUDr. Da­vid Lin­dtner, ako aj na prís­pe­vok JUDr. Pet­ra Šam­ka, s náz­vom „Má byť v spi­se pro­ces­ne ne­pou­ži­teľ­ný dô­kaz,“ a v ne­pos­led­nom ra­de aj na prís­pe­vok vy­šet­ro­va­te­ľa PZ mjr. Fran­tiš­ka Voj­tu­ša s náz­vom „Nep­rí­p
Autor: JUDr. Peter Šamko
Zdroj: Právne listy
Abstrakt: Príspevok po stručnom úvode sumarizuje dostupnú judikatúru k problematike nezákonných a procesne nepoužiteľných dôkazov.

Úryvok z textu:
Trest­ný po­ria­dok v us­ta­no­ve­ní § 119 ods. 2 Tr. por. ro­zoz­ná­va poj­my „dô­kaz“ a „dô­kaz­ný pros­trie­dok“. Dô­kaz­ný pros­trie­dok je pros­trie­dok vy­uží­va­ný or­gán­mi čin­ný­mi v tres­tnom ko­na­ní, stra­na­mi v ko­na­ní pred sú­dom a sú­dom pri poz­ná­va­ní sku­toč­nos­ti, kto­rá je pred­me­tom dô­ka­zu. Dô­ka­zom je po­tom pria­my poz­na­tok, kto­rý bol zís­ka­ný z dô­kaz­né­ho pros­tried­ku pri do­ka­zo­va­ní (nap­rík­lad dô­kaz­ným pros­tried­kom je vý­sluch ob­vi­ne­né
Autor: JUDr. Peter Šamko
Zdroj: Právne listy
Abstrakt: Nemožnosť považovať zá-ve-reč-nú reč ob-ža-lo-va-né-ho za dô-kaz-ný pros-trie-dok z dôvodu jeho uskutočnenia po skončení dokazovania a vylúčenie vy-ko-ná-va-nia dô-ka-zov po-čas zá-ve-reč-ných re-čí, kto-ré ne-bo-li vy-ko-na-né v rám-ci do-ka-zo-va-nia.

Úryvok z textu:
V sú­čas­nej do­be je pred­me­tom od­bor­nej dis­ku­sie (naj­mä na od­bor­ných se­mi­ná­roch) aj po­mer­ne spor­ná prob­le­ma­ti­ka práv­nej po­va­hy zá­ve­reč­ných re­čí, te­da to­ho, či zá­ve­reč­ná reč ob­ža­lo­va­né­ho je dô­kaz­ným pros­tried­kom (t. j., či ide o ob­do­bu vý­po­ve­de ob­ža­lo­va­né­ho, kto­rá je dô­kaz­ným pros­tried­kom v zmys­le § 119 ods. 2 Tr. por.) a či ob­sah zá­ve­reč­nej re­či ob­ža­lo­va­né­ho je dô­ka­zom, na kto­rom by bo­lo mož­né za­lo­žiť od­sú­de­nie ob­ža
Autor: JUDr. Peter Šamko
Zdroj: Právne listy
Abstrakt: Vysvetlenie pojmov zákonný dôkaz a pro-ces-ná pou-ži-teľ-nosť dô-ka-zu v prie-be-hu ko-na-nia.

Úryvok z textu:
Trest­ný po­ria­dok v us­ta­no­ve­ní § 119 ods. 2 Tr. por. ro­zoz­ná­va poj­my „dô­kaz“ a „dô­kaz­ný pros­trie­dok“. Dô­kaz­ný pros­trie­dok je pros­trie­dok vy­uží­va­ný or­gán­mi čin­ný­mi v tres­tnom ko­na­ní, stra­na­mi v ko­na­ní pred sú­dom a sú­dom pri poz­ná­va­ní sku­toč­nos­ti, kto­rá je pred­me­tom dô­ka­zu. Dô­ka­zom je po­tom pria­my poz­na­tok, kto­rý bol zís­ka­ný z dô­kaz­né­ho pros­tried­ku pri do­ka­zo­va­ní (nap­rík­lad dô­kaz­ným pros­tried­kom je vý­sluch ob­vi­ne­né
Autor: JUDr. Michal Žofčák PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Predkladaný príspevok je zameraný na nezákonnú aplikáciu zákonných ustanovení Trestného poriadku orgánmi činnými v trestnom konaní pri obstarávaní dôkazov, čo v praxi má za následok, že dôkazy získané a vykonané nezákonným spôsobom sa v trestnom konaní považujú za absolútne neúčinné a súd na ne pri svojom rozhodovaní nemôže prihliadať..

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Dokazovanie je „stredobodom“ každého trestného konania. Iba na základe predložených dôkazov môže dôjsť k uznaniu viny a uloženiu trestu obvinenému. Napriek tomu, že trestný poriadok explicitne definuje za akých podmienok sú dôkazy obstarané orgánmi činnými v trestnom konaní použiteľné v konaní pred súdom, stáva sa, že v stave núdze zákonných dôkazných prostriedkov, dochádza v konaní pred súdom k legalizácii dôkazov, ktoré nemajú oporu a náležitosti dôkazov v zmysle ustanovenia § 119
Autor: doc. JUDr. Iveta Fedorovičová CSc.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Vychádzajúc zo vzájomnej spätosti a podmienenosti kriminalistiky a trestného práva sa autorka cielene zameriava na význam aplikácie kriminalistických metód (vrátane technických prostriedkov umožňujúcich ich realizáciu v praxi) v procese dokazovania trestných vecí – osobitne trestných činov sexuálneho zneužívania.

Úryvok z textu:
1 NIEKOĽKO POZNÁMOK NA ÚVOD K tomu, aby som určitým spôsobom zvýraznila význam metodológie kriminalistiky pre trestné právo, pomerne často sa či už pri výučbe kriminalistiky a trestného práva, v prednáškovej činnosti alebo vystúpeniach na konferenciách vraciam k tak-povediac „nestarnúcej“ myšlienke nestora vedeckej kriminalistiky Hansa Grossa, ktorý už dávno v minulosti slovami - „Trestné právo hmotné a procesné nám nič nepovedia o tom, akým spôsobom sú trestné činy páchané, akým spôsobom
Autor: Bc. Igor Hron
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Príspevok sa zaoberá niektorými otázkami súčasnej úpravy prípustnosti nezákonne získaných dôkazov podľa Rímskeho štatútu, reflektujúc aplikačné problémy, judikatúru Medzinárodného trestného súdu a paralely s prístupom ad hoc tribunálov (ICTY, ICTR).

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Problematika nezákonne získaných dôkazov je predmetom rozsiahlych diskusií nielen na vnútroštátnej úrovni. V prípade medzinárodného trestného práva je jej kontroverznosť zdôraznená aj záujmami medzinárodnej komunity, závažnosťou trestných činov a otázkami spojenými s náročnosťou obstarania dôkazov. Rímsky štatút nedávno, 17. júla 2018, oslávil okrúhlych 20 rokov od prijatia. Za tento krátky čas bola otázka nezákonných dôkazov súčasťou viacerých konaní pred Medzinárodným trestný
Autor: doc.JUDr. Zuzana Mlkvá Illýová PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: V príspevku sa venujeme analýze procesu s V. Tukom, ktorý patrí v Československu medzi najvýznamnejšie a najsledovanejšie procesy 20. storočia. V. Tuka v ňom bol odsúdený na 15 rokov väzenia. Cieľom príspevku je čiastočne poukázať aj na rôzne zákulisné praktiky procesu a na činnosť vojenskej tajnej služby v jeho pozadí. V tomto kontexte sa zamyslíme aj nad hodnotou spravodlivosti procesu a z toho vyplývajúcich limitov obžaloby pri preukazovaní viny obžalovaného.

Úryvok z textu:
1 ZÁKLADNÉ FAKTY O PROCESE S V. TUKOM Dr. Vojtech Tuka bol jedným z najkontroverznejších politikov československej, resp. slovenskej novovekej histórie. Bol obžalovaný a odsúdený v dvoch veľkých procesoch, ktoré silne rezonovali doma i v zahraničí. V prvom, v roku 1929, bol odsúdený na 15 rokov väzenia a stratu občianskych práv po dobu troch rokov a v druhom, v roku 1946, bol odsúdený na trest smrti. V tomto príspevku sa budeme venovať procesu z roku 1929. Obžalobu zo dňa 30. mája 19
MENU