Nájdené právne články pre výraz: drogová trestná činnosť

Všetky rozsudky s právnou vetou nájdete priradené k dotknutým §-om a zákonom na našom portáli http://zakony.judikaty.info/. Pre zobrazenie zákona a § kliknite na hlavný zelený kľúčový výraz alebo na zelený odkaz v záhlaví textu rozsudku.

Približný počet výsledkov: 14

Nájdené rozsudky v iných zdrojoch

198 dokumentov
158 dokumentov
789 dokumentov
Zoradiť výsledky podľa: relevancie | hodnotenia | počtu citácií | väzby na zbierku | dátumu (najnovšie hore) | dátumu (najstaršie hore)
Autor: JUDr. Peter Šamko
Zdroj: Právne listy
Abstrakt: Článok MUDr. Ľ. Okruhlicu z Centra pre liečbu drogových závislostí sa zaoberá posudzovaním pojmu obvykle jednorazová dávka drogy so záverom, že ide o pojem právny a nie medicínsky. Príspevok bol publikovaný v časopise Alkoholizmus a drogové závislosti č. 4/2012

Sprievodný text: Od-vte-dy, čo na Slo-ven-sko pre-nik-li v zvý-še-nej mie-re me-dzi-ná-rod-ný-mi kon-ven-cia-mi OSN kon-tro-lo-va-né („za-ká-za-né") omam-né lát-ky a psy-chot-rop-né lát-ky (OLPL) - „dro-gy", rie-šia or-gá-ny čin-né v tres-tnom ko-na-ní otáz-ku, či množ-stvo dro-gy za-dr-ža-né u uží-va-te-la bo-lo pre je-ho vlas-tnú spot-re-bu, ale-bo ur-če-né na ob-cho-do-va-nie. Je to jed-no z roz-ho-du-jú-cich kri-té-rií, na zá-kla-de kto-ré-ho sa po-su-dzu-je zá-važ-nosť po-ru-še-nia zá-ko-na a roz-ho-du-je sa o tres-tnej sadz-be. Pod-lá sta-ré-ho Tres-tné-ho zá-ko-na (TZ) plat-né-ho do sep-tem-bra 1994 bo-la dr-žba OLPL u uží-va-te-ľov bez-tres-tná. Zme-nu sti-mu-lo-va-li ťaž-kos-ti OCTK, kto-ré na-rá-ža-li na prob-lém, že aj ob-vi-ne-ní s väč-ším množ-stvom dro-gy (vte-dy hlav-ne he-roí-nu) preu-ká-za-li, že bo-li psy-chia-trom di-ag-nos-ti-ko-va-ní ako od he-roí-nu zá-vis-lí a pre-to bo-lo ich tres-tné stí-ha-nie za-sta-vo-va-né. TZ bol v sú-la-de s do-ho-vo-rom OSN no-ve-li-zo-va-ný a dr-žba aké-ho-koľ-vek množ-stva dro-gy sa sta-la tres-tným či-nom. Na jed-nej stra-ne sa tým zvý-ši-la ús-peš-nosť OČTK vo fá-ze do-ka-zo-va-nia tres-tnej čin-nos-ti, čo ma-lo za nás-le-dok ná-rast od-sú-de-ných za tzv. dro-go-vú tres-tnú čin-nosť, na dru-hej stra-ne sa spo-lo-čen-ské, le-gis-la-tív-ne ky-vad-lo pre-su-nu-lo od dov-te-dy re-la-tív-ne mäk-kých zá-ko-nov k zo-sil-ne-nej rep-re-sii. Zá-kon však ne-dos-ta-toč-ne roz-li-šo-val po-lí-ciou za-dr-ža-ných uží-va-te-ľov s ma-lým množ-stvom dro-gy (napr. je-den ,joint") pre ich vlas-tnú spot-re-bu, od ta-kých, u kto-rých bo-lo za-is-te-né vel-ké množ-stvo kon-tro-lo-va-nej lát-ky s pred-pok-la-dom ob-cho-do-va-nia. Prob-lém sa sna-ži-la vy-rie-šiť pa-rag-ra-fom 186 o pre-cho-vá-va-ní OLPL pre vlas-tnú spot-re-bu no-ve-la TZ z ro-ku 1999 (Čen-téš, 2008). Za-vie-dol sa do TZ po-jem ob-vyk-lej jed-no-ra-zo-vej dáv-ky (OJD). Pod-lá vý-kla-du k TZ ro-zu-mie sa ním „mať neop-ráv-ne-ne v dr-žbe OLPL v množ-stve, kto-ré zod-po-ve-dá naj-viac „ob-vyk-lej jed-no-ra-zo-vej dáv-ke" pre vlas-tnú spot-re-bu. Pre OCTK, sú-dy sa vy-no-ril no-vý prob-lém - neexis-tu-je v zá-kon-ných pred-pi-soch nik-de uve-de-né množ-stvo OJD (Havrlen-to-vá, 2003; Čen-téš, 2009). Práv-ni-ci v tej-to sú-vis-los-ti rie-ši-li via-ce-ro as-pek-tov. Pod-ľa Fu-kno-vej (in Pa-ra, 2009) z Kri-mi-na-lis-tic-ko-exper-tíz-ne-ho ús-ta-vu Po-li-caj-né-ho zbo-ru (KEU PZ) ma-lo by sa roz-li-šo-vať me-dzi poj-ma-mi Jed-no-ra-zo-vá" a „den-ná dáv-ka". Zá-kon však ne-be-rie do úva-hy ani, to, že uží-va-teľ, ak má pros-tried-ky, si čas-to ku-pu-je dro-gu na vlas-tnú spot-re-bu na-raz i na viac dní dop-re-du. Ako uvá-dza Šam-ko (2011), ob-sa-ho-vo nie sú iden-tic-ké ani poj-my „dáv-ka" (pou-ží-va Ná-rod-ná proti-dro-go-vá jed-not-ka - da-lej NPJ) a „ob-vyk-lá jed-no-ra-zo-vá dáv-ka" (pou-ží-va napr. aj KEU).

Úryvok z textu:
Prís­pe­vok MUDr. Ľubo­mí­ra Ok­ruh­li­cu pub­li­ko­va­ný v ča­so­pi­se Al­ko­hol­izmus a dro­go­vé zá­vis­los­ti č. 4/2012 Úvod Od­vte­dy, čo na Slo­ven­sko pre­nik­li v zvý­še­nej mie­re me­dzi­ná­rod­ný­mi kon­ven­cia­mi OSN kon­tro­lo­va­né („za­ká­za­né") omam­né lát­ky a psy­chot­rop­né lát­ky (OLPL) - „dro­gy", rie­šia or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní otáz­ku, či množ­stvo dro­gy za­dr­ža­né u uží­va­te­la bo­lo pre je­ho vlas­tnú spot­re­bu, ale­bo ur­če­né na ob­cho­do­
Autor: JUDr. Igor Ribár
Zdroj: Právne listy
Abstrakt: Článok sa na podklade konkrétneho prípadu zaoberá rozhodovacou činnosťou Súdneho dvora Európskej únie v drogových trestných veciach

Úryvok z textu:
1.Dňa 11.6.2020 Súd­ny dvor (pr­vá ko­mo­ra) vy­dal roz­su­dok vo ve­ci C‑634/1. Pred­me­tom da­né­ho ko­na­nia bol návrh na za­ča­tie pre­ju­di­ciál­ne­ho ko­na­nia po­da­ný Ok­res­ným sú­dom Słupsk, Poľ­sko. Návrh na za­ča­tie pre­ju­di­ciál­ne­ho ko­na­nia sa tý­kal vý­kla­du člán­ku 4 ods. 2 písm. a) rám­co­vé­ho roz­hod­nu­tia Ra­dy 2004/757/SVV z 25. ok­tób­ra 2004, kto­rým sa sta­no­vu­jú mi­ni­mál­ne us­ta­no­ve­nia o zna­koch skut­ko­vých pod­stát tres­tných či­nov a tres­tov v ob­la
Autor: JUDr. Tibor Timár
Zdroj: Právne listy
Abstrakt: Cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.

Sprievodný text: V na-šej spo-loč-nos-ti je už nie-koľ-ko ro-kov prí-tom-ný fe-no-mén omam-ných a psy-chot-rop-ných lá-tok. Vy-so-ký stav kri-mi-na-li-ty na tom-to úse-ku, v spo-je-ní s dro-go-vou tres-tnou čin-nos-ťou nú-ti or-gá-ny čin-né v tres-tnom ko-na-ní sia-hať pri ob-jas-ňo-va-ní tých-to tres-tných či-nov po čo-raz so-fis-ti-ko-va-nej-ších a ope-ra-tív-nej-ších me-tó-dach s vy-uži-tím dos-tup-ných ope-ra-tív-no-pát-ra-cích pros-tried-kov a v ne-ma-lej mie-re sa vy-uží-va aj tzv. kri-mi-nál-ne spra-vo-daj-stvo. K to-mu-to vý-vo-ju je nut-né poz-na-me-nať, že v pria-mej úme-re ref-lek-tu-je kvan-ti-tu a kva-li-tu pá-cha-nej tres-tnej čin-nos-ti s dro-go-vým pr-vkom. Ten-to kri-mi-nál-ny pr-vok, t.j. pria-mo ale-bo ne-pria-mo sú-vi-sia-ca prí-tom-nosť drog pri pá-cha-ní tres-tných či-nov sa od-rá-ža vo veľ-kej mie-re vo vý-be-re, vy-hľa-dá-va-ní, pre-ve-ro-va-ní, do-ku-men-to-va-ní a tzv. pro-ces-nom iden-ti-fi-ko-va-ní pra-me-ňov dô-ka-zov, no-si-te-ľov dô-ka-zov a v pos-led-nom ra-de aj sa-mot-ných dô-kaz-ných pros-tried-kov a dô-ka-zov vo svo-jej pod-sta-te.

Úryvok z textu:
Úvod V na­šej spo­loč­nos­ti je už nie­koľ­ko ro­kov prí­tom­ný fe­no­mén omam­ných a psy­chot­rop­ných lá­tok. Vy­so­ký stav kri­mi­na­li­ty na tom­to úse­ku, v spo­je­ní s dro­go­vou tres­tnou čin­nos­ťou nú­ti or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní sia­hať pri ob­jas­ňo­va­ní tých­to tres­tných či­nov po čo­raz so­fis­ti­ko­va­nej­ších a ope­ra­tív­nej­ších me­tó­dach s vy­uži­tím dos­tup­ných ope­ra­tív­no-pát­ra­cích pros­tried­kov a v ne­ma­lej mie­re sa vy­uží­va aj tzv. kri­mi­nál­ne
Autor: JUDr. Namir Alyasry
Zdroj: Právne listy
Abstrakt: Článok sa zaoberá právom svedka odmietnuť vypovedať v rámci vyšetrovania drogových trestných činov v prípade, ak svedok drogy od páchateľa kupoval, alebo čo i len bezplatne dostal.

Úryvok z textu:
Prá­vo kaž­dé­ho na neus­ved­čo­va­nie sa­mé­ho se­ba, napr. od­miet­nu­tím vy­po­ve­dať v pro­ces­nom pos­ta­ve­ní sved­ka, pat­rí me­dzi sta­bil­né prá­va, kto­ré sú je­din­com priz­ná­va­né na ná­rod­nej úrov­ni – čl. 47 ods. 1 Ústa­vy SR, ako aj na nad­ná­rod­nej úrov­ni - us­ta­no­ve­nie § 37 ods. 1 zá­ko­na č. 23/1991 Zb., kto­rým sa uvá­dza Lis­ti­na zá­klad­ných práv a slo­bôd ako ús­tav­ný zá­kon, čl. 6 Do­ho­vo­ru o ochra­ne ľud­ských práv a zá­klad­ných slo­bôd. V sú­čas­nos­t
Autor: JUDr. Marika Briatková
Zdroj: Projustice
Abstrakt: Autorka v príspevku analyzuje súčasný právny stav právnej aplikácie trestného činu „prechovávanie omamnej alebo psychotropnej látky“ pre vlastnú potrebu v zmysle § 171 ods. 1 Trestného zákona a hodnotí zmeny, ktoré nastali v právnej praxi rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 2Tdo 53/2016 zo dňa 25.04.2017.

Úryvok z textu:
Úvod S páchaním drogovej trestnej činnosti bojuje polícia Slovenskej republiky denno-denne. S odhaľovaním drogovej trestnej činnosti, jej dokumentovaním a právnym posúdením sú však v súčasnej dobe spojené viaceré aplikačné problémy. Jednou z oblastí, v ktorej v aplikačnej praxi môže a dochádza k problémom, najmä z dôvodu posúdenia naplnenia skutkových znakov trestného činu, je prechovávanie omamných a psychotropných látok pre vlastnú potrebu v zmysle § 171 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko
Autor: JUDr. Marianna Ferancová
Zdroj: Akadémia Policajného zboru v Bratislave
Abstrakt: Autorka sa vo svojom odbornom článku zaoberá niektorými aspektmi drogovej kriminality v Slovenskej republike, jej stavom, vývojom, objasnenosťou, páchateľmi z hľadiska ich počtu a štruktúry. Na základe spracovania dostupných údajov konštatuje, že podiel drogovej kriminality na celkovej kriminalite je síce pomerne nízky, môžeme však sledovať rýchly nárast tohto druhu kriminality. V závere uvádza trendy sledované za posledné obdobie, ktoré patria k hlavným faktorom zvyšovania drogovej kriminality.

Úryvok z textu:
  Úvod do drogovej kriminality Drogy sa postupne stali súčasťou nášho každodenného života, tak ako aj drogová kriminalita. K tejto skutočnosti prispieva aj istý stupeň tolerancie spoločnosti k zneužívaniu najmä „mäkkých drog“, ktoré niektorými osobami ani nie sú považované za drogy. Drogy, drogová závislosť a s nimi spojená kriminalita sa stali v posledných desaťročiach problémom celého sveta. S týmto javom sa stretávame takmer dennodenne, najmä prostredníctvom ma
Autor: mjr. Mgr. Michaela Kiššová PhD.
Zdroj: Akadémia Policajného zboru v Bratislave
Abstrakt: Autorka v úvode predkladanej vedeckej práce analyzuje vzťah drog a páchania kriminality z pohľadu viacerých zahraničných vedeckých štúdií. Vo vedeckej práci následne vymedzuje teoretické východiská súvisiace s pojmami drogová kriminalita a trestná činnosť súvisiaca s drogami. Autorka poukazuje na zatriedenie trestných činov do tejto osobitnej skupiny kriminality, a to do primárnej drogovej kriminality v Slovenskej republike. V empirickej časti autorka popisuje metodiku, ktorú použila pri analyzovaní vývoja primárnej drogovej kriminality za obdobie rokov 2007 – 2021 v Slovenskej republike a nás ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
Úvod Odborníci a výskumní pracovníci z viacerých vedných oblastí si už v minulom storočí všimli, že existuje určité prepojenie dvoch sociálno-patologických javov, a to medzi drogami a kriminalitou. Napríklad autori McBride & McCoy skúmali hlavné výskumné problémy vzťahu kriminality a drog. Autori konštruovali typológie pre kriminálne správanie a správanie spojené s užívaním drog a tvrdili, že vzťah medzi kriminalitou a drogami by sa mal skúmať pre každý typ kriminality a pre
Autor: mjr. Mgr. Leonard Grunský PhD.
Zdroj: Akadémia Policajného zboru v Bratislave
Abstrakt: Autor v tomto príspevku charakterizuje a kategorizuje jednotlivé typy pascí a nástrah najčastejšie používaných v drogových laboratóriách naprieč Európskou úniou. Zameriava sa na problematiku, ktorá je v podmienkach Slovenskej republiky nová a prakticky aj teoreticky dosiaľ nedostatočne rozpracovaná.

Úryvok z textu:
Jednoduché nástrahy boli a sú využívané tak pri love zveri, ako aj počas vojenských konfliktov, keď ich využívajú najmä diverzné, resp. partizánske jednotky. V súčasnosti je problematika aplikovania jednoduchých nástrah – „boby traps“ v drogových laboratóriách (ale nielen v nich) vysoko aktuálnou naprieč celou Európskou úniou. S týmto život a zdravie ohrozujúcim fenoménom sa stretávajú v poslednom desaťročí najmä v Holandsku a Belgicku, ale známe sú aj prípady z Francúzka či Špa
Autor: JUDr. Zuzana Vallová
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore
Abstrakt: Cieľom príspevku je predstaviť inštitút mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 Trestného zákona a jeho aplikáciu v praxi. V príspevku chcem poukázať na zákonné podmienky, za akých súd môže tento inštitút pri ukladaní trestu aplikovať, a to aj v kontexte aktuálnej právnej praxe. Vzhľadom na to, že v praxi dochádza k nesprávnej aplikácii mimoriadneho zníženia trestu, je dôležité osobitne zdôrazniť nezákonný postup súdu poukázaním na konkrétne prípady. Inštitút mimoriadneho zníženia trestu má pri ukladaní trestu jednotlivým páchateľom nezastupiteľnú úlohu, nakoľko umožňuje individualizovať trest ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
Mimoriadne zníženie trestu je inštitút trestného práva hmotného upravený v § 39 T restného zákona. Jedná sa o moderačné právo súdu pri ukladaní trestov, pričom spočíva v uložení trestu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby. Zo samotného názvu inštitútu mimoriadneho zníženia trestu vyplýva, že jeho aplikácia nastáva pri mimoriadnych a odôvodnených okolnostiach, pričom nejde o pravidelný postup súdu. V zmysle príslušných zákonných ustanovení súd nemôže mimoriadne znížiť trest svo
Autor: JUDr. Tibor Timár
Zdroj: Bulletin advokácie SAK
Abstrakt: Cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených (obžalovaných) z trestných činov najmä s drogovým prvkom. Vychádzal som zo základnej premisy váhy dôkazov, ktorá často stavia pred obhajobu neľahkú úlohu, nakoľko predmetná trestná činnosť nepatrí medzi latentné. Orgány činné v trestnom konaní majú pomerne široké pole použitia jednotlivých prameňov dôkazov a jednotlivých zaisťovacích úkonov, ktoré im poskytujú možnosť zabezpečenia dôkazov na ťarchu viny obvineného. Ich využitie a prítomnosť som sa snažil vysvetliť z pohľadu obhajoby, najmä z pozíci ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
V našej spoločnosti je už niekoľko rokov prítomný fenomén omamných a psychotropných látok. Vysoký stav kriminality na tomto úseku, v spojení s drogovou trestnou činnosťou núti orgány činné v trestnom konaní siahať pri objasňovaní týchto trestných činov po čoraz sofistikovanejších a operatívnejších metódach s využitím dostupných operatívno-pátracích prostriedkov a v nemalej miere sa využíva aj tzv. kriminálne spravodajstvo. K tomuto vývoju je nutné poznamenať, že v priamej úmere reflektuje
MENU