Nájdené právne články pre výraz: ekonomické trestné činy

Všetky rozsudky s právnou vetou nájdete priradené k dotknutým §-om a zákonom na našom portáli http://zakony.judikaty.info/. Pre zobrazenie zákona a § kliknite na hlavný zelený kľúčový výraz alebo na zelený odkaz v záhlaví textu rozsudku.

Približný počet výsledkov: 19

Nájdené rozsudky v iných zdrojoch

2 dokumenty
4 dokumenty
18 dokumentov
Zoradiť výsledky podľa: relevancie | hodnotenia | počtu citácií | väzby na zbierku | dátumu (najnovšie hore) | dátumu (najstaršie hore)
Autor: JUDr. Peter Šamko
Zdroj: Právne listy
Abstrakt: Nútenie podozrivej osoby k predloženiu listín a výpovedi pod hrozbou trestu alebo preberanie výpovedí z iných konaní v rozpore s prá­vom nep­ris­pie­vať k vlas­tné­mu ob­vi­ne­niu a prá­vom ml­čať.

Úryvok z textu:
Ten­to prís­pe­vok si nek­la­de za cieľ vy­čer­pať úpl­ne prob­le­ma­ti­ku uve­de­nú v nad­pi­se, ale je­ho úlo­hou je pos­kyt­núť len struč­ný náčrt prob­le­ma­ti­ky zá­ka­zu se­baob­vi­ňo­va­nia a to naj­mä vo vzťa­hu k ma­jet­ko­vým a hos­po­dár­skym tres­tným či­nom. Zá­kaz se­baob­vi­ňo­va­nia mož­no de­fi­no­vať tak, že ide o prá­vo po­doz­ri­vej, či ob­vi­ne­nej oso­by na to, aby ne­bo­la žiad­nym spô­so­bom nú­te­ná k priz­na­niu, res­pek­tí­ve k pos­kyt­nu­tiu dô­ka­zov, kto­ré
Autor: JUDr. Peter Šamko
Zdroj: Právne listy
Abstrakt: Usmernenie krajského prokurátora zjednocuje prax prokuratúr v bratislavskom kraji ohľadne niektorých aplikačných problémov, ktoré sa vyskytovali v súvislosti s trestným stíhaním trestných činov proti majetku a trestných činov hospodárskych

Sprievodný text: Vec : rie­še­nie niek­to­rých ap­li­kač­ných prob­lé­mov v sú­vis­los­ti s tres­tným stí­ha­ním tres­tných či­nov pro­ti ma­jet­ku a tres­tných či­nov hos­po­dár­skych – us­mer­ne­nie Kraj­ský pro­ku­rá­tor v Bra­tis­la­ve v zá­uj­me jed­not­né­ho up­lat­ňo­va­nia zá­ko­na pro­ku­rá­tor­mi v ob­vo­de svo­jej pô­sob­nos­ti, nad­väz­ne na ap­li­kač­né prob­lé­my vy­sky­tu­jú­ce sa v sú­vis­los­ti s vý­kla­dom zna­kov skut­ko­vých pod­stát niek­to­rých tres­tných či­nov pro­ti ma­jet­ku a niek­to­rých tres­tných či­nov hos­po­dár­skych a ich tres­tným stí­ha­ním vy­dá­va nas­le­dov­né usmernenie.

Úryvok z textu:
Vec : rie­še­nie niek­to­rých ap­li­kač­ných prob­lé­mov v sú­vis­los­ti s tres­tným stí­ha­ním tres­tných či­nov pro­ti ma­jet­ku a tres­tných či­nov hos­po­dár­skych – us­mer­ne­nie Kraj­ský pro­ku­rá­tor v Bra­tis­la­ve v zá­uj­me jed­not­né­ho up­lat­ňo­va­nia zá­ko­na pro­ku­rá­tor­mi v ob­vo­de svo­jej pô­sob­nos­ti, nad­väz­ne na ap­li­kač­né prob­lé­my vy­sky­tu­jú­ce sa v sú­vis­los­ti s vý­kla­dom zna­kov skut­ko­vých pod­stát niek­to­rých tres­tných či­nov pro­ti ma­jet­
Autor: JUDr. Matúš Harkabus
Zdroj: Učená právnická spoločnosť
Abstrakt: Autor sa v príspevku stručne zaoberá základnou charakteristikou princípu zákazu donucovania k sebaobviňovaniu a jeho často nesprávnou aplikáciou na prípady, keď páchateľ trestného činu oznámi vymyslený trestný čin, v dôsledku ktorého malo dôjsť k strate dôkazov použiteľných proti nemu.

Úryvok z textu:
Pri trestnom stíhaní a vyšetrovaní ekonomickej trestnej činnosti, najmä trestnej činnosti v daňovej oblasti, sa orgány činné v trestnom konaní často stretávajú s konaním podozrivých a obvinených osôb, ktorým sa snažia zatajiť existenciu dôkazov, najmä účtovných dokladov, väčšinou fingovaním ich straty alebo odcudzenia. Účtovná dokumentácia daňového subjektu predstavuje väčšinou jeden z kľúčových dôkazov voči páchateľovi daňového alebo iného hospodárskeho trestného činu. Konanie, ktorým sa
Autor: JUDr. Peter Šamko
Zdroj: Právne listy
Abstrakt: Autor: JUDr. Peter Šamko, sudca Okresného súdu v Pezinku výťah z prednášky uskutočnenej dňa 03.05.2011 - 04.05.2011 v Omšení

Sprievodný text: Pr­vý ok­ruh, kto­ré­mu je pot­reb­né ve­no­vať po­zor­nosť sú tres­tné či­ny da­ňo­vé, kto­ré sa v praxi čas­to vy­zna­ču­jú nie­len ná­roč­nos­ťou v ob­las­ti ich do­ka­zo­va­nia, ale prob­le­ma­tic­kým je aj pou­ži­tie správ­nej práv­nej kva­li­fi­ká­cie. V praxi do­chá­dza naj­čas­tej­šie k ne­dos­ta­toč­né­mu roz­li­šo­va­niu zna­kov skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu neod­ve­de­nia da­ne a pois­tné­ho pod­ľa § 277 ods. 1 ali­nea pr­vá Tr. zák. a tres­tné­ho či­nu ne­zap­la­te­nia da­ne pod­ľa § 278 ods. 1 Tr. zák.. Tie­to prob­lé­my vzni­ka­jú nie­len pre­to, že da­ňo­vé zá­ko­ny sú po­mer­ne kom­pli­ko­va­né, ale aj pre­to, že da­ňo­vé prá­vo a tres­tné prá­vo ne­pou­ží­va vždy ter­mi­no­lo­gic­ky zhod­né poj­my a nie­ke­dy nie je úpl­ne zrej­mé, či sa tá kto­rá kon­krét­na daň má pla­tiť, či vy­brať a od­viesť, res­pek­tí­ve zra­ziť a od­viesť. To­to roz­lí­še­nie je však pod­stat­ným pre­to, na­koľ­ko ide zá­ro­veň aj o roz­lí­še­nie me­dzi tres­tný­mi čin­nmi neod­ve­de­nia da­ne a pois­tné­ho a ne­zap­la­te­ním da­ne.

Úryvok z textu:
Vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 03.05.2011 – 04.05.2011 v Om­še­ní 1) da­ňo­vé tres­tné či­ny, prob­le­ma­ti­ka vý­kla­du poj­mov da­ňov­ník, pla­ti­teľ da­ne, vy­bra­nie da­ne, zra­ze­nie da­ne, neod­ve­de­nie da­ne, ne­zap­la­te­nie da­ne. Pr­vý ok­ruh, kto­ré­mu je pot­reb­né ve­no­vať po­zor­nosť sú tres­tné či­ny da­ňo­vé, kto­ré sa v praxi čas­to vy­zna­ču­jú nie­len ná­roč­nos­ťou v ob­las­ti ich do­ka­zo­va­nia, ale prob­le­ma­tic­kým je aj pou­ži­tie správ­n
Autor: JUDr. Jakub Ľorko PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Trestná zodpovednosť právnických osôb by mala byť efektívnym nástrojom v boji s ekonomickou kriminalitou. Príspevok pojednáva o vybranej problematike súvisiacej s pripravovanou pravou trestnou zodpovednosťou právnických osôb v Slovenskej republike. Autor v príspevku poukazuje na základné aspekty trestnej zodpovednosti právnických osôb v spojení s ekonomickou kriminalitou.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Trestná zodpovednosť právnických osôb predstavuje neuralgický bod právnej vedy v kontinentálnom systéme práva. Slovenská republika do dnes nemá trestnoprávnu zodpovednosť právnických osôb v podobe, ktorá by uspokojovala nároky OECD spočívajúce v požiadavke zavedenia efektívneho mechanizmu sankcionovania právnických osôb. Právna úprava Slovenskej republiky zakotvujúca nepravú trestnú zodpovednosť právnických osôb priamo v trestnom kódexe bola Pracovnou skupinou OECD pre úplatkárstvo
Autor: JUDr. Denisa Hamranová
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore
Abstrakt: V predkladanom odbornom príspevku sa autori zameriavajú na vybrané aspekty trestnej zodpovednosti právnických osôb v Českej republike a v Rakúsku, pričom využívajú metódu komparácie so slovenskou právnou úpravou. V prvej časti sa bližšie autorka venuje rozsahu kriminalizácie trestnej zodpovednosti právnických osôb v Českej a Slovenskej republike, a následne analyzuje jednotlivé druhy trestných činov, ktoré v právnej úprave výslovne absentujú aj napriek ich vhodnosti, a zároveň na tento nedostatok poukazuje jednotlivými prípadmi z praxe a tiež štatistickými údajmi z Českej republiky. V druhej č ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
ÚVOD Postupným vývojom právnej úpravy, upravujúcej trestnú zodpovednosť právnických osôb (ďalej len ako „TZPO“), je možné sledovať problematiku rozsahu kriminalizácie trestnej zodpovednosti vzhľadom na odlišné názory prevládajúce, či už v prvej variante presadzujúcej zodpovednosť za všetky trestné činy alebo v zvolení druhej varianty spočívajúcej v taxatívnom výpočte trestných činov. Zákonodarca tak v Slovenskej a tiež Českej republike si zvolil druhú možnosť, aj keď podľa nášho názoru v
Autor: JUDr. Peter Šamko
Zdroj: Právne listy
Abstrakt: Článok sa zaoberá niektorými aspektmi subjektívneho presvedčenia ako častnej nosnej argumentácie obvinených, či poškodených osôb pri ekonomických trestných činoch

Úryvok z textu:
Pod­sta­tou toh­to prís­pev­ku je prob­le­ma­ti­ka sub­jek­tív­ne­ho pres­ved­če­nia v tres­tnom prá­ve, kto­ré je v praxi v práv­nej ar­gu­men­tá­cii tak ob­vi­ne­ných (ob­haj­cov) ako aj poš­ko­de­ných osôb (spl­no­moc­ne­ných zá­stup­cov) po­mer­ne bež­né a je vy­uží­va­né naj­mä v ob­las­ti eko­no­mic­kej tres­tnej čin­nos­ti. Sub­jek­tív­ne pres­ved­če­nie ako ob­ha­job­ný ar­gu­ment ob­vi­ne­né­ho, res­pek­tí­ve ako ar­gu­ment na po­da­nie tres­tné­ho ozná­me­nia zo stra­ny poš­ko­
Autor: Mgr. Michael Válek
Zdroj: Učená právnická spoločnosť
Abstrakt: „Verím, že tento zákon bude slúžiť ako účinný nástroj na boj proti množstvu nielen ekonomických trestných činov, ale napríklad aj v oblasti obchodovania s ľuďmi či organizovanej kriminalite,“ povedal minister spravodlivosti Tomáš Borec. Minister zároveň zdôraznil, že zákon je namierený iba proti firmám, ktoré sú využívané na páchanie trestnej činnosti. „V zákone sú poistky na to, aby firma nemohla byť postihnutá, ak si riadne plní svoje zákonné povinnosti,“ dodal.

Úryvok z textu:
„Verím, že tento zákon bude slúžiť ako účinný nástroj na boj proti množstvu nielen ekonomických trestných činov, ale napríklad aj v oblasti obchodovania s ľuďmi či organizovanej kriminalite,“ povedal minister spravodlivosti Tomáš Borec. Minister zároveň zdôraznil, že zákon je namierený iba proti firmám, ktoré sú využívané na páchanie trestnej činnosti. „V zákone sú poistky na to, aby firma nemohla byť postihnutá, ak si riadne plní svoje zákonné povinnosti,“ dodal. Oproti v
Autor: JUDr. Andrej Beleš PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore
Abstrakt: Príspevok sa zaoberá komparáciou hraníc minimálnej škody a súvisiacich pojmov, ktoré sú okolnosťami odôvodňujúcimi použitie vyššej trestnej sadzby, na Slovensku, v Českej republike a v Rakúsku. Tieto aspekty sú skúmané v súvislosti s trestnými sadzbami.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Rozsah kriminalizácie pri majetkových a ekonomických trestných činoch ako aj množstvo ďalších ťažiskových otázok fungovania trestnoprávneho systému patrí do sféry suverénneho rozhodovania každého štátu, s výnimkou určitých základných štandardov kriminalizácie v zásade tých najzávažnejších protiprávnych konaní, čo vyplýva z prameňov medzinárodného práva alebo práva Európskej únie . Každý štát si tak v zásade vo svojej legislatíve určí, akú minimálnu úroveň závažnosti musí dosiahnuť
MENU