Nájdené právne články pre výraz: kandidáti na sudcu Ústavného súdu

Všetky rozsudky s právnou vetou nájdete priradené k dotknutým §-om a zákonom na našom portáli http://zakony.judikaty.info/. Pre zobrazenie zákona a § kliknite na hlavný zelený kľúčový výraz alebo na zelený odkaz v záhlaví textu rozsudku.

Približný počet výsledkov: 26

Nájdené rozsudky v iných zdrojoch

2 dokumenty
17 dokumentov
Zoradiť výsledky podľa: relevancie | hodnotenia | počtu citácií | väzby na zbierku | dátumu (najnovšie hore) | dátumu (najstaršie hore)
Autor: JUDr. Martin Buzinger PhD.
Zdroj: Právne listy
Abstrakt: Článok sa zaoberá navrhovanou zmenou ohľadne voľby kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR

Úryvok z textu:
Bu­dú na ús­tav­nom sú­de kva­lit­nej­ší sud­co­via? V sú­vis­los­ti s oča­ká­va­nou voľ­bou kan­di­dá­tov na sud­cov Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky sa dis­ku­tu­je naj­mä o navr­ho­va­nom zvý­še­ní kvó­ra z jed­no­du­chej väč­ši­ny pos­lan­cov ná­rod­nej ra­dy na väč­ši­nu ab­so­lút­nu a o no­vých kva­li­fi­kač­ných pred­pok­la­doch sud­cov ús­tav­né­ho sú­du, vrá­ta­ne zvý­še­nia po­ža­do­va­né­ho mi­ni­mál­ne­ho ve­ku zo 40 na 45 ro­kov. Pod­ľa dô­vo­do­vej sprá­vy k
Autor: JUDr. Peter Rajňák
Zdroj: Právne listy
Abstrakt: Článok sa zaoberá problematikou nových podmienok voľby ústavných sudcov, pričom si všíma skutočnosť, že v navrhovaných zmenách absentuje overovanie bezúhonnosti kandidátov na ústavných sudcov

Úryvok z textu:
V pos­led­nom ča­se sme sved­ka­mi dis­ku­sií o no­vých pod­mien­kach voľ­by ús­tav­ných sud­cov. Pod­ľa prip­ra­vo­va­nej zme­ny ús­ta­vy, ús­tav­ný sud­ca mu­sí byť všeo­bec­ne uz­ná­va­nou osob­nos­ťou v od­bo­re prá­va a tak­tiež sa za­vá­dza ús­tav­ný pred­pok­lad sú­vi­sia­ci s mo­rál­nou in­teg­ri­tou dot­knu­tej oso­by spo­čí­va­jú­ci v tom, že da­ná oso­ba svo­jím do­te­raj­ším ži­vo­tom dá­va zá­ru­ku, že fun­kciu sud­cu Ústav­né­ho sú­du bu­de vy­ko­ná­vať riad­ne, čes­tne, ne­zá­v
Autor: doc. JUDr. Marek Domin PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Príspevok sa zamýšľa nad možnosťou voľby sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky priamo občanmi Slovenskej republiky. Jednou z častých výčitiek smerujúcich voči Ústavnému súdu, najmä v prípade jeho konfliktu s Národnou radou, je totiž absencia priamej demokratickej legitimity. Priama voľba sudcov občanmi by síce tento nedostatok odstránila, no súčasne by vyvolala polemiky týkajúce sa zachovania jedného z kľúčových atribútov Ústavného súdu, a to jeho nezávislosti.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Posledné roky sa teoretici i praktici ústavného práva v Slovenskej republike (ďalej aj len „SR“) určite nemohli sťažovať na nedostatok „práce“. Boli sme svedkami nie len viacerých priamych novelizácií Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj len „Ústava“),[1 ]ale aj niekoľkých ústavno-politických konfliktov či iných ústavno-právne zaujímavých situácií. Pokiaľ ide o zmeny ústavného textu, Národná rada Slovenskej republiky (ďalej aj len „Národná rada“ alebo „NR SR“) do neho dost
Autor: Mgr. Tomáš Hubinák
Zdroj: UPJŠ Košice
Abstrakt: Príspevok oslovuje milovníkov utopistickej teórie ideálneho spôsobu voľby kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky. Popri popise právneho stavu de lege lata článok ponúka o to utopistickejšie návrhy de lege ferenda. Venovaný je všetkým kandidátom na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Úryvok z textu:
  Dialóg medzi veľmajstrom rytierov Johanitov a janovským moreplavcom. Moreplavec predstavuje a opisuje veľmajstrovi spoločenské zriadenie - Slnečný štát. V roku 1623 publikoval Tommaso Campanella svoje dielo Civitas Solis. Ide o utopistické filozofické dielo predstavujúce ideálny model spoločnosti[1]. Slovné spojenie „slnečný štát“ sa stalo synonymom pre utopický idealizmus, kde v rovine dišputy o štátnom (spoločenskom) zriadení sa akcentuje ideálna, spravodlivá (až rovnostárska) a harmo
Autor: JUDr. Martin Buzinger PhD.
Zdroj: Právne listy
Abstrakt: Článok sa zaoberá aktuálnou témou týkajúcou sa výberu sudcov ústavného súdu a to ústavnosťou zvolenia "aspoň" šiestich kandidátov na sudcov ústavného súdu

Úryvok z textu:
Z via­ce­rých po­li­tic­kých i niek­to­rých od­bor­ných kru­hov sa čo­raz in­ten­zív­nej­šie ší­ri vý­zva ad­re­so­va­ná pos­lan­com ná­rod­nej ra­dy, aby zvo­li­li „as­poň“ šies­tich kan­di­dá­tov na sud­cov ús­tav­né­ho sú­du, z kto­rých má pre­zi­dent vy­me­no­vať troch sud­cov, a tým za­bez­pe­čiť fun­kčnosť ple­nár­ne­ho roz­ho­do­va­nia ús­tav­né­ho sú­du. Od­hliad­nuc od sku­toč­nos­ti, že fun­kčnosť se­dem­člen­né­ho plé­na ús­tav­né­ho sú­du by bo­la skôr ilu­zór­na než reál­na,
Autor: prof. JUDr. Alexander Bröstl CSc.
Zdroj: UPJŠ Košice
Abstrakt: Príspevok reaguje na návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov schválený 9. decembra 2020 ako ústavný zákon č.422/2020 Z. z., ktorým_sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Koncentruje sa len na niektoré vybrané ústavnoprávne otázky, ktoré sa týkajú úpravy postavenia a právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“). Kriticky vníma porušenie základných princípov legislatívneho procesu, ktoré by sa mali pri novelizácii ústavy striktne dodrž ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
  V čase prípravy IX. ústavných dní, ktoré Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) organizuje od roku 2012, v nadväznosti na programové vyhlásenie novej koaličnej vlády v marci 2020), najmä v masmédiách, už prebiehala výmena názorov na parciálne návrhy a námety na reformu súdnictva. Bolo to už v čase celosvetovo sa rozširujúcej pandémie COVID-19, a tak sa na verejnosti striedali a prelínali desiatky právnych názorov tak na riešenie reformy súdnictva, ako aj na riešenie
Autor: doc. JUDr. Boris Balog PhD.
Zdroj: Paneurópska vysoká škola
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Koncom roku 2018 bolo predložených niekoľko návrhov na zmenu Ústavy Slovenskej republiky, ktoré sa týkali spôsobu ustanovovania sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky. išlo o návrhy, ktoré sa v rozdielnej intenzite odchyľovali od platného znenia Ústavy Slovenskej republiky a prinášali nielen technické, ale aj koncepčné zmeny. Ani jeden z predložených návrhov nebol schválený. Aj keď uplynula iba krátka doba, je možné sa už spätne na tieto návrhy pozrieť a zamyslieť sa nad nimi.

Úryvok z textu:
1. ÚVOD Menovanie sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) sa stalo súčasťou ústavnej úpravy postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti v novo sa formujúcom štáte v jeho ústave, ktorá bola schválená 1. septembra 1992. Ústavodarca zvolil v čl. 134 ods. 2 konštrukciu, ktorá napriek neskorších novelizáciám zostala od roku 1992 dodnes rovnaká – sudcov ústavného súdu menuje prezident Slovenskej republiky (ďalej len „prezide
Autor: doc. JUDr. Boris Balog PhD.
Zdroj: UPJŠ Košice
Abstrakt: Príspevok sa venuje tej časti návrhu novely Ústavy SR, ktorá umožňuje prezidentovi vymenovať sudcov Ústavného súdu SR aj bez úplného návrhu Národnej rady SR. Pozerá na tento návrh nielen ako na riešenie ad hoc situácie nezvolenia úplného počtu kandidátov Národnou radou SR, ale hodnotí takýto návrh aj v kontexte postavenia a právomocí Ústavného súdu SR.

Úryvok z textu:
  Úvod Zmeny ústavy môžeme hodnotiť podľa rôznych kritérií. Môžeme ich hodnotiť o. i. aj podľa toho, ako intenzívne, či dokonca invazívne zasahujú do existujúcej ústavy, jej štruktúry a ústavných inštitútov, ktoré túto štruktúru vzájomnými väzbami a vzťahmi vytvárajú. Môžeme hovoriť o takých zmenách ústavy, ktoré sú len technické, či pracovné. Sú to zmeny, ktoré nezasahujú do štruktúry ústavy a ústavného systému a nezasahujú do ústavných inštitútov a ich ústavného usporiadania. Na zák
Autor: Mgr. Zuzana Zelenajová
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore
Abstrakt: Cieľom príspevku je posúdiť dve významné rozhodnutia senátov ústavného súdu, ktoré konštatujú, že došlo k porušeniu základných práv kandidátov na ústavných činiteľov (na post generálne prokurátora a sudcu ústavného súdu) tým, že ich prezident pri interpretácii a aplikácii jeho diskrécie v súvislosti s viazanými kreačnými právomocami nevymenoval. Prvé z nich získalo cenu týždenníka Trend Judikát roka 2014 za rozhodnutie súdov, ktoré významne ovplyvňujú právo aj celú spoločnosť. Obe rozhodnutia však boli predmetom rozsiahlej kritiky. Obe rozhodnutia sú veľmi významné nielen pre nevymenovaných ka ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Tento článok sa zaoberá analýzou dvoch rozhodnutí individuálnej kontroly ústavnosti, konkrétne judikátu I. ÚS 397/2014 a III. ÚS 571/2014. V jednom aj druhom prípade ide o konania na základe ústavných sťažností, ktoré sa týkali základného práva na prístup k voleným a iným funkciám za rovnakých podmienok (čl. 30 ods. 4 ústavy) a v obidvoch rozhodnutiach bolo konštatované, že došlo k porušeniu základných práv kandidátov. Navyše sú tieto judikáty veľmi významné nielen pre nevymenova
MENU