Nájdené právne články pre výraz: konanie agenta

Všetky rozsudky s právnou vetou nájdete priradené k dotknutým §-om a zákonom na našom portáli http://zakony.judikaty.info/. Pre zobrazenie zákona a § kliknite na hlavný zelený kľúčový výraz alebo na zelený odkaz v záhlaví textu rozsudku.

Približný počet výsledkov: 6

Nájdené rozsudky v iných zdrojoch

30 dokumentov
7 dokumentov
7 dokumentov
Zoradiť výsledky podľa: relevancie | hodnotenia | počtu citácií | väzby na zbierku | dátumu (najnovšie hore) | dátumu (najstaršie hore)
Autor: JUDr. Tomáš Mikuláš
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore
Abstrakt: Príspevok sa zaoberá právnym vymedzením inštitútu agenta a názormi odborníkov na zákonnosť použitia agenta provokatéra v podmienkach Slovenskej republiky s poukazom na čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD O inštitúte agenta osobitne jeho iniciatívnej verzie označovanej ako agent provokatér možno povedať, že od jeho zavedenia do právneho poriadku Slovenskej republiky bezpochybne patrí k najdiskutovanejším prostriedkom využívaným v procese objasňovania trestných činov korupcie verejných činiteľov. Napriek jeho rozporuplnosti a veľkému počtu odporcom z radu odbornej verejnosti a neustálej snahe o zrušenie je stále zavedený v právnom poriadku Slovenskej republiky, hoci sa neuplatňuje. Č
Autor: JUDr. Mária Durkošová
Zdroj: UPJŠ Košice
Abstrakt: Odborné práce z trestného práva písané rukou či už sociológa, kriminológa, právneho teoretika alebo aj praktika vychádzajú jednotne z ustáleného záveru, že najzávažnejšou formou kriminality je organizovaný zločin. Medzi najnebezpečnejšie prejavy organizovaného zločinu patrí vysoká konšpiratívnosť, profesionalizmus, špecifickosť štruktúry a osobitosť fungovania každej jednej „zločineckej jednotky" a v neposlednom rade aktívna snaha o prenikanie do oficiálnych spoločenských, predovšetkým podnikateľských a politických štruktúr, teda úsilie o infiltráciu do legálnych oblastí života.

Úryvok z textu:
13.1.   Úvod Odborné práce z trestného práva písané rukou či už sociológa, kriminológa, právneho teoretika alebo aj praktika vychádzajú jednotne z ustáleného záveru, že najzávažnejšou formou kriminality je organizovaný zločin. Medzi najnebezpečnejšie prejavy organizovaného zločinu patrí vysoká konšpiratívnosť, profesionalizmus, špecifickosť štruktúry a osobitosť fungovania každej jednej „zločineckej jednotky" a v neposlednom rade aktívna snaha o prenikanie do oficiálnych s
Autor: JUDr. Marcela Tóthová PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore
Abstrakt: Právna úprava inštitútu agenta v podmienkach Slovenskej republiky predstavuje jednu z najpolemickejších otázok trestného práva procesného. Ide oprávnu úpravu vychádzajúcu zkoncepcie rozlišovania medzi agentom kontrolórom a agentom provokatérom (resp. aktívnym agentom). Práve vo vzťahu k druhému spomínanému inštitútu zaujala európska legislatíva i judikatúra odmietavý postoj. Faktom však je, že viaceré z významných judikátov sa interpretujú nad rámec ich skutočného významu a často i nesprávne. Navyše, v súvislosti s úvahami o legálnosti agenta provo ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
  1 PRÁVNA ÚPRAVA INŠTITÚTU AGENTA Inštitút agenta bol do slovenského právneho poriadku zavedený v roku 1994 a to zákonom č. 247/1994 Z.z., ktorý novelizoval vtedajší Trestný poriadok (zákon č. 141/1961 Zb. v znení neskorších právnych predpisov) a to s účinnosťou od 1. októbra toho istého roku. Efektívne a účinné odhaľovanie tých najzávažnejších foriem trestnej činnosti (vrátane trestnej činnosti korupčnej) viedlo následne
Autor: JUDr. Martin Šebest
Zdroj: Bulletin advokácie SAK
Abstrakt: Príspevok je zameraný na vzťah Slovenskej republiky a Rakúskej republiky v súvislosti s použitím príslušníka Rakúskej polície ako agenta na území Slovenskej republiky. S poukazom na hlavný cieľ príspevku som jeho úvodnú časť venoval charakteristike inštitútu agenta v rámci právneho poriadku Slovenskej republiky a následne som svoju pozornosť zameral na zmluvné vzťahy medzi Rakúskou republikou a Slovenskou republikou v predmetnej oblasti.

Úryvok z textu:
  Inštitút agenta nepochybne patrí k jedným z najúčinnejších a frekventovane využívaných prostriedkov operatívno-pátracej činnosti, a má svoj nespochybniteľný význam pri odhaľovaní, zisťovaní a usvedčovaní páchateľov najzávažnejšej trestnej činnosti. Na splnenie účelu použitia agenta je v mnohých prípadoch nevyhnutné, aby ako agent vystupoval príslušník polície iného štátu. Práve problematika použitia „agenta s cudzí
Autor: Bc. Zuzana Hrušková
Zdroj: Najprávo
Abstrakt: Korupcia má prienik do mnohých sfér spoločenského života a poškodzuje dôveryhodnosť krajiny aj z medzinárodného hľadiska. Boj proti organizovanému zločinu a korupcii býva komplikovaný a zdĺhavý proces, vyšetrovanie je náročné a častokrát sa nepodarí získať dostatok dôkazov slúžiacich na odsúdenie páchateľov.

Úryvok z textu:
Pri ochrane spoločnosti je nutné mať k dispozícii také právne nástroje, ktoré budú zaznamenávať úspech pri odhaľovaní, zisťovaní a usvedčovaní páchateľov korupčných trestných činov. Jedným z najúčinnejších prostriedkov v boji s organizovanou kriminalitou je zapojenie agenta do vyšetrovania. Agent je inštitút trestného práva procesného, prostredníctvom ktorého sú utajovaným spôsobom získavané informácie dôležité pre trestné konanie. V slovenskom právnom poriadku je táto kategóri
Autor: Mgr. JUDr. Zoltán Perhács PhD.
Zdroj: Bulletin advokácie SAK
Abstrakt: Rozhodujúcim predpokladom, znemožňujúcim neoprávnený zásah do práva na súkromie orgánmi verejnej moci, je rozhodnutie zákonného sudcu o použití informačno-technických prostriedkov, ktoré bolo vydané na základe zákona a v súlade so zákonom ako aj v súlade s rozhodovacou činnosťou Ústavného súdu Slovenskej republiky i ustálenou štrasburskou judikatúrou. Predmetom článku sú formálne a kvalitatívne náležitosti rozhodnutia sudcu o použití informačno-technických prostriedkov, ktoré musí spĺňať každé rozhodnutie o použití informačno-technických pro ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
  Predmetom článku sú výlučne formálne a kvalitatívne náležitosti rozhodnutia sudcu o použití informačno-technických prostriedkov. Primárne rozoberá a poukazuje na tie podstatné zákonné atribúty, ktoré musí spĺňať každé rozhodnutie o použití informačno-technických prostriedkov bez ohľadu na to, či jeho použitie bolo nariadené na základe príkazu sudcu podľa zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpiso
MENU