Nájdené právne články pre výraz: konanie o súlade právnych predpisov

Všetky rozsudky s právnou vetou nájdete priradené k dotknutým §-om a zákonom na našom portáli http://zakony.judikaty.info/. Pre zobrazenie zákona a § kliknite na hlavný zelený kľúčový výraz alebo na zelený odkaz v záhlaví textu rozsudku.

Približný počet výsledkov: 69

Nájdené rozsudky v iných zdrojoch

727 dokumentov
955 dokumentov
1421 dokumentov
Zoradiť výsledky podľa: relevancie | hodnotenia | počtu citácií | väzby na zbierku | dátumu (najnovšie hore) | dátumu (najstaršie hore)
Autor: JUDr. Ľudmila Gajdošíková CSc.
Zdroj: UPJŠ Košice
Abstrakt: Obsahom príspevku je konanie o súlade právnych predpisov v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) v rokoch 2007-2018, t. j. v tzv. treťom funkčnom období ústavného súdu. Zameriava sa na špecifiká tohto konania s osobitným zreteľom práve na toto obdobie. V príspevku sa poukazuje aj na posunu v judikatúre ústavného súdu v tomto období a obsahuje aj úvahy o ďalšom vývoji tohto konania.

Úryvok z textu:
  Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) má ústavou zverenú právomoc participovať na tvorbe práva výsledkami svojej rozhodovacej činnosti v konaní o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“). Ide predovšetkým o nálezy ústavného súdu, v ktorých ústavný súd vyslovil, že napadnutý právny predpis, jeho časť alebo ustanovenie (ďalej len „napadnutý právny predpis“) nie je v súlade s právnym predpisom vyššieho stupňa právnej sily
Autor: Mgr. Zuzana Antošová
Zdroj: UPJŠ Košice
Abstrakt: Príspevok sa zaoberá problematikou tvorby právnych predpisov, pričom poukazuje na činnosť odborových organizácií pri tvorbe Zákonníka práce. Prvá časť objasňuje pojem tvorby práva a približuje tvorbu práva v kontinentálnom type právnej kultúry so zameraním na legislatívny proces. Druhá časť príspevku sa venuje samotnému procesu tvorby právnych predpisov na najvyššej úrovni a jeho jednotlivým etapám. V neposlednom rade sa autorka zameriava na činnosť odborových organizácií pri trojstranných konzultáciách na celoštátnej úrovni medzi štátom a sociálnymi partnermi s cieľom prerokovania návrhu práv ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
1.    Tvorba práva   Pojem tvorby práva bude nejasný dovtedy, kým sa bližšie nevymedzí pojem právo. Môžeme konštatovať, že takéto tvrdenie je správne, pretože pod pojmom tvorba práva rozumieme tvorbu celého právneho poriadku, tvorbu systému práva, tvorbu jednotlivých právnych noriem, ako aj tvorbu práva právnymi úkonmi inter partes.1 Podľa V. Knappa je potrebné rozoznávať pojmy normotvorba, tvorba práva (synonymum právotvorba) a zákonodarstvo (synonymum le
Autor: JUDr. Martin Štrkolec PhD.
Zdroj: UPJŠ Košice
Abstrakt: Autor sa v príspevku snaží poukázať na vybrané otázky abstraktnej a konkrétnej ochrany ústavnosti prostredníctvom Ústavného súdu Slovenskej republiky. Príspevok je rozdelený do troch samostatných častí, v ktorých autor postupne prechádza abstraktnou ochranou ústavnosti a jej aktuálnymi problémami, cez zakotvenie základných práv a slobôd jednotlivcov v Slovenskej republike až po konkrétnu ochranu ústavnosti prostredníctvom konania o sťažnostiach fyzických a právnických osôb podľa článku 127 ústavy. V príspevku autor okrem výkladu jednotlivých ustanovení ústavy využíva doktrinálnu judikatúru Úst ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
Aktuálne problémy abstraktnej ochrany ústavnosti Ústavným súdom Slovenskej republiky Vydávanie normatívnych a individuálnych právnych aktov je spojené výlučne s činnosťou orgánov verejnej moci, a síce s právnymi odvetviami verejného práva. Rovnako je s uvedenými právnymi aktmi spojená tzv. prezumpcia správnosti verejnoprávnych aktov z obsahu ktorej vyplýva, že aj vadný právny akt nadobudne svoju účinnosť a má rovnaké právne účinky ako právny akt, ktorý vadný nie je, a to až do času,
Autor: JUDr. Ivetta Macejková PhD.
Zdroj: UPJŠ Košice
Abstrakt: Ústavný súd Slovenskej republiky nebol z pohľadu európskeho práva nikdy izolovaný, keďže pred vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie riešil potrebu otvorenia slovenského vnútroštátneho právneho systému požiadavkám vyplývajúcim z právnych noriem „nadnárodnej“, resp. medzinárodnoprávnej povahy, a to predovšetkým v súvislosti s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva.

Úryvok z textu:
Vážená pani dekanka, vážený pán predseda vyššieho územného celku, vážené dámy a páni Ústavný súd Slovenskej republiky nebol z pohľadu európskeho práva nikdy izolovaný, keďže pred vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie riešil potrebu otvorenia slovenského vnútroštátneho právneho systému požiadavkám vyplývajúcim z právnych noriem „nadnárodnej“, resp. medzinárodnoprávnej povahy, a to predovšetkým v súvislosti s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a judik
Autor: Doc. JUDr. PhDr. Lucia Mokrá PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Súdny systém v Slovenskej republike je založený na princípe všeobecnej jurisdikcie. V praxi to znamená, že všetky súdy, vrátane súdov prvej inštancie, odvolacích súdov aj Najvyššieho súdu SR, sú povinné aplikovať princíp prednosti medzinárodného práva ako je upravený Ústavou SR v súlade s medzinárodnými zmluvami, ktoré Slovenská republika ratifikovala podľa vnútroštátneho práva. Osobitnú úpravu požíva prednosť medzinárodných ľudsko-právnych zmlúv. Tento príspevok sa zaoberá implementáciou pozitívneho záväzku SR vo vzťahu k medzinárodným ľudsko-právnym zmluvám a súvisiacou súdnou praxou pri ko ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Ústavy jednotlivých štátov zvyknú obsahovať odkaz na medzinárodné právo a medzinárodné zmluvy. Ako uvádza Anne Peters: “Štátne ústavy tradične obsahujú odkaz na medzinárodné vzťahy a na medzinárodné právo. Klasickými príkladmi sú ústavné klauzuly o právomociach štátnych orgánov v medzinárodných vzťahoch, osobitne s odkazom na uzatváranie medzinárodných zmlúv”.[2] Ako Peters a ostatní potvrdzujú, pozícia medzinárodného práva sa v období posledného vývoja posunula aj v rámci národnéh
Autor: JUDr. Marica Pirošíková
Zdroj: UPJŠ Košice
Abstrakt: Príspevok autorky sa venuje novoprijatým ústavným zmenám umožňujúcim jednotlivcom v budúcnosti vyvolať konanie o súlade právnych predpisov. Analyzuje zároveň judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý za súčasného právneho stavu s poukazom na aktuálnu judikatúru ústavného súdu dospel k záveru, že jednotlivci v tomto ohľade nemajú účinný vnútroštátny prostriedok nápravy a majú preto priamy prístup k tomuto medzinárodnému súdnemu orgánu.

Úryvok z textu:
  Úvod Ústavným zákonom č. 422/2020 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov sa s účinnosťou od 1. januára 2025 zaviedla v súlade s programovým vyhlásením vlády do ústavnej úpravy tzv. individuálna kontrola ústavnosti. Táto umožňuje sťažovateľovi v konaní podľa článku 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) podať spolu s ústavnou sťažnosťou návrh, aby senát ústavného súdu podal návrh na začatie konania o
Autor: Doc. JUDr. Tomáš Ľalík PhD.
Zdroj: UPJŠ Košice
Abstrakt: Príspevok sa zaoberá prevažne kvalitatívnou analýzou judikatúry ústavného súdu v temporálnom aspekte so zameraním na otázku kontinuity alebo diskontinuity v rozhodovacej činnosti dvoch rôznych ústavných súdov. Predmetom skúmania sú určité aspekty konania o súlade právnych predpisov a konania o ústavnej sťažnosti, ktoré sú najdôležitejšou kompetenciou ústavného súdu. Výsledkom skúmania je zistenie, že rozhodovacia činnosť tretieho ústavného súdu v mnohých oblastiach (nešťastne) nadväzuje na judikatúru druhého ústavného súdu. Viaceré v príspevku identifikované nedostatky môžu slúžiť štvrtému úst ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
  Úvod Príspevok má za cieľ priblížiť úvahy o kontinuite alebo diskontinuite v rozhodovacej činnosti tretieho ústavného súdu. Už názov príspevku napovedá, že sa jedná o temporálnu perspektívu skúmania judikatúry. Nakoľko tento rok ústavný súd oslavuje 25 rokov svojej existencie, ide o neľahkú (a nevďačnú) úlohu vzhľadom na rozsah a obsah jedného príspevku. Aj preto som pri písaní musel učiniť mnohé obmedzenia. Prvým z nich je skúmanie (dis)kontinuity v zásade len medzi druhým a tretím
Autor: JUDr. Ivetta Macejková PhD.
Zdroj: UPJŠ Košice
Abstrakt: Po úvodnom krátkom priblížení vplyvu rozhodnutí medzinárodných súdnych orgánov na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky sa autorka v príspevku bližšie zaoberá dvoma otázkami: (i) implementáciou rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, z ktorých vyplýva potreba obnovy konania pred ústavným súdom, (ii) ako aj implementáciou rozsudku Súdneho dvora Európskej únie v spojených veciach C-293/12 a C-594/12 Digital Rights Ireland Ltd z 8. apríla 2014, ktorým Súdny dvor Európskej únie vyslovil neplatnosť smernice Rady č. 2006/48/ES o uchovávaní údajov vytvorených alebo spracovanýc ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
  Vážené dámy a páni, Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) nebol z pohľadu európskeho práva, ktorého neoddeliteľnú súčasť tvoria rozhodnutia príslušných súdnych orgánov, nikdy izolovaný, nikdy neexistoval v akomsi vákuu len slovenského práva. Už od svojho vzniku bolo snahou ústavného súdu uplatňovať európske štandardy ochrany základných práv a slobôd, v záujme dosiahnutia ktorých sa ústavný súd už od svojich začiatkov opiera o judikatúru Európskeho sú
Autor: Mgr. Lucia Nedzbalová
Zdroj: UPJŠ Košice
Abstrakt: Príspevok sa zaoberá uplatňovaním dispozičnej zásady v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. Analyzuje početnú judikatúru Ústavného súdu v tejto oblasti a navrhuje možnosti zmeny právnej úpravy. Upozorňuje taktiež na problémy týkajúce sa aktívnej procesnej legitimácie v konaní pred Ústavným súdom. Poukazuje pritom na významné názory právnej teórie, ktoré napomáhajú lepšiemu objasneniu predmetnej problematiky.

Úryvok z textu:
  Úvod Za súčasnej právnej úpravy nemôže Ústavný súd Slovenskej republiky uplatniť nijakú právomoc bez návrhu aktívne procesne legitimovaných subjektov. Takýto procesný postup začatia konania je prejavom dispozičnej zásady v ústavnom súdnom konaní. Závisí totiž od vôle oprávnených subjektov, či podajú návrh na začatie konania. Jedinú výnimku z uvedeného pravidla predstavuje § 16 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu, o konaní pred ním a o postavení jeho sudco
Autor: Prof. JUDr. Mária Patakyová PhD.
Zdroj: UPJŠ Košice
Abstrakt: Verejný ochranca práv nie je vybavený silnými kompetenciami. Najsilnejšou, a z pohľadu právnych následkov najúčinnejšou, je možnosť iniciovať konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) o súlade právnych podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Ústava“), ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva alebo slobody alebo ľudské práva a základné slobody vyplývajúce z kvalifikovanej medzinárodnej zmluvy. Táto právomoc verejného ochrancu práv bola zavedená ústavným zákonom č. 92/2006 Z. z., ktor ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
  Úvod Verejný ochranca práv bol do ústavného poriadku Slovenskej republiky zavedený ústavným zákonom č. 90/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Verejný ochranca práv je atypickou inštitúciou v právnom poriadku Slovenskej republiky, ktorá pôsobí v prospech ochrany základných práv a slobôd fyzických a právnických osôb, posilňuje kontrolu orgánov verejnej moci a iniciuje reformy práva a verejnej moci[1]. Atypickosť
MENU